Mám 26 rokov a som bez partnera a bez priateľov
Som 26 rocna baba, partnera nemam ani priatelov. Ani jedneho. Vystudovala som strednu a robim za minimalnu mzdu. Moja praca ma nenaplna, neviem co by ma bavilo a neviem sa zbavit pocitu ze mi nieco chyba. Vztah urcite nie. Skor by to asi chcelo zmenit krajinu no sama sa ist bojim. Nemam na to povahu. To je jedna z najhorsich kombinacii. Tuzba ist do sveta no strach a povaha ti v tom brani. Casto pocuvam ako znami chodia von pracovat, niektori tam aj zostanu ale kazdy ide s niekym. Keby som nasla niekoho kto by chcel ist tiez... No mam soc. fobiu cize tazko si najst nejaku kamosku. Pripada mi ze baby v mojom veku su uz vacsinou zadane pripravene mat deti a nechcu ist von no ja nie som taky typ. Viem ze keby som isla niekam von robila by som znova len tie "podradne prace", sotva by som mala cas si oddychnut nieto este uzit si krajinu. Ci by som sa posunula niekde vyssie? To neviem. Nasla si tam priatelov? Neviem. Za pokus by to stalo si myslim. Snazim sa dat dokopy svoj zivot. Mam z toho uz normalne uzkosti. Co chcem robit, kam chcem ist. Mozno Holandsko, Nemecko (samozrejme neviem ani jeden z jazykov)? Kanada by bola dobra po anglicky ako tak viem len ju zdokonalit este. V mojom veku by som uz asi mala vediet co dalej no co uz. Viem ze na to musim prist sama len som sa chcela niekde vyrozpravat.
Zacni u psychoga riesit soc.fobiu bez toho sa nepohnes ci ist do zahranicia ci tu si najst priatelov, priatela ci raz v zivote....Ked si budes verit budes hladat lepsiu pracu.
To, ze tam sa chodi robit a nie uzit si krajinu si myslim tiez.Jazyk bude velmi potrebny ved potrebujes vediet veci ohladne ubytovania, uradov, prace..nechcem Ta urazit, ale podla mna ty len nevies co chces si nespokojna a snivas.Myslim, ze ak by Ti niekto ponukol pracu vonku odmietnes to.
Ideal by bol ucit sa jazyk najst frajera a ist spolu, alebo so sestrou, kamaratkou...ako Ta napadla Kanada?podla mna najhorsia varianta drahá a daleko nieco sa Ti nebude pacit v Rakusku, Nemecku za par hodin si doma
ahoj,mozno nie si este v stave soc.fobie, iba si introvertnejsi typ cloveka.ak chces ist za hranice s partackou, moze to byt super,no moze sa stat,ze budes na nu prilis fixovana,pricom ona si t moze najst partiu kolegov,franera,pracu v inom meste.... ale nemusi to tak byt.
aj podla mna mozno nevies ako sa uplatnit a myslis,ze v zahranici budes moct rozprestriet kridla,ale moze to byt niekedy len pocit,ze tam vonku to bude lepsie.
moja sesterka tu robila v nemocnici za par korun,isla robit do uk opatrovatelku starsich ludi, nasla si tam muza,zije tam 18 rokov. nikdy nevies. za skusku "nic" nedas (cesta,poistka,ubytovanie,strava,vstupny kapital)
Pridi do Fínska. Aj s podpriemernou angličtinou sa tu bez problémov dohovoris. Je tu veľmi dobrá životná úroveň. Ak budeš chcieť štát ti zaplatí jazykový kurz a zamestnas sa aj lepšie. Ľahko by si tu spracovala aj svoju sociálnu fóbiu. Tu sú všetci introverti 🙈😅
možno troška od veci, ale doporučujem si prečítať knihu - Ako som vozil Nórov.... Ako jeden mladý Slovák odišiel do Nórska a jeho zážitky.... knihu som mala požičanú z knižnice. Doteraz tam chodí, a pekne finančne si pomohol...
Ja to mám úplne rovnako ako ty tiež som introvert na plný úväzok. Tiež mi je ťažko vystúpiť z mojej pohodlnej bubliny ale raz som si povedala, že takto asi úplne žiť nechcem stále sama lebo teraz mi to vyhovuje ale roky bežia a potom budem ľutovať takže som si povedala, že to idem zmeniť pomaly ale idem. Ja osobne som sa rozhodla ísť ďalej študovať dobre som si premyslela, že čo a idem s odhodlaním to vyštudovať. A popri tom môžem hľadať priateľov atď. A po štúdiu uvidím čo ďalej. Ja by som ti poradila, žeby si si dala nejaký akýkoľvek aj malý cieľ, ktorý by ťa vytiahol z bubliny podľa toho aké máš záujmy čo ťa baví lebo keď robíš čo ťa baví a si v takom prostredí tak aj ľudia čo sú okolo teba ti prídu oveľa viac k tebe ako keď si niekde kde to neznášaš. Presne ako si písala ja som to mala presne tak isto pracovala som väčšinou v obchode za pár dudkov a pritom obchod ako prácu neznášam takže to bolo utrpenie a tým pádom som ani nemala chuť tam s niekým niečo riešiť. Prostredie ťa veľmi ovplyvňuje. Ja som si tiež hovorila, že v zahraničí možno lepšie ale na druhej strane pre mňa osobne mi to príde že tam si vždy iba cudzinec doma je doma ale nikdy nevieš čo ti život prinesie ak ťa to ťahá skúsiť ta skús možno sa tam nájdeš. 🙂 Dúfam, že som fest nenatárala.
ja by som začala štúdiom toho jazyka, bez toho budeš vonku skutočne robiť len podradné práce. Získaš väčšie sebavedomie, keď budeš ovládať cudzí jazyk, v jazykovej škole máš šancu nájsť priateľov a jazyk ti umožní nájsť lepšie platenú prácu aj tu na Slovensku, ak by si sa rozhodla ostať.