Je to nespokojnosť s prácou?
Čaute dievčatá,
chcem sa spýtať, teda chcem možno bližšie poradiť. Mám totiž taký problém: po ukončení vysokej školy som nastúpila do zamestnania. Avšak to sa zmenilo na moju nočnú moru: robím už po škole rok a pol, asi pred 3/4 rokom sa mi začali vyhrážať, že zrušia naše oddelenie, že nás vyhodia, že sme ,,nuly", podotýkam, mne už rozkazuje aj sekretárka. Robím robotu asi za 4 ľudí...Pracujem nad rámec, pretože podľa nich som pracovala len na 70 %. ☹ Už fakt nevládzem. momentálne mi z toho šibe. Teraz som na dovolenke, lebo som chorá a stratiť peniaze za PN by nebol dobrý nápad. Ráno vždy vstávam vystresovaná podráždená, unavená. Z toho sa liečim na úzkosť, ktorú mi vyvolala táto práca. To samozrejme za pochodu, pretože nemôžem zostať doma, takže 3/4 roka tým trpím a som fakt v strese. Asi pred týždňom, dvomi som začala normálne sa báť chodiť po moste, byť pri vlaku, že čo ak moje telo zlyhá a zabijem sa. ☹ Som z toho vážne nešťastná. V práci som stratila aj to posledné sebavedomie, ktoré som mala...a bojím sa zmeniť prácu? Neviem, čo so sebou...neviem ako ďalej, neviem, čo by som mohla skúsiť. Podotýkam predtým ako sa toto stalo som bola v pohode, pracovitá, kreatívna, začala som zdokonaľovať v AJ.
začala som naozaj bojovať: rozhodla som sa, že budem sa chodiť prechádzať, žiadna práca na doma, pretože som pracovala aj ce víkendy a pre iných kolegov. Vrchol bol, keď mi kolega napísal o 21:00 hod. že potrebuje nejakú vec do rána..Vtedy môj muž sa nasral a povedal, či má doma vôbec svoju polovičku??? ☹ Ja viem, je to smutné...Len bojím sa, máme na krku hypo, bývame s prepáčením v ,,riti", kde nechodia dobre spoje a sama šoférovať poriadne neviem ☹
Prosím, poraďte mi, čo by ste robili vy, ďakujem.
No neviem...musis si stanovit priority...ci je pre teba dolezitejsie tvoje zdravie (evidentne nie si v poriadku) alebo peniaze. Ked sa uplne lozis a skoncis niekde na psychiatrii, tak ti budu naozaj na 2 veci. Preco si nehladas inu pracu popri tejto, ked si tam nespokojna? Okrem toho mam pocit, ze sa u teba zacina vyvijat okrem uzkosti aj panicka porucha. Pisala si, ze sa liecis...co to tnamena? Chodis k psychologovi alebo psychiatrovi?
@natalym
@siska53
@dominika6
@seahorse27 jop, chodím k psychológovi, ale mám pocit, že mi to nepomáha ☹ momentálne mi je dobre, len keď si spomeniem na prácu, je mi hneď zle...manžel ma od toho odrádza, že kam pôjdem, že mám to vydržať, ale mne je už fakt ťažko...a navyše...dnes mi došla výplatná páska - žiadna odmena...☹ nič,deti nemáme, mám pred 30 tkou a cítim, že mi v niečom ušiel vlak ☹ a to ja som bola úplne normálna, zdravá baba, samoška - mala som problémy, ale toto už je na mňa veľa...☹ a čo ja úplne najhoršie - nikde ma nechcú a do Tesca robiť nepôjdem...mám svoje medze a navyše fyzickú robotu by som nezvládla, keďže asi pred rokom mi diagnostikovali RA ☹
@sobicatko Manzel nema pravdu, nepocuvaj ho!
@sobicatko Skus si spisat,ake su tvoje schopnosti a prednosti.
Dala by som mozno pozriet CV dakomu,kto sa v tom vyzna mozno tam treba spravit zmien,ak ta nevolaju na pohovory. Ak ta aj zavolaju,len neuspejes,mozno je to tym,ako vystupujes,kedze si ubita zo sucasnej situacie. Kym sa toto nezmeni,mozes mat problem najst si pracu...
A co daco vlastne? Ja viem,ze podnikatelia to nemaju lahke,zivnostnici uz vobec ale mozno aj to je cesta.
A ked ti psycholog nepomaha,tak ho zmenit a prip. Oslovit agenturu,ktora sa zaobera typologiou ludi. Krajny pripad je personalna agentura,no s tou ja nemam dobre skusenosti. Doteraz sa mi neozvali co uz je 10m.,ja som sa uz medzitym davno zamestnala.
@seahorse27 ja viem, že nemá pravdu a už začal aj chápať nebezpečenstvo...ja len mám záujem byť v psychickej pohode...už som si na Vianoce nič iné neželala, len byť fyzicky a psychicky fit a mať dobrú prácu...ja zvládnem všetko, ale toto už je na mňa moc..☹ a normálne uvažujem, že si cez Vianoce budem hľadať robotu a potom im dám výpoveď--- nech mi zatiaľ platia 🙂 stačilo by najprv aj na polovičný úvazok...prípadne už mám zálohu, že prenajmeme byt a pôjdeme bývať k manželovým rodičom (on nechce bývať u našich, ja sa viem prispôsobiť - dočasne ÁNO). Začínam už myslieť na seba, len a len sa seba a ak ani to nepôjde, odídem sama preč, bez muža..ak ma nebude vedieť podporiť
@siska53 ja aj rozmýšľam nad zahraničím, deti nemáme, aspoň na dva roky. Potrebovala by som si prečistiť hlavu...najhoršie je, že ja som takáto nebola, všetko sa to spustilo svadbou, zmenou v bývaní a potom prišla práca a to ma skrátka už komplet položilo...Občas ma už chytajú aj také pocity - že by som rada bola mamou ☹
@sobicatko Treba sa len nakopnut, rozhodnut sa pre zmenu. Zdravie a psychicka pohoda su to najviac, ostatne je vedlajsie. Tiez som za zmenu terapeuta, ak nepomaha...
@seahorse27 vďaka za radu 🙂 dúfam, že budem zase ako predtým 🙂 lebo sa už fakt ani nespoznáávam - kôpka nešťastia zo mňa zostala
Zadny psycholog. Potrebujes psychiatra a nasadit lecbu! Vim o cem mluvime a bez lecby se to bude pravdepodobny jen horsi. To Co mas jsou Deprese a uzkosti jak vysite. Byt na tvem Miste -dam vypoved, jsem nejaky cas doma, srovnam se a zkousim zacit znova. Drzim palce!!!
Pokud chces napis mi IP. ..ja jsem si tim taky prosla
urcite zmen pracu.
to ze ta v robote vidia ako "hnoj" je len ich vec, ty si v prvom rade z toho nic nerob pretoze ty vies co ovladas, ako pracujes a svoju hodnotu. Nenechaj aby o tebe rozhodovali pretoze ty uz vies ze tam raz tak ci tak skoncis. Bud rada ze si tam nestratila 5 ci viac rokov a ze ti to za to nestoji. Takmer vacsina ludi sa uz s tymto stretla v praci aj ja. Nie si jedina a urcite si bude v buducnosti ovela lepsie.
a manžel čo sa tak bojí? nezvládne chvílu splácať hypotéku? v dnešnej dobe hypotéka na byt nie je tak závratná mesačná suma.. alebo áno? on by ťa mal hlavne podporiť... a ty by si mala dať výpoveď, pár mesiacov si oddýchnuť a zregenerovať sa a medzitým si posielať žiadosti.
@sobicatko Ty si v tejto praci uz davno nemala byt, zaslo to az prilis daleko, ved si este privodis nejaku vaznu chorobu ☹ Rovnake pocity z prace mas len ty, alebo aj ostatni kolegovia? Nedavas si privela nakladat? Dokazes povedat nie? Chyba ti v zivote nejaky svetly bod, aj na mna to obcas dolahne. Ak sa podmienky v praci nedokazu nijako zmenit v tvoj prospech, nevahaj ani minutu, hned k 1.1. daj vypoved, odpocin si, porozmyslaj, co by si dalej chcela robit. Manzela nepocuvaj, on nevie, ako sa ty citis, aj ked uprimne nechapem, preco ta nedokaze podporit, ked vidi, ako sa mu pred ocami stracas. Povedz si, ze urcite bude lepsie, lebo horsie to uz ani byt nemoze ...
Suhlasim s jahodnicka, ze tvoj problem uz nie je v kompetencii psychologa, je nutne navstivit psychiatra a nie je na tom nic zle, psychiater ma len sirsi medicinsky zaber ako psycholog. Jedine slovo, ktore ma napadlo pri citani tvojho prispevku a dodatocnych info, bolo 'preboha' ako si to mohla nechat zajst takto daleko? Nic a nikto nestoji za znicenie vlastneho zdravia; myslis, ze je rozumne otehotniet, ked je tvoje telo v takom strese? Pre zmenu, ktoru by si si priala (stale o nej hovoris) musis byt rozhodnuta a z tvojich riadkov sa zda, ze nie si. Pri takom stave, ako opisujes, potrebujes dlhsie volno, mozno zopar mesiacov, dva tyzdne cez Vianoce to nespravia, mozu sposobit len to, ze budes v podvedomi stresovana z toho, ze za taky kratky cas nemozes najst novu pracu a nie je ti lepsie a coskoro musis spat do tej strasnej prace. Preco tam zostavas (co ta tam drzi)? Zazivas tam bullying, zruinovali ti sebavedomie a sebauctu a uspesne ruinuju aj zdravie. Zastavi sa lev a pusti svoju korist raz ked ju chyti?? Potrebujes sa rozhodnut co urobis a zobrat odvahu to urobit, nielen o tom hovorit. Prajem ti vela odvahy, sil, znovunajdene sebavedome a sebauctu a hlavne asertivne spravanie; je tvojim pravom povedat nie a dat ludom najavo, ze mozu.. ale len odtial-potial. To sa vsak nestane zo dna na den, treba na tom pracovat postupne krok za krokom, kazdy den maly realny ciel a uvidis, ze sa ti postupne upevni sebavedomie. Pevne dufam, ze nam po case napises, ze uz v tej praci davno nie si a tesis sa z niecoho pekneho a noveho. Hlavu hore, treba konat, momentalne si len prilepena na jednom mieste a to 'lepidlo' pod tebou treba prestrihnut.
Mala som hnusnú prácu a stálo ma veľa úsilia odtiaľ odísť. Raždé ráno mi bolo na vracanie. Bol to už zohratý kolektív, ktorý ma neprijal. Mali radi moju predchodkyňu a mne chápali ako votrelca. Smiali sa na mne za chrbtom a posielali si o mne e-maily, kde ma rozozoberali, či som normálna. Zopár ich zablúdilo aj do mojej schránky, pretože si to píslai aj s mojou predchodkyňou a jedna z dám si zabudla zadať jej novú adresu a poslala to na jej starú, teda moju aktuálnu. Bola som "neschopná, zabrzdená, neschopná, všetko pokazím, som divná, mám diného priateľa, mám divné hobby". Na e-maily som vtedy nijako nereagovala, brala som to len ako informáciu pre seba a poslednú kvapku. Druhú prácu som si našla do mesiaca (tiež som bola pred tridsiatkou a bola som bezdetná). Platili viac, nadčasy žiadne, menej práce, lepšia lokalita, super šéf a ešte som sa dozvedela, že som šikovná, kreatívna, aktívna a dostala som odmeny už v skúšobnej dobe.
Tvoja práca je utrpenie. Utekaj odtiaľ. Potom okrem kaderníčky a nových handier si treba spraviť aj rekapituláciu, kde sa to pokašľalo. Kde si prekročila tú čiaru, kedy sa k tebe ľudia začali správať ako k handre. Mimochodom, ak nie som členom vrcholového menežmentu, prečo dvíhať telefóny cez víkend? To ako sa k tebe ľudia správajú je aj výsledkom toho čo si im dovolila. Ľudia radi zneužívajú ochotu pomôcť. V druhej práci si na to bude treba dať pozor. Na pohovoroch sa na zamestnávateľa nesťažuj, jednoducho povedz, že terajšia práca ti nevyhovuje.
alebo choď k psychiatrovi a následne na PN, a ak mu povieš čo je vo veci, tak ti môže dať aj dvojmesačnú PN myslím. potom by som dala výpoveď. ja tiež zvažujem odchod z mojej práce, ešte síce len zvažujem ale prednedávnom som chodila s krčmi a nevolnosťou.. teraz sa to trochu ukludnilo ale aj tak som viac menej presvedčená že odídem, skrátka po určitých rokoch príde čas na zmenu.. na druhej strane sa samozrejme bojím, čo potom.. ale môj muž ma podporil a povedal nech skončím okamžite keď som raz už s plačom prišla..
@gabrielasofia ja viem, ale nemôžem si dovoliť zostať doma, manžel zarobí 500 eur, hypo je 350, nájomné 150 eur...☹ strava, prípadne cestovné? už nemáme z čoho prefinancovať...ja pravdepodobne nemám dosť odrobené na to, aby som dostala podporu ☹
@gabrielasofia úprimne aj toto ma ničí, preto tú robotu zatiaľ nepúšťam k vode...a navyše, pracovala som tak, že som chodila 4 dni v týždni o pol 10 večer od rána...len spať a trochu sa najesť a ráno ten istý kolotoč...☹
@sobicatko tak to mi je úprimne lúto, ale zas nemôžeš sa zničiť, zdravie je najdôležitejšie.. podporu asi nedostaneš, ale za PN dostaneš peniaze a tie pre vás možno na stravu vystačia.. a teraz pozerám že ste od TT? a to manžel prečo si nenájde prácu za vyšší plat a radšej tebe hovorí že máš vydržať? som najskôr myslela že ste na východe, tam sú ozaj nízke platy ale tu sa to dá.. keď sa niečo takéto stane, vždy je jeden, čo zatial musí ťahať a toto tvoj manžel by mal pochopiť.. a splátku úveru máte dosť vysokú pri takýchto platoch..
@gabrielasofia neviem, prečo mm nechce zmeniť prácu..☹ aj sme sa o tom bavili, ale nedal sa presvedčiť...že nemá kde robiť ☹ on zrejme nevidí, že ma to všetko pekne položilo ☹
Postavila by som sa k zrkadlu, obliekla by som si to najlepšie čo mám, namaľovala sa, išla kaderníčke, zobrala si diplom do ruky a povedala si: Nikto so mnou zametať nebude!!!!
A hľadala by som intenzívne inú robotu. INTENZÍVNE: