Pocit osamelosti a izolácie

Nájde sa tu žienka, ktorá tiež odkedy otehotnela začala zažívať pocity osamelosti? Izolácie..? Skrátka že sa nemala s kým ani o tie radostné chvíle úprimne podeliť? Alebo len tak pokecat o čomkoľvek? Že už zrazu nikto z kamarátovza celé mesiace nemal čas.. A ostala sama.. Ak áno, ako to riešila, aby z toho neupadla úplne do depky?
Chápem že bezdetne sa nerady bavia s tehotnými o deťoch a tak a práve preto som tým nikoho ani zaťažovať nechcela ale aspoň o bežných veciach pokecat.. No nieje s kým. Pritom predtým roky do nás s manželom rypali najprv kedy sa už vezmeme keďže sme roky spolu a kedy už bude malé, že chcú kocikovat, že prídu nás navštíviť keď budeme vo svojom bývať.. Samé sľuby a skutky žiadne. Pritom sme ich veľakrát volali.
Keďže nemám auto odkedy som už doma do mesta sa moc nedostanem s MHD, ktorá tu chodí naozaj zúfalo zle a nikomu s autom sa za mnou zastaviť nechce. Pred tehu to tiež bolo tak ze som skôr ja chodila za ľuďmi ako oni za mnou.
V okolí je síce mamiciek dosť ale su skôr taká uzavretá komunita, ja som tu dostahovana a oni nové moc medzi seba neberú, to si všímam už teraz, neodzdravuju sa aj keď pozdravim (skôr psickari sa mi pozdravia, lebo máme tiež psíka ale nie ľudia s deťmi), na ihrisku vedľa nášho domu sa bavia len medzi sebou. Takže veľkú zmenu neočakávam ani po pôrode, teraz keď mi je fyzicky lepšie idem von aspoň so psíkom, potom budem chodiť s malým. Na to sa teším len ta osamelosť ma občas ubíja. Jedine na čo sa cez deň teším je manžel keď príde večer domov. Inak nemám s kým prehovoriť, teraz ešte to aj umocňujú hormóny že mi je z toho do plaču. Nemám mu ani čo nové povedať, keďže nič za celé dni nezazivam. Bojím sa že ho začnem časom nudiť. :( Človek je predsa len spoločensky tvor a keď zostane zrazu dlhodobo sám (pomaly sa už rozprávam sama so sebou) je zo ťažké. Bez auta sa ani nemám ako dostať že by som niekam dostala hoc medzi inú komunitu mám, a tu hoci prostredie je pekné som za ten rok a pol nezapadla. Skrátka domáci tu moc z nových obyvateľov niesu radi hoci som tiež z toho istého mesta ale nie z tejto štvrte.
Zažila ste niektorá podobnú situáciu? Ako ste sa s tým zzili a prekonali to osamelé obdobie?