Hľadám komunitu ľudí s disasociáciou
Mam 48r. Vo vnútri cítim totálnu izoláciu. Odmalička nikam nepatrím a neviem nadväzovať bežné vzťahy (okrem toxických). Hľadám ľudí, ktorí sú na tom podobne – ktorí sú unavení z predstierania. Nechcem randiť. Chcem len vytvoriť komunitu/skupinu ľudí, ktorí si budú rozumieť v tej osamelosti a občas sa stretnú a budú aspoň chvíľu menej sami.
Hľadám komunitu na vzájomné pochopenie - nie som terapeut. Ale myslím si, už len samotné stretnutia, kde bude priestor na surovú úprimnosť môžu liečiť..
Vyskúšal som v živote rôzne aktivity, krúžky, ale tam sa riešia špecifické záujmy a ja mám záujem zdieľanie seba v skupine podobne nastavených ľudí - ktorým chýbajú skutoční priatelia.
Potrebuješ pochopenie pre tvoje aktuálne nastavenie. S tým by mohlo pomôcť aj pár sedení so psychológom. Takto laicky, keď to čítam, tak si skôr myslím, že potom by pomohlo skôr stretávanie sa s inými ľuďmi, nie v takomto stave, lebo sa nikam nepohneš, všetci budú stále len na tom istom, v blúdnom kruhu.
@vlachienka
Skúsenosť s disasociaciou je neprenosna. Kto to nemá, nepochopi. Tento príspevok je pre ľudí, ktorí vedia o vom píšem a vedia, že sedenie z psychológom ani lieky niečo také nedokážu vyliečiť. Naše možnosti sú vedome to prijať a pracovať s tým, co máme.
A stretávať sa s inými ľuďmi konkretne s týmto nepomáha. Mám rôzne záujmy a stretávam ľudí z rôznych oblasti a teda viem o vom hovorím.
A tiež si nemyslim, že zakrývať si oči a báť sa stretnúť človeka s podobným nastavením je forma bludného kruhu. Práve naopak. Myslím si, že možnosť ukázať seba vo svojej zranitelnosi je cesta von. Samozrejme, iba ak sa to robí vedome a citlivo.
Ja len otázka, ako sa chceš stretávať, keď tí ľudia budú z Liptova, Oravy, východu apd?
A odkiaľ si? Kde sa chceš konkrétne stretávať?
Ja len otázka, ako sa chceš stretávať, keď tí ľudia budú z Liptova, Oravy, východu apd?
@anonym_dc11de
Dobrá otázka. Geografické nastavenie som si neuvedomil. Neviem, ako to tu ešte funguje.
Ja som z Dunajskej Lužnej, takže prirodzene hľadám ľudí z okolia BA, resp ľudí, ktorí tu majú občas cestu.
@vlachienka
Skúsenosť s disasociaciou je neprenosna. Kto to nemá, nepochopi. Tento príspevok je pre ľudí, ktorí vedia o vom píšem a vedia, že sedenie z psychológom ani lieky niečo také nedokážu vyliečiť. Naše možnosti sú vedome to prijať a pracovať s tým, co máme.
A stretávať sa s inými ľuďmi konkretne s týmto nepomáha. Mám rôzne záujmy a stretávam ľudí z rôznych oblasti a teda viem o vom hovorím.
A tiež si nemyslim, že zakrývať si oči a báť sa stretnúť človeka s podobným nastavením je forma bludného kruhu. Práve naopak. Myslím si, že možnosť ukázať seba vo svojej zranitelnosi je cesta von. Samozrejme, iba ak sa to robí vedome a citlivo.
@one7 Tak som to s tym bludnym kruhom nemyslela. Nevadí, niekto ma pochopil, niekto nie.
@one7 Tak som to s tym bludnym kruhom nemyslela. Nevadí, niekto ma pochopil, niekto nie.
@vlachienka
Pochopia ťa ľudia, ktorí majú podobný (nezaujaty, bez skusenosti) pohľad ako ty. Samozrejme si cením tvoj príspevok, ale svet by bol znesitelnejsi a krajší, keby sme každý dávali rady iba v oblasti, ktorej rozumieme.
Hovorí ti niečo podporná skupina? O toto sa tu snažím. A nie o priestor na sťahovanie a lutovanie sa.
Napadá ma @unbeholfen, on je odtiaľ, tiež nepochopený a tiež má psych. diagnózu.
Napadá ma @unbeholfen, on je odtiaľ, tiež nepochopený a tiež má psych. diagnózu.
@anonym_dc11de
Vidim, že to tu treba uviesť na pravú mieru. A este raz pre istotu zopakujem: Ak téme nerozumiete, skúste odolať potrebe reagovať. Naozaj sa nič nestane.
1 som zdravý, sebavedomý (a vedomý) a necítim sa nepochopený
2 nehľadám priestor na sebalutost a ani to neponúkam
3 nehľadám tiež sociálnu ani inú pomoc a tiež ju neponúkam (vo voľnom čase pomáham bezdomovcom - to je ale ina téma)
4 nemám oficiálnu diagnózu a nemám záujem to riešiť so slovenskou psychologickou komorou
5 pocit prežívania života "za sklom" je následkom môjho vnímania a reakcií môjho nerv. systému na okolností v rannom detstve.
6 hľadám ľudí, ktorí to majú podobne a tiež majú potrebu zdieľať to s niekým, kto im bude rozumieť z prvej ruky.
Zaujímavé, dobrá myšlienka. Len naozaj asi najväčší problém je "geogr.pokrytie",
Nikdy som o tej poruche nepočula resp. počula ale netušila som čo to je. Nenašlo mi ale Disasociáciu ale našlo mi to Disociatívna porucha, je to toto?
...je závažný duševný stav, pri ktorom dochádza k narušeniu integrácie vedomia, pamäti, identity alebo vnímania okolia, často ako obranný mechanizmus proti traume. Prejavuje sa výpadkami pamäte, prítomnosťou viacerých identít (DID) alebo telesnými príznakmi bez organickej príčiny, ako je ochrnutie. Liečba zahŕňa psychoterapiu.
Hlavné typy a príznaky disociatívnych porúch:
Disociatívna porucha identity (DID - predtým viacnásobná osobnosť): Prítomnosť dvoch alebo viacerých odlišných identít, ktoré striedavo ovládajú správanie človeka, sprevádzaná výraznými medzerami v pamäti.
Disociatívna amnézia: Neschopnosť spomenúť si na dôležité osobné informácie alebo traumatické udalosti, čo presahuje bežné zabúdanie.
Disociatívna fuga: Náhle, nečakané vycestovanie z domova, strata identity a vytvorenie novej identity.
Depersonalizácia/derealizácia: Pocit odlúčenia od vlastného tela, mysle (depersonalizácia) alebo pocit, že okolitý svet nie je skutočný (derealizácia).
Konverzné poruchy (disociatívne motorické): Strata alebo narušenie dobrovoľných pohybov (ochrnutie, neschopnosť chodiť, trasenie) alebo zmyslových funkcií, hoci neurologické vyšetrenie je negatívne.
Príčiny a liečba:
Príčiny: Zvyčajne vznikajú ako reakcia na extrémny stres, traumatické zážitky (zneužívanie, prírodné katastrofy, bojové situácie), najmä v detstve.
Liečba: Hlavnou liečbou je psychoterapia (kognitívno-behaviorálna, psychodynamická) zameraná na integráciu identít a spracovanie traumy. Často sa používajú aj lieky na zmiernenie sprievodnej úzkosti a depresie.
Disociácia pomáha jedincovi dištancovať sa od neznesiteľnej bolesti, no dlhodobo vedie k problémom v sociálnom a pracovnom fungovaní.
@anonym_dc11de
Vidim, že to tu treba uviesť na pravú mieru. A este raz pre istotu zopakujem: Ak téme nerozumiete, skúste odolať potrebe reagovať. Naozaj sa nič nestane.
1 som zdravý, sebavedomý (a vedomý) a necítim sa nepochopený
2 nehľadám priestor na sebalutost a ani to neponúkam
3 nehľadám tiež sociálnu ani inú pomoc a tiež ju neponúkam (vo voľnom čase pomáham bezdomovcom - to je ale ina téma)
4 nemám oficiálnu diagnózu a nemám záujem to riešiť so slovenskou psychologickou komorou
5 pocit prežívania života "za sklom" je následkom môjho vnímania a reakcií môjho nerv. systému na okolností v rannom detstve.
6 hľadám ľudí, ktorí to majú podobne a tiež majú potrebu zdieľať to s niekým, kto im bude rozumieť z prvej ruky.
@one7 rozumiem, čo hľadáš. Podporná skupina to presne vystihuje.
Nie som si istá, či som pochopila ale akých ľudí hľadáš. Spomínaš život za sklom. To poznám. Ako pod skleneným zvonom to ja volám. Kedysi som to mávala deň po migréne. Keď mi začala depresia, zrazu to bol ustavičný pocit, mierna disociacia. So zlepšením depresie sa to zlepšilo, ale už úplne neodislo. Len s tým viem žiť, pracovať, tiež aj dobrovolnicit, ako spomínaš ty. Teraz sa zistilo, že mám nejaké epileptomorfne črty na eeg, a je možné, že ten pocit je z toho. Akurát o mesiac idem skúsiť lieky na epilepsiu (na fokálne záchvaty, nie tie typické). Aj u mňa môže byť, že mám sklon k tomu aj skrz zážitky z detstva.
Také niečo si myslel? Či vyslovene len problém s nadväzovanie vzťahov? (Tak som ťa najprv pochopila, a to nemám.) Názov, ktorý píšeš, nepoznám.
Potrebuješ pochopenie pre tvoje aktuálne nastavenie. S tým by mohlo pomôcť aj pár sedení so psychológom. Takto laicky, keď to čítam, tak si skôr myslím, že potom by pomohlo skôr stretávanie sa s inými ľuďmi, nie v takomto stave, lebo sa nikam nepohneš, všetci budú stále len na tom istom, v blúdnom kruhu.