Otázky o výchove

izolovat, izolovat, s este raz izolvat, ked sa hadze po zemi, prekroscit a nevsimat si a ked sa neraci najest, zober tanier a hotovo, uvidis ako sa odnauci, aj u nas to tak bolo a este velkrat to aj skusaju ale ja sa s nimi nepaprem, horsie je to so starymi rodicmi 😠

@libertine Síce, čo sa týka prvej časti tvojho príspevku, nemôžem vychádzať z vlastnej skúsenosti, ale môj názor je nasledovný, súvisiaci vlastne s druhou jeho časťou:
Dcérka musí získať väčší rešpekt voči tvojej osobe, voči tvojim želaniam, napomenutiam a príkazom. Detičky sú veľmi vnímavé. Dcérka pochopila, že často prichádza niekto, kto ju zachráni. Takisto ako mať rešpekt voči otcovi, ale vychádzam z toho, že s tebou trávi podstatne viac času. Keď sa vyjasnia pozície, mali by to prospieť aj autorite rodičov. Čo sa týka "obdobia vzdoru", ktorým dcérka prechádza, radím "nebojovať". V prípade, kedy zaprie svoje vlastné meno, možno trochu odľahčiť situáciu a prejsť ku akejsi hre; ani ja sa nevolám mamička, som Šípová Ruženka. Bývam na hrade a...

Rodinu, mamu, svokru, susedku treba požiadať, aby výrazne nezasahovali do tvojej výchovy. Babke vysvetli, aký denný režim má dcérka doma, ako sa ju snažíte vychovávať a k akým návykom viesť. Porozprávať sa a vypočuť si druhú stranu môže byť obohatením pre všetkých zúčastnených, ale konečné rozhodnutie je aj tak na vás, rodičoch. Ostáva veriť, že váš prístup k výchove a názory budú rešpektovať a hlavne pochopia na prvýkrát. V opačnom prípade želám pevné nervy a výdrž stáť si za svojim presvedčením navzdory okoliu. Generácia našich rodičov a starých rodičov si často myslí, že len preto, že sú starší, majú pravdu. Nie, môže to znamenať, že sa len dlhšie mýlia.

Ja som bola v tomto veľmi nekompromisná až tvrdohlavá, priznávam. Proste "bude po mojom", pretože ja ako matka som plne zodpovedná za svoje dieťa, poznám ho najlepšie, ba čo viac, záleží mi na ňom ako nikomu na svete, záleží mi na tom, aby z neho vyrástol krásny a múdry človek, ktorý vyznáva určité hodnoty. Je medzi mnou a dcérkou najsilnejšie puto, silné inštinkty až vnútorný hlas 😉. U mňa pevné presvedčenie, že robím správne. A zatiaľ môžem spokojne tvrdiť, že oplatilo sa mi byť tvrdohlavou... 😉. Ale ako realista musím tiež rátať s tým, že budúcnosť môže všeličo priniesť.

@libertine Ahoj, prosím Ťa, hlavne sa necíť ako príšerná matka. 🙂
Ak dcérka odpovedá na všetky otázky NIE, nepýtaj sa. Ak pri výbere z možností všetko zamietne, nedávaj na výber. Proste Ty si matka, Ty si rozhodla a hotovo. To s tým tanierom, že neje, ale nechce, aby ste ho odnášali, to je presne to isté, ako keď na všetko odpovedá NIE. Nekonzultuj to s ňou, neoznamuj vopred, že tanier odložíš, proste ho odlož, ak sa urazí, ignoruj to. Každé dieťa potrebuje nejaké mantinely, nejaké pravidlá. Skúša, čo si môže dovoliť. Ale v konečnom dôsledku je rado, že je to tak, že na rozhodnutia tu má mamu a nie je to na ňom.
To s tými rodičmi a inými osobami, to je trochu citlivá téma, treba sa s nimi porozprávať, ale zase až taký problém v tom nevidím, proste doma sa bude správať inak a u starých rodičov môže mať trošku voľnejší režim, asi je bežné, že starí rodičia sú k vnúčatkám benevolentnejší.
Držím palce a hlavne buď v pohode. 😉

Treba urcit presne hranice a stale ich dodrziavat, to je cele. Samozrejme aj zvysok rodiny sa musi prisposobit, lebo dobre vieme ako to chodi, deti potom idu za tym kto im dovoli to co chcu.

@libertine co sa trucovania tyka - nech si trucuje. neries - odid, nechaj tak, nekomentuj. max. jej povedz, ze ides do kuchyne, aby vedela, ze si doma. jonas v tom veku vydrzal hucat 1.5h, ze chce svojho tatinka - ten sedel v lietadle na ukrainu... no aj keby som sa na hlavu postavila, tak mu nevyhoviem... a nedal sa odlakat, nic, na to uz bol velky... tak hucal... ja som isla do pracovne, do spalne, na zachod... postupom casu to prestalo... obcas este skusi, hlavne ak su pritomni cudzi ludia ci taki, co s nim nebyvaju casto (babka, dedko), ale uz ani na nich to nezabera, takze prestava o dost rychlejsie 😉

co sa vychovy tyka - ak si pritomna u babky - tak jasne vysvetli, ze pokial si tam ty alebo muz, plati vase slovo. az tam nebudes a budu s nou sami, nech jej dovolia postavit aj cinsku pagodu v strede obyvacky - to je potom ich problem. a ked sa dcerka oduva, ze u babky moze a u teba nie, tak jej jasne vysvetli, ze ty nie si babka, ale mama a u teba je to takto. u babky to moze fungovat, u teba nie. deti su chytre a pochopia rozdielny pristup. a neboj, babka takto donekonecna skakat nebude, ona sa tiez spamäta, ked mlada dama podrastie 😉

velmi sa tu k tomu nemozem vyjadrovat lebo dieta mam este male, mozem dat len priklad z rodiny. Nechapala som preco sestra nezakrocuje co sa nasej mamky tyka ze vychovava deti inak ako sestra. Ja som si vzdy myslela ( a budem na tom trvat aj pri mojej dcere) ze ked matka nieco zakaze babka to povolit nesmie a musi sa ist na dieta jednotnou vychovou. Psychologicka ale sestre pivedala ze treba detom vysvetlit ze je rozdiel co moze u babky a co doma, ze treba vysvetlit napr. ze u babky mas tanier na stole lebo tam to funguje tak ale u nas to funguje inak. Len som chcela napusat tento nazor ktory je od psychologicky a s ktorym ja asi suhlasit do buducna nebudem

moje dieťa ked začne mať ,,huky" tiež ignorujem - začne dupat a jedovať sa ale ja si idem po svojom alebo si ju nevšímam ked sa trochu ukludni a piští alebo ešte plače a niečo chce - tak jej poviem, že nerozumiem pretože piští / plač / hučí že ked sa ukludní a normálne povie čo chce že sa môžme dohodnut

taktiež pred obchodom jej poviem - jedna vec (slané/sladke nech si vyberie) ALE ked sa rozbehne alebo nebudeme sa držať za ruku alebo začne pišťať a preberat - že jej nekupim nič a pôjde domov bez sladkého/slaného - v 99 percentach to funguje ale musi byť upozornená už pred obchodom

a ked má doma fakt amok že neprestava pišťat - vezmem ju (BEZ NERVOV HUCANIA PO NEJ) a dám ju do spálne - privrem dvere a a poviem jej - ked sa ukludniš - príd a dohodneme sa - keby začnem po nej aj ja hučať alebo ju biť alebo nervačiť tak sa neukludni ani ona a mna vytočí tiež 😉

ywet72 Môj starší syn, keď bol maličký a mával svoje dni, tak som ho zavrela do spálne, nech sa vyhučí a on mi tam dva krát od nervov porozbíjal lampičky 😀 . To ma len tak teraz napadlo, ako spomienka, keď čítam , že dať do spálne. Inak to bol zlatý chlapec , neviem čo ho vtedy chytili také raple. Už má 11,5 a spolu sa na tom bavíme 😀 .

ahoj ja len toľko bud rada že obdobie vzdoru ma teraz, jedna psycholohička povedala čím skorej tým lepšie, ak to nemaju ako malí potom sa to dostaví v 7 rokoch a to je potom už......,

ked som tiež riešila ako vychovávam ja a ostatní - skusená žena mi povedala nerieš ako druhí pristupuj k nej - ked babka si pri nej leží nech leží , ale ona si zvykne že pri Tebe to funguje inak a hotovo - u nás je to tiež tak u babky funguju iné pravidlá a doma iné, a deti na to prišli veľmi rýchlo

a ešte k trucovaniu skus si trošku preštudovať teoriu pevného objatia - nie je to o tom že ideš vychovať dieťatko , ale celá sa mu venuješ si s ním - ono zuri , môže sa hoc čo vyplaviť, rôzne zranenia, ale tým že ty si s nou , tak ona pochopí že maminka je vždy s nou aj v dobrom aj zlom, je to jednoducho naplnenie láskou a obnovenie vazby, ale pozor niekedy to trvá dlhšie , je tam mladšie babetko, treba na to priestor a čas.

Suhlasim ,natvrdo---nereagovat ,nevsimat si ju..a povedat jej ,ze ak ju to prejde nech pride za tebou...nemaznat sa s nou..neexistuje...ty si autorita!! nevenci pes teba ako sa hovori.
..dobre ti tu zeny radia...drzim pace

Este som chcela podotknut s tymi starymi rodicmi,jednoducho jej povedz ,ze u babky je u babky ,ale tu si doma, a doma su ine pravidla ,tu sa to robi tak a tak...a babka to robieva inak.... 🙂