Máte traumy z detstva?

Tu veľmi s takou témou nepochodíš. Podľa mňa na Slovensku má veľmi veľa ľudí traumu z detstva, len si to nechcú priznať.

Ako nie ze traumu, ale je mi luto, ze mi nikdy nepovedala, ze som krasna, sikovna.. take tie pochvaly.. a nikdy mi nepovedala, ze ma lubi, ani sama od seba ma neobjala..😔
Ale aj bez toho viem, ze vzdy bude pri mne stat💗

ano, ze ma nepodporovali v mojich naozaj prestrelenych snoch....ktore som si ale postupne vsetky splnila a oni sa teraz chvalia, aku maju sikovnu dceru :/

Kazdy si v zivote mieco nesie . Ja som si tych traum niesla miekolko ale az v dospelosti som dokazala pochopit svojich rodicou a preco sa stali takymi aki boli a tiez za to mohli prave ich traumy z detstva . Dolezite je naucit sa to pochopit a ukoncit to miekolkogeneracne prenasanie na potomkov .....pretoze to ze uz si ty nieco nesies nezmenis ale mozes zabranit aby v tom pokracovali tvoji potomkovia .

Naši sú rozvedení od môjho malička. Pamätám si živo niektoré situácie. Napr ma mama vzala keď išla pre otca k jeho milenke do bytu. Školáčka som isto nebola🤔 ale trauma to nie je. Len spomienka.

Podla mna traumy ma 99,99% ludi

Áno, náboženstvo. Niektorým ľuďom jednoducho tá ritualistickosť nesedí. Neviem, či to bolo ocd, ale každý deň skoro v kuse od kedy si pamätám do 15 rokov som mala také stavy, že ak sa toto nepomodlím x krát, alebo niečo iné spojené s náboženstvo, pôjdem do pekla, alebo sa na mňa boh nahnevá. Rodičom som o tom nechcela povedať, lebo (minimálne jeden z nich) by povedal, že som posadnutá démonom, tak som to tajila. Ešte by som o tom vedela veľa písať. Keď som prestala veriť, postupne sa to upokojilo. Ak existuje peklo, rozhodne nemôže byť horšie, ako prežívať toto každý deň.

Kazdy si nesie so sebou daku traumu. Je len na nom, ako ju spracuje a doformuje svoju osobnost. Tiez mam. Moji rodicia niektore situacie v mojom detstve nezvladli vzdy na jednotku. Nuz co... nikto nie je dokonaly. Som zvedava, aka bude generacia nasich deti. Z kazdej steany odbornici kricia, aby sme ako rodicia nerobili to alebo hento, lebo deti z toho budu mat v buducnosti traumu...

Ja nie... Dakujem mojej mame, ze sima v 42 rokoch nechala... Ze mohla mat uz pokoj po 4 detoch... Ale nechala si ma.
Som tu zijem...pretoze si ma nechala. Porodila a vychovala. A dala mi to najcennejsie co mohla mat. Posledne roky svojej mladosti....nemam zoadne traumy, ked ma zbila zasluzila som si to. Presne viem kedy a za akych okolnosti... A necudujem sa jej.

Mam. Prekonavam ich tak, ze dcere davam to, co som ja od rodicov nedostala a s manzelom mam vztah, aky moji rodicia nemali. A som na seba hrda, ze mi to ide.