Mladé maminky - skutočné príbehy
Ahojte ženy, ste tu mladé maminy medzi 20-25? Ako zvládate? Nelutujete to? Plánovali ste alebo sa zadarilo? A staršie maminky, vy nelutujete, že ste čakali a mali detičky neskôr? Napíšte svoje príbehy. Aké ste mali plány do budúcnosti a ako sa vám zmenili alebo vyšli?
Mima nepíšeš ale pekne. Vo všeobecnosti máš pravdu ale tak trochu akoby si ju urážala. A celkovo všetky ženy ktoré sa nenaháňajú v prvom rade za kariérou. Možno to tak nemyslíš. Ale vyznieva to tak. Ja napríklad mám aj to bývanie stabilného partnera. Ambície ak v práci. Tiež mam zatial len gympel a chodim na výšku. Napredujem. V práci sa tiež pomaličky posúvam. A som na seba hrdá. Mám vlastné auto. Som samostatná. Žijem možno samostatnejšie ako niektorí 30-40 roční čo bývajú stale u rodičov. A aj tak by som chcela to díte. Veď to dieťa nezabije tvoj život. Stale máš možnosti. A tak isto nikde nie je napíše, že musí byť žena na materskej 3 roky. Keď chce môže ísť do práce. Ale taká ktorá sa naháňa do práce to dieťa má asi vačšinou náhodne. Treba si vybrať. To že má niekto deti skor nezaznamená že je to nevzdelaný človek z hornej dolnej.
Ja som svoju dcerku priviedla na svet cisarskym rezom dva mesiace pred mojimi 22 narodeninami. Teraz ma mala 10 rokov a prinasa mi radost do zivota aj ked je z nej obcas riadne certisko. To ze som ju mala tak skoro nelutujem,jedine co lutujem je to,ze sa to zadarilo s takym clovekom (nezodpovednym alkoholikom,ktory si ani vyzivne neplati na malu) aky bol moj ex. Teraz uz za chvilu 9 rokov mam noveho partnera ktory je pre malu otcom. Prave tento rok sa nam podarilo zas otehotniet ale bohuzial som v 15 tt+3 on prisla. Mal to byt syn. Este stale ma to trapi ale uz sa tesim na marec buduceho roka kedy sa zas pokusime o nasho spolocneho potomka. Nikdy v zivote nebudem lutovat,ze mam moju malu princeznicku. Pracu mam na dobu neurcitu a uz mi aj veduci z roboty volal,a pytal sa kedy sa vratim (lebo som na pn) a ze sa nemusim bat,ze mi miesto stale drzia (nikto im tam totizto nechce ist robit a zatial co som na pn-ke tam in nikto moju robotu nerobil a strasne moc im tam chybam,len keby to aj vedeli financne ohodnotit). Tak asik niak je to u mna...🙂
Dievcata...skor ako sa pozabijate 🙂 zabudate na jeden podstatny fakt. A najdolezitejsi. Na partnerov/priateliv/snubencov/manzelov. Ide kedy stretneme toho praveho 🙂 Mozem ja byt hyperuspesna manazerka ale stretat debilov a mozem byt 16 rocna zaba co stretne zivotnu lasku 🙂 🙂
@anjelic vies, len ty im nerozumies, bavim sa o normálnych zenach, nie workholickach...
Tu nejde o "obetovanie" sa pre firmu, tu ide o to, ze ich praca bavi, teší, ďalej sa vzdelavaju, obvykle maju mzdu, z ktorej si aj niečo mozu dovolit. Ony nechcu zit len "popri praci", oni chcu zit aj v tej praci, ved preto studovali.
Kym mnohe zeny, co su vo vyrobe, tak doslova je to pre nich "obeta", lebo dru ako mulice, robia nezazivnu monotonnu pracu a zarobia smiesny peniaz.
Zeny sa nedelia na super mamicky a hnusne karieristky, zivot ma velmi vela odtienov aj v tomto smere, len neber to v zlom, ale niekedy mam pocit (ide len o pocit) ze zeny s názormi ako mas ty, tak citia taku vnutornu nespokojnost hlavne ked celia zenam, ktore su spokojne v praci, spokojne v rodine...
@lubkavargova1 ja ti neviem , aj už po 40 stretám samých debilov 🙂 , či je to tým že v 20 tich mám iný pohľad na mužov alebo mi nie je rady a som po 40 tke na mužov moc náročná . Inak som vydatá a muža mám veľmi dobrého, bol na druhý pokus v 33 rokoch .
@vejkazvejka ale jasne, je to tvoja vec, tvoje rozhodnutie, ale dala si tu diskusiu, tak sa stretnes aj s názormi, s ktorými sa nemusis stotoznovat.
Ja som len vyjadrila svoj nazor, ze velmi vela veci je ovplyvnených okolnostami cloveka, jeho schopnostami a moznostami. A nic nesedi na 100 ludi zo 100 danej skupiny, len vzdy v danej skupine je vyssia pravdepodobnost urciteho spravania sa.
Iba ty zijes svoj zivot, ty budes musiet riesit veci, ktore do neho pridu, niest zodpovednost, preto rozhodnutie je na tebe 🙂
@mima4 jasné že 🙂 ja som vo svojej práci spokojná. Aj keď viem že sa za život chcem posunúť ešte ďalej. Ale mať dobrú prácu a deti sa podla mňa nevylučuje. Ale je to tak. Každý to vníma inak a hlavne každý má inú životnú situáciu.
@vejkazvejka jasne, ze sa nevylucuje 🙂 Pravdaze ak zena tieto veci chce sklbit, musi mat normálneho manzela, ktory ju bude lubit a nie zakomplexovaného grobiana.
Nooo pokial sa chlap na rodinu vykašle tak je to horšie. Ale stále nie stratené. Tak či tak musí po materskej žena ísť do práce. Neznamená to že musí ísť robiť niečo za 300e že nevyžijú. Nehovorím sú to slušní ľudia ale zväčša jednoduchí alebo takí čo im to až tak nepáli a musia robiť len manuálne. Nechcem nikoho uraziť samozrejme. Ale pokial je žena šikovná a má aspon filipa. Tak určite sa dokáže dostať trošku vyššie. Samozrejme keď ráta bez školy. Ale niekedy ani tá škola ti nezaručí dobrú prácu a dobrý plat. Keď si blbeček môžeš mať aj 3 tituly a nič z toho. A ten kto je velmi šikovný sa dostane aj bez školy.
@zooeynka Oh to je jasné. Pokial to plánujú treba si urobiť najprv podmienky a byť aj psychicky pripravení. Akurat že dnes je taká doba že tie hranice sú dosť posunuté a 22 ročný človek sa považuje stale za puberťáka.
@mima4 ak má žena podporu u muža , manžel je kvalitný ,vedie rodinu, tak je možné aby to dieťa prišlo aj skôr treba aj počas vysokej školy ak sa obaja tak dohodnú . Spolupracujúci manželský pár dokáže veľmi veľa. Mňa častokrát veľmi mrzí že som svojho muža stretla až v takom " neskoršom veku " pretože ak by sa on dostal na miesto prvého manžela, môj život sa mohol vyvíjať pokojnejšie , kľudnejšie.
Napriek tomu všetkému , ak je normálne materiálne zabezpečenie je dobré mať tie deti skôr . Pod tým normálnym materiálnym zabezpečením myslím schopnosť splácať hypotéku , mať svoje bývanie to je u mňa základ . Neskorší vek na materstvo nie je nič moc , nehovoriac o tom že reprodukcia ženy prudko klesá vo všeobecnosti , žena ktorá odkaldala materstvo či už preto že nechcela alebo nemala inú možnosť ( nemala vhodného partnera ) sa stáva stále menej a menej atraktívna ako " samica " .
@maminuska len obvykle počas výšky tie peniaze nie sú žiadne, napr. ja som nemohla ísť na výšku kam som chcela, lebo by som nemala ani na intrák, čiže o nejakom zabezpečení počas štúdia sa nedalo ani hovoriť. Druhá vec, chcela som si odžiť študentský život, a tým nemyslím ožran párty, diskotejky a podobne...
@mima4 ty si nemala , iný možno majú a keď sa tak dohodnú prečo nie.
Ani splodenie dieťaťa mladou matkou , ktorá býva v podnájme s manželom , nie je to že NIKDY nebude tá žena úspešná . Sama som toho príkladom .
Som aj príkladom toho keď má žena deti v skoršom veku a keď v neskoršom .
ja som prveho syna porodila v 35, druheho v 40-tke. Citim sa skvele, stale mlado, deticky si uzivam a som tou najstastnejsou mamou na svete. Vek nie je pre materstvo podstatny. Dolezity je spravny partner a pozitivne naladenie. Osobne to vnimam tak, ze deti si ovela viac uzivam v tomto veku. Neriesim materialne zabezpecenie, skolu a podobne veci ako v dvadsiatke. To, ci si uzijem vnucata, alebo lepsie povedane ci sa ich dozijem 🙂 - neriesim. Dolezite je vychovat chlapcov na samostatnych a sikovnych muzov, dat im vela lasky a travit s nimi co najviac casu. A myslim ze skvely vztah mozete s detmi mat ci je medzi vami rozdiel 20 alebo 40 rokov.
@maminuska ale ty mas uplne ine zmyslanie, a ty si si aj nieco oddrela a mnohi ludia (nielen zeny) nie su ochotny nieco aj pre uspech spravit. Tiež nie si ochotna tolerovať, aby ta chlap tahal dole... a x dalsich faktorov. Mala si deti, ale nebola si x rokov doma v papučiach, a to mas postihnutú dcerku.
To je super. Mňa mala mamina mladá a nevie si predstaviť že teraz by mala 3 ročné dieťa. Už je rada že má pokoj a užíva si ešte svoj život. Ale každému vyhovuje niečo iné. Samozrejme. Každý sa cíti na niečo iné.
@vejkazvejka Ale ved to,ze ma niekto deti neskor neznamena,ze si svoj zivot neuziva.😉
@mima4 tak tak. Veď dieťa nie je žiadna prekážka. Koniec života. Koniec sveta. Človek je práveže nútený sa ešte viac snažiť. Keď už nie pre seba tak pre deti.
@evittam veď to vobec netvrdím. Buď si urobiť deti skôr a užívať si potom alebo si najprv užívať a drti mať neskor. Alebo mať deti a užívať si s nimi :D život si môžeš užívať stale. Je to uhol pohladu. Moja sesternica má teraz malé dieťa a hovorí že oveľa viac teraz behajú aj po výletoch a kadetade ako predtým.
@mima4 to je pravda že to som nebola, makala som na sebe o to viac že som už mala deti a jedno postihnuté .
Len keď som sa v 38 rozhodla pre štvrté dieťa, druhé terajšieho manžela, mala som jeden spontánny potrat a tak ma vydesilo to že som nemohla hneď otehotnieť , že som sa hnala do Heliosu v MT. Až tam som videla to množstvo párov po 35 tke , ktoré tam hrajú prim. A že tam bolo plno . Človek si to neuvedomuje , až keď je postavený tomu tvárou .
No pridam sa aj ja. Ja som mala prvého syna v 16stich, samozrejme neplanovanie. Vtedajší priateľ mal 21. Uzivil nas, školu som dokoncila, hneď po nej nasla prácu. Samozrejme rodičia oboch nam s malým pomohli. Mali sme rodinu, prácu aj zabavu. Keď mal malý tri,partner sa zabil. Po čase som nasla sucasneho manzela, naj chlapa..ktory malého bral ako svojho. Po 9tich rokoch sa narodil druhy syn..ja som mala 25,muž 23. Mame vlastný dom s hypo, prácu na dobu neurčitú a pracujem popri rodicovskom. On by ešte chcel deti..ja už ako 27rocna sa citim byt "stará" 😃 ale ak by sa pritrafilo, nebranim sa tomu. Starší syn keď bude mať 20, ja 36. Budem možno mlada babka a vychutnam si vnucence 😃
No a pred druhym synom som potratila v 11tt..a o pol roka sa zadaril nas Kubko..anjelik s rozkami 😉
@mima4 chápem a neodsudzujem ich zato, pokiaľ ich to napĺňa spokojnosťou, nech si tak žijú. A sú ľudia ako napr. aj ja, ktorí žijú popri práci aj pre rodinu a jej šťastie... nemajú potrebu "obetovať sa" pre firmu.
Mne to len príde smutné, že vo svojom okolí sa množí počet žien, ktoré sa uplatnili vo svojej profesii, získali vytúžené posty a teraz, keď sa snažia založiť si rodinu, nejde to, nedá sa. Alebo to skúšali o trochu skôr a keď to nešlo na prvý šup, ich polovička sa poobzerala po mladšej kandidátke na materstvo a oni sú zas len v práci, pretože doma ich nik nečaká. Potom len počujem ako by tie moje "starosti" s deťmi brali... Nuž, každý sme strojcom svojho šťastia a každý ho hľadá niekde inde.