Môže to byť spomienka na minulý život?
Ahojte, pokiaľ si budete myslieť, že mi treba psychiatra pochopím aj ja sa v tejto mojej životnej oblasti tak cítim ale chcem sa o tom s niekým podeliť a budem sa snažiť byť stručná všetko to začalo keď som chodila do škôlky cca v 4-5 rokoch kedy som bola prvý krát pri mori s rodičmi a započula som pre mňa cudzí jazyk tak hneď som sa začala vypytovať čo je to a prečo sú tak divne oblečení - moslimovia. Pamätám si že dlho po dovolenke som sa na nich vypytovala a chcela som o nich čo najviac vedieť rodičia boli kresťania a veľmi moju posadnutosť islamom neschvalovali a nechceli sa so mnou o tom baviť a odpovede mi dávali dosť odmerané. Potom také významnejšie pokračovanie bolo na ZŠ keď sme sa učili písať životopis a ja som si písala ich národnosť učiteľka bola z toho úplne mimo pýtala sa ma prečo a ja som jej nevedela odpovedať len vnútorne mi nešlo napísať, že slovenská a v tom veku naozaj čo je národnosť a občianstvo som nemala ako vedieť, vedela som len toľko, že Slovák má slovenskú, Maďar maďarskú atď. Ešte v cca v tom období na STV1 chodil program o rôznych štátoch a národoch a keď tam boli z toho "môjho" úplne fascinovane som to sledovala, že wau chcem tam ísť, pri ženách aj ja sa chcem tak obliekať a začala etapa otázok prečo nemôžem keď jednoducho chcem. Ďalej v 5.ročníku som sa začala sama učiť ich jazyk zaujímať sa oň, počúvať a sťahovať hudbu v tom jazyku a učiť písať. Keď na dejepise sme o nich preberali učivo a boli niekde nakreslení - tá ríša tak ani som nevnímala a dokázala som sa hodiny pozerať na obrázok. Postupom času počas strednej som na internete si viac zisťovala o tom štáte a snažila sa nájsť oblasť pretože ku žiadnej ma vnútorne "neťahalo" v zmysle mala som pocit, že fajn "mesto a čo s ním" nemala som pocit, že som s ním nejako spojená alebo, že to je to, čo má byť keď už som sa celkom blížila k tej mojej oblasti som si asi na 2-3 roky myslela, že to je to ale začiatkom tohto roka som dostala na narodeniny knihu Zimný palác ešte som ju nečítala ale jej motto je "Tri Tatiany - jeden príbeh" kúsok mám voči nej predsudky preto som ju nečítala lebo na viac životov neverím a nie je to nič o čo by som sa zaujímala ALE teraz pred pár dňami som paradoxne náhodou našla tú "moju" a zaklincoval to dnes fakt, že tí ľudia ktorými na dejepise som bola tak fascinovaná žili na území tej oblasti. A teda až dnes som pochopila, prečo práve tou ríšou som bola posadnutá, prečo keď sa dal robiť projekt alebo odpovedať o nich tak som ako prvá sa hlásila, že ja chcem. Na záver mám pocit, že tam raz musím ísť, že tam potrebujem byť-žiť a konečne od tých 4-5rokov cítim taký neopísateľný pokoj na duši, že som to miesto našla. Toto tu je veľmi veľmi stručne popísané len vychytane najdôležitejšie skutočnosti samozrejme nebola som nikdy až tak posadnutá tým, že od rána do večera by som to riešila boli obdobia pár mesiacov kedy som "zabudla" nato najmä v lete. Rodičia keď som bola decko (mám už po 20) to brali ako obdobie, ktoré prejde ale zjavne neprešlo. Podľa vás to môže ísť o minulý život? Nikoho z tej oblasti nepoznám, nikdy som tam nebola jediné čo viem je jazyk. Teraz ako to píšem tak nám pocit, že asi by som potrebovala psychiatra alebo mám ísť hľadať odpoveď ďalej? Čo by ste robili na mojom mieste? Samozrejme nepôjdem tam hneď pobláznene sťahovať najprv na nejaký výlet/dovolenku ale nebude to zajtra ani o týždeň možno ani o rok lebo nie som v takej situácii kedy by mi to vyhovovalo (finančne a časovo) a nie je to u mňa priorita číslo jeden. Lebo naozaj neviem, či tomu veriť alebo toľké roky mi len šibe.
Ano moze ist o spomienky na min zivot tiez ich par mam a cim som starrsia tak sa pridavaju nive a nove.... Ak chces napis ip a nie nepitrebujes psychiatra ale urcite sa s tym potrebujes naucit zit ✊✊
Ja mam talianske meno ale neznasam Taliansko.Bola som tam 3 krat a strasne zle som sa tam citila.Ale povod mena tiez urcuje co si bola v minulom zivote.
@kulumulu123 napíšem ale nie teraz lebo nemám čas ale určite napíšem 😊
@savoya takto som sa nikdy nad tým nezamyslela, mám práve meno s tým pôvodom ale paradoxne nenávidím to meno 🤦🏼♀️
@savoya ...nenávidím to meno už od detsva som si k nemu nevedela nájsť vzťah ale už som sa s ním zmierila a naučila žiť.
Treba brať v úvahu aj fakt, že mozog si niektoré spomienky dotvára sám a dokonca nám vie vytvoriť aj také, ktoré sa nikdy nestali. Dokonca pri jednom experimente ľuďom pomaly vsugerovali spomienku, ktorá sa ale nikdy nestala.
@vsauce_ to viem aj, že si nevie predstaviť čo nikdy nevidel - miesto, tvár, novú farbu... Ale ja nemyslím, že mám spomienky na minulý život, že som tam žila nič konkrétne sama tomu nerozmumiem prečo... A doteraz stále som sa nato pozerala racionáne a aj teraz sa snažím si zachovať chladnú hlavu, že možno je to ako píšeš len v mojej hlave ale neviem to z dnes mi dalo signál sa zamyslieť aj nad touto možnosťou, ktorú tvrdo odmietam(odmietala som).
Sú veci, ktorým asi nikdy nebudeme rozumieť. Ja mám stále pred očami, ako som ako malá nakreslila sanitku s policajtami a takou tou policajnou páskou, kde nemajú vstupovať ľudia 😄 To som mala asi 4 alebo 5. Ale nie je to vec, ktorou by si sa mala znepokojovať 🙂 Nech je to ako chce, rob veci, ktoré ťa bavia. Ak cítiš, že máš blízko k nejakej kultúre alebo niečomu podobnému, buď len rada, že sa môžeš obklopiť toľkými zaujímavými vecami 🙂
@vsauce_ najviac z celého sa zamýšľam a čo mi dalo ten impulz ako by som si vsugerovala tú "posadnutosť" tou ríšou keď do dnešného dňa som nevedela, že presne tam sa nachádzala... Štáty/ríše z toho obdobia boli úplne inak rozložené a nikdy neriešila som to až tak do detailu kde presne v ktorej oblasti toho dnešného štátu bola a iné oblasti toho štátu nič pre mňa neznamenali. Ten islam možno som si vsugerovala za tie roky aj keď sa neoznačujem sa ani za moslimku skoro nič o tom náboženstve neviem len základy.
Kľudne to môže byť aj to, že čím viac človek o niečom báda, hľadá, tak sa mu tie veci čoraz častejšie začnú v živote objavovať. Náhodne - nenáhodne. Ak chceš o tom pokecať, kľudne mi môžeš napísať 🙂
Chod na regresnu terapiu, ja som ju vzdy chcela vyskusat, ale nemam odvahu 🙈
Ja svoje meno milujem a velmi sa mi paci,ale ma taliansky povod a paradoxne Taliansko neznasam.😀
Moja byvala kamaratka bola ceska a raz sa mi zdoverila,ze ked bola v Holandsku tak mala pocit ,ze tam uz niekedy bola,ze tam v tom meste zila.A vie plynule po nemecky.
Mne sa stalo, ze ked som bola decko, pamatam si, ako som videla obrazok jedneho zahranicneho mesta a ostala som zarazena, ze ved to tam poznam. Nikdy predtym som tam nebola, ale bolo mi to povedome. Bol tam odfoteny kostol a park. Hned som si v mysli dokazala predstavit, ako to tam dalej vyzera v tom parku, vedela som, kde pokracuje chodnik, ktory uz nie je na fotke a tak.
Po x rokoch som s partiou bola v tomto meste na vylete. Vsetci strateni, este nebolo gps v mobile, tak tam bludili s papierovou mapou a ja som presne vedela, kam mame ist, ktora ulicka kam vedie... ale nikto z nich mi neveril 🙂
Nejakou zhodou okolnosti po case manzel dostal pracovnu ponuku v tomto meste, a tak sme sa tam odstahovali. Od prveho dna som sa vedela orientovat, kde co je, nikdy som sa tam necitila stratena ako obvykle, ked je clovek na novom mieste. Vzdy som sa tam citila ako doma, akoby som tam byvala cely zivot.
Na minuly zivot moc neverim, ale toto dodnes nedokazem pochopit 🤷♀️
Áno, zažila som niečo podobné a verím, že to je z minulého života...regres som skúsila,ale ja som naň ťažký oriešok
@papaya308 a ako regres prebieha?
Ja som si cez regres spomenula na 6 minulych zivotov.
Regres nie je pre cloveka dobry, neisla by som. Co ked sa reinkarnuje iba dusa, vzdy do novonarodenej osobnosti a stara osobnost je len ako subosobnost "pribalena k dusi" tak, ako sa to vysvetluje napr. v tomto videu:
https://www.youtube.com/watch?v=ghg5h_m2-hM
Prepáčte, kúsok som sa rozpísala viac ako som chcela, snáď týmto neoberiem nikoho zbytočne o čas a keď áno prepáčte za tento môj výlev.