• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Prečo strácam milovaných ľudí?

25. decembra 2008 
prečo ja musím takto trpieť ??? čo som komu urobila ??? prečo mi pán boh berie tých na ktorých mi záleží ?????? prečo mi berie moje lásky ??? dosť čo mi vzal dcérku tak včera sa mi rozhodol vziať aj moju lásočku...môjho dobručkého kamaráta ktorý mal iba 18 rokov ....ja to neprežijem už fakt nevládzem ...neviem ako dalej... a vraj pekný valentín :´(((

Bianku mi vzal 16.4.2007
a
Mareka mi vzal 13.2.2008



..............................................KTO NEZAŽIL NEPOCHOPÍ !!!! ................................................................
:cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry:
14. feb 2008 o 11:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danielitka,nechcem tu pisat frazy...len Ti zelam vela sil. A kasli na Valentina-ved tých co milujeme,milujeme a budeme lubit stale,po cely zivot....
Pomodli sa za nich.Zelam Ti pokoj v dusicke.Ako pises,kto nezazil nepochopi.....este raz vela sil,oni sa na Teba zhora dívajú
14. feb 2008 o 11:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
neviem naozaj neviem kedy ma prestane osud takto kruto skúšať ...ved som sa ešte nespamätala zo straty bambulky a zrazu mi vzal dalšieho blízkeho človeka . strašne ma bolí srdiečko :(
14. feb 2008 o 11:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danielitka...ja viem velmi dobre co citis,pred rokom mi osud tragicky zobral tatina :frowning2: A je pravda,kto nezazil nevie ake je to stratit niekoho koho lubis
14. feb 2008 o 11:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danielitka je mi to veľmi ľúto čo sa ti stalo,normálne som sa aj rozplakala a hned som sa pozrela na môjho syna (som v práci a tak mám len jeho fotku). strata blízkeho veľmi bolí a hlavne ked sú to nevinné deti. želám ti veľa síl v tvojom srdiečku majú miesto naveky
14. feb 2008 o 11:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja tiez chapem.Mne pred necelymi 6 rokmi zomrela mamina,myslela som,ze neprezijem a prezila som.
Musela som,koli svojej dcerke.Chce to ale vela sily,preto Ti ju zo srdca zelam.
14. feb 2008 o 11:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Miriamka tiež ťa chápem ale tieto moje dve straty boli nečakané ...o to sú bolestivejšie :(((

elise ...to máš pravdu v srdiečku zostanú naveky ...len to srdiečko teraz moc moc bolí :(((((
14. feb 2008 o 11:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...to mi je luto danielitka :cry: :cry: ......
14. feb 2008 o 11:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
vavka ty si musela koli dcérke ..no ja nemám kôli komu stratila som to čo mi bolo srdiečku blízke a čo som ľúbila..tá bolesť v srdci sa nedá opísať slovami ... :cry: :cry:
14. feb 2008 o 11:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danielitka...myslim,ze akakolvek strata boli,ziadna neboli menej alebo viac...
14. feb 2008 o 11:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
každý rodič si želá aby neprežil soje deti......
14. feb 2008 o 11:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
miriamka ty si mala možno nejakú oporu ...no ja som človek veľmi citlivý a nemám sa o koho oprieť nemá ma kto podržať...na všetkú tú bolesť som sama :((((
14. feb 2008 o 11:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
má byť svoje vypadlo mi písmenko
14. feb 2008 o 11:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danielitka...nemozes si teraz mysliet ze Ty si na tom najhorsie,ze nas straty nebolia,ze my ostatny sme ok.
Musis byt silna,ale najma,nemozes si mysliet o nas ostatnych ze pre nas su straty "lahsie" zvladatelne nez pre Teba.
14. feb 2008 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ale mas koli sebe a inym,co ta maju radi.
Ja viem,ze teraz myslis,ze nie,aj ja som myslela,ze od zialu umriem,ale taky isty zial ako som prezivala ja by som sposobila inym.preto musis byt silna.
14. feb 2008 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vavka...mas pravdu,treba najma kvoli sebe bojovat a tym co este medzi nami su.
14. feb 2008 o 11:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dakujem vám baby ste zlaté silné ženy ...dúfam že aj ja budem raz taká ...na tele i na duchu
14. feb 2008 o 11:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danielitka mrzi ma to,
ale aj mojho 18r. kamarata zrazilo auto, bol to taky fesak, konecne nasiel tu pravu a predsa mu nebolo sudene zit. vtedy som mala aj ja 18r. a myslela som si ze ten smutok nikdy neprejde. dnes mam o osem viac a spominame vsetci na neho s laskou a vzdy si ho budeme pamatat takeho aky bol... mozno je to fraza ale cas vsetko vylieci...
14. feb 2008 o 11:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danielitka...nie sme silne zeny,len cas trosicka zahoji vsetk rany...a Teba je ta rana prilis cerstva,ale uvidis,cas je najlepsi liecitel.
Mysli na to,ze mas teraz hore 2 anjelikov co Ta budu ochranovat !
14. feb 2008 o 11:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tanička , Miriamka ...dakujem vám na teraz idem no ja sa tu zastavím zase zajtra ..teraz musím do práce letieť
14. feb 2008 o 11:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danielitka, zajtra to bude mesiac, čo mi zomrela babka, keď som mala 14 rokov, zomrel mi môj milovaný strýko, mladý človek, mal 32 rokov a zožrala ho rakovina...

Viem, nedá sa to porovnať so stratou dcérky, ale viem, ako to bolí... nejdem Ti tu písať, ako Ti želám veľa síl a podobné frázy...

Vyplač sa, krič, trieskaj zo všetkým, čo Ti príde pod ruku... Ani čas nezahojí ranu, ktorá Ti ostala v srdiečku, môj strýko je mŕtvy jedenásť rokov, no vždy, ke´d si naň spomeniem, je mi smutno... Len čas spôsobil, že naňho už nemyslím tak často...

Drž sa...
14. feb 2008 o 12:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ani nevies kolko nas takych smutiacich a utrapenych je...Ja sa stale vyrovnavam zo smrtou mojej milovanej druhej dcerky Dianky.Je to iba osem mesiacov,co mi po narodeni zomrela a pred tyzdnom som prisla o dalsie babatko.Moje tretie tehotenstvo trvalo iba mesiac... :frowning2: Bojujem zo smutkom kazdy jeden den a zatial ani cas nezahojil tu obrovsku ranu na mojom citlivom srdiecku.Zivot je nevyspitatelny...Ja viem,ze kazdy raz zomrie,ale je mi to tak luto,ze som si nemohla moje srdiecko zobrat ani do narucia a ze nevidim ako rastie a robi nam radost.... :cry:Je to najvacsia bolest aku poznam !Musime len verit,ze raz pride ten cas a my budeme opat stastne.Prajem ti vela sil,aby si sa vysporiadala zo svojim smutkom,alebo sa s nim naucila zit.Ako ja...
14. feb 2008 o 13:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danielitka máš IP
14. feb 2008 o 18:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Alionuska,az mi vyhrkli slzy do oci.Tiez musis toho vela vytrpiet.
Prajem ti vela sily :frowning2:
14. feb 2008 o 18:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vavka33 mam jedine stastie-moju malu Alenku.A aj ta mi vcera ochorela,tak ideme prave k doktorke,lebo ma teplotky a vravi,ze ju nic neboli...tak som zvedava,co jej vlastne je,ci ide na nu chripka alebo co.Ona je cely moj zivot a vsetko moje stasticko,ktore mam a ani si nevies predstavit ako strasne sa o nu bojim....
15. feb 2008 o 08:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
:frowning2: :frowning2: :frowning2: dnes som bola na cintoríne .....plaču som sa nezdržala ,,,proste to nešlo .... ja snáď nebudem nikdy šťastná
16. feb 2008 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danielitka a mozem sa spytat, co sa tomu Tvojmu priatelovi vlastne stalo? A v akom vztahu ste boli? Bol to TVoj partner?
19. feb 2008 o 14:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alionuska,tak to ti verim.JA som sa tak upla na Vanesku po mamkinej smrti,bola a je moje vsetko,takze ta chapem.Vdaka tej strate som sa aj rozviedla a vsetku lasku som venovala len Vaneske.Nastastie som stretla muza,ktory sa mi stal velkou oporou a laskou a on mi pomahal to vsetko prekonat.Uz skoro rok a pol je mojim manzelom a mame krasnu dcerku Leu.Aj ked kazdy den myslim na mamku,ta bolest je ina.Cas naozaj bolest trosku stlmi....
19. feb 2008 o 14:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vavka33 poslala som ti IP. :wink:
19. feb 2008 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
danielitka26,aj ja sa zvyknem pytat,co som komu urobila,ale to s tym,co sa stava nema nic spolocne...Mne tieto vianoce zomrela mamka,pre mna najblizsi a nenahraditelny clovek....a uz v januari zistili mojmu tatkovi krutu a neliecitelnu chorobu....Pred pol rokom mi zomrel dobry kamarat...Nechcem si ani len predstavit,ake je to prist o dieta...Zivot vie byt velmi nespravodlivy,dufam,ze raz nam to aspon z casti vynahradi
19. feb 2008 o 17:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Danielitka mas moju uprimnu podporu. Citala som Ta aj na anjelikoch.
Plne Ta chapem, ja som za posledny rok zazila 2 velke straty a jednu tazku bolest. Necakane sme pochovali babku, nahle amputovali dedkovi nohu a konecne, ked som mala stastie na dosah ruky, tak som na zaciatku januara prisla v 40 tt o synceka, ktoreho som si ani nevidela :frowning2:
Ta bolest je velmi velka a hlavne cerstva, musis to dostat von a niekedy pomaha sa poriadne vyplakat a zdoverit.
Drzim Ti palce, aby si bola silna a raz opat stastna.
21. feb 2008 o 12:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
1 2 3 ... 5
Tvoj príspevok