• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Prečo vlastne chcete mať deti?

2. januára 2012 
Matja ty akoby si mi z duše pisala, to iste zazivam aj ja, ale povedala som si, kaslem na obavy, snad sa do toho pustime :sunglasses:
6. okt 2006 o 12:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tanne mam 23 a neviem, co je na tom nenormalne, ze chcem uz dietatko teraz.

madeleine, to akoby som citala o sebe. co by som ja dala za taku nehodu, kedze moj drahy chce este cakat. nechranime sa nijako, snad len prerusovanou sulozou a tiez tajne dufam, ze sa raz smykne a budem najstastnejsi clovek na svete :grinning:
myslim, si ze dietatkom si zivot nepokazim (ako mnohi tvrdia mladym babam co cakaju baby) ale prave naopak, moj zivot bude mat zmysel a budem konecne naozaj stastna. lebo teraz mam naozaj vsetko aj ked skromne. mam skveleho priatela akeho by som priala kazdej babe, skvelych buducich svokrovcov s ktorymi si super rozumiem, skvelu priatelovu rodinu ktoru lubim ako svoju, skvelu moju rodinu, rodicov, priatelov, maly bytik. zijeme si v pohodicke, sem tam zabava, robota, ja VS... ale aj tak mi nieco chyba...
6. okt 2006 o 13:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gabka, o niecom podobnom som sa rozpravala s mojou kamaratkou z Peru, je stastne vydata 10 rokov, ma 39, ale potomkov vobec neplanuju...takisto ma strach zo zodpovednosti, ci by ako matka totalne nezlyhala a ze co ak manzelstvo nevyjde (ako jej rodicom)...miesto toho si uziva rolu krstnej mamy a babysittuje babatka svojich kamaratiek. Takisto zije plnohodnotny manzelsky zivot ako i tie zeny, co deticky maju...myslim, ze to nie je vobec cudne...
6. okt 2006 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to zrzuska: si ma zle pochopila, ja som ta len parafrazovala, som len chcela vediet ze kolko mas rokov, ked okolie na teba nejak cudne pozera ze chces uz mimi....ved na tom nie je nic nenormalne....ja budem mat len 22 a tiez mam stale v hlave mimi...aj ked som na to podla vsetkych naokolo "primlada" (radsej o tom nikomu ani nehovorim), lebo ako keby som ich pocula:" najprv kariera, peniaze, uzi si zivot, trochu si pocestuj, zivot si pokazis...." a tak...takze ja som sa len pytala, ze kolko mas rokov...
6. okt 2006 o 16:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
no baby ja vam celkom zavidim, ze v takom veku viete, co chcete v tomto smere, takze ak ste si iste, urcite by som na vasom mieste nevahala a snazila sa "preto" nieco urobit :wink:

misha-ja by som raz chcela mat deticky, len ci tie obavy nebudu z roka na rok vacsie, kto vie a mozno sa stane pravy opak.

Nahodou prave dnes u nas v praci boli byvale kolegyne s detickami rozpravali ake je to uzasne a prirodzene...ked som ich tak pozorovala, videla som kopu starosti, ale aj kopu radosti. Tak som taka zmatena :confused:
6. okt 2006 o 20:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ved ja som to nepochopila tak, ze by sa ma to dotklo. len som to tak napisala, ze co je na tom nenormalne a pritom som myslela na kamosky nie na teba.
som rada ze v tom nie som sama. presne to aj mne hovoria vsetci a tiez o tom radsej nikomu nic nehovorim, preto som sa prihlasila do tohto fora aby som aspon cez nett mohla s dakym o tom kecat. :grinning:
aj ked si kupujem casopis mama a ja (je uzasny), tak kamosky si stale robia srandicky ze ake casaky citam a tak. ale kolkokrat sa tam dozviem veci, ktore su aj im prospesne (napr. o zdravej vyzive a vitaminoch...)
takze tanne mozme si postazovat navzajom ako chceme mimi a ostatni nam radia pockat :grinning: :grinning: :grinning:
a tvoj priatel co na to? alebo si uz vydata?
moj priatel chce este cakat a ja tajne dufam, ze sa posmykne. viem, ze by bol rad, len mimi chce az o nejake dva roky.
boze sa zblaznim tolko cakat. jooooooooooooj :confused:
6. okt 2006 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gabka, mozno ked si budes citat tie citlive prispevky mamiciek na tejto stranke, ich radosti a starosti a budes si prezerat tie krasne deticky, tak aj tebe zacne chybat to nadsenie pre babatko. Aj u mna to tak bolo, kazdym dnom zacinam coraz viac pocitovat, ze potrebujem rozdávať lásku aj týmto smerom - malemu miminku. :slight_smile:
6. okt 2006 o 20:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gabka myslim si, ze ked pridu deticky, tak to ide vsetko nejak tak samo prirodzene, instinktivne. :wink:
neboj. uvidis, ze budes skvela maminka. urcite, som si ista. kazda zena, co miluje svoje dieta je skvela matka :grinning:
6. okt 2006 o 20:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
napadla ma taka vec a zda sa, ze na tom nieco bude. V minulosti, ked zeny mali vela deti, rodiny a ludia mali k sebe ovela blizsie, tak bolo pre kazde dievca, zenu potom prirodzene mat svoje deti, ani o tom nerozmyslali a bolo to mozno aj preto, ze to videli doma ake je to prirodzene a pekne (aj ked povedzme si - vela o antikoncepcii nevedeli)bola to samozrejmost zivota. Tak mozno aj ked tu budem casto filozofovat pozerat fotecky a tak...tak mozno to nadsenie pride.
A snad strach ma (dufam) kazdy normalny clovek, ktory chce urobit dolezite roznodnutie (pokial to za neho neurobi zivot)
7. okt 2006 o 11:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, ja chcem mat velmi velmi babenko, ale cim dlhsie sa snazime tym vacsi mam strach. Par dni pred mrchou sice strasne trpnem ci pride alebo nie a nahovaram si vsetky symptomy :grinning: , ale zaroven dostanem aj strach. Ci to zvladnem financne ale hlavne ci sa o to dietatko dokazem postarat aby z neho vyrastol naozaj dobry a stastny clovek....a to ma dost desi :stuck_out_tongue_closed_eyes:
7. okt 2006 o 11:49  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, my sme tak po svadbe začali uvažovať o tom (teda, prišla som s tým ja), že by bolo krásne, keby sme začali pracovať na bábätku, manžel súhlasil, čoho som sa dosť obávala, lebo mal v hlave, že až keď budeme mať 28 (mali sme 23 rokov). Tak 3 mesiace nič a potom sme si povedali, že to necháme tak, asi máme mať iné plány, rozmýšľala som nad školou, budeme pracovať a postaráme sa o vlastnú strechu nad hlavou a práve vtedy sme otehotneli :slight_smile: keď mi meškala ms, tak ma ani nenapadlo, že som tehu (pritom tie tri mesiace som bola vždy sklamaná, keď prišli presne). No a tak čakáme naše prvé zlatíčko. Dúfam už čoskoro príde, lebo sa naň od začiatku strašne tešíme :slight_smile: Ale tiež ma občas napadne ako Barunku, že čo by bolo keby, asi by sme sa aj my zdekovali dakde preč. Ale podľa mňa, je najlepšie otehotnieť neplánovane, vtedy človek nemá možnosť počítať v hlave, či teraz, aelbo potom, lebo človek asi nenačaká nič.
7. okt 2006 o 13:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to je krasne mirka, ze ste sa takto "skoro" rozhodli mat rodinku, velmi vas za to obdivujem :wink: proste ked clovek urobi to co v srdiecku citi a neriadi sa okolim a nejakymi normami, kt maju byt vseobecne spravne :unamused:
velmi vam drzim palceky aby vsetko dobre dopadlo a aby ste si pekne uzili ten uzlicek stastia co k vam za chvilku pride :grinning:
7. okt 2006 o 19:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tanne ďakujeme :slight_smile:
7. okt 2006 o 19:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte.
tak by som aj ja chcela babenko...
tanne dnes mi volala kamoska (ta co si robi zo mna srandicky, ze uz by som chcela mimco), ze jej meska MZ 12dni a v utorok ide so mnou k dr. ona dieta vobec nechce, ani nahodou, a mozno je tehu. asi som jedina ktoru to tesi, ale zaroven som tak smutna, ze dakomu to vynde aj neplanovane a ja by som tak velmi chcela a moj drahy chce cakat.
dost ma to trapi :frowning2: viem, ze nema zmysel ho prehovarat. na druhej strane keby sa daco stalo, tak to dietatko chce.
7. okt 2006 o 22:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zrzuska, veď práve to je na tom smutné, že niekto veľmi túži po bábätku a nedarí sa, a niekomu sa prišťastí a zbaví sa ho, alebo si ho nechá a nemá ho rád (našťastie sú ľudia, ktorí si ho nechajú a ľúbia ho, aj keď je neplánované) :frowning2: držím palce, aby to tvoj drahý vzal tak ako môj :slight_smile:
8. okt 2006 o 14:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte ja mám 24 a 19mes. dcéru a môžem vám povedať že je to to najkrajšie čo ma mohlo v živote stretnúť. Je krásne keď vidím ako rastie ako sa učí rozprávať a keď dokáže niečo nové tak to je úžasné. Samozrejme že príde aj ťažšie obdobie ale všetko sa to dá zmáknuť pri pomyslení na to krásne čo spolu prežívame. Mám známu ktorá mala dieťa v 32 a vydržala s ním doma horkoťažko 3 mes a potom ho šupla opatrovatelke a teraz keď má malý 3 roky sa čuduje že ju poriadne ani nepotrebuje. Nehovorím, že je to zlé keď je dieťa s OP ale do určitej miery a netreba to ani stou robotou preháňať. Ja si myslím že to bábo si treba užívať.
8. okt 2006 o 14:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
zrzuska - to su tie paradoxy zivota, ale musis verit tomu, ze vsetky veci maju svoj zmysel a urcite ma zmysel aj to, ze zatial este nie si mamicka. Clovek niekedy prezije vela zlych veci a nakoniec zisti, ze najhorsie na tom bolo cakanie. Skus sa presvecit o tom, ze ked to ma prist "nahodou" tak to pride, ak nie, tak to este nema prist. Vsetko ma svoj cas. Mne tato filozofia celkom v zivote pomaha. Ja sa zatial obavam, ale keby to prislo, tak verim tomu, ze uz je cas a tak to asi aj zoberiem, aj ked vedome sa mi do toho nechce..
8. okt 2006 o 17:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zrzuska, ako dlho ste spolu??? my sme sa vzali v júni minulého roka teda vyše roka a vtedy môj drahý o bábätku tiež nechcel počuť...že nech si trošku užijeme, ked sme samy, tak stále podnikáme neaké akcie tak si užívame že sme samy a je nám krásne....aaaaale prišlo to na mňa samozrejme skôr ale konečne aj na drahého a veľmi túži po mimi.....takže sa na tom vlastne začalo pracovať....preto možno to ešte chvíľku nechaj tak a uvidíš drahý sám príde nato, že samym vám bude smutno a bude chcieť bábo ako môj...držím palčeky
8. okt 2006 o 17:36  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, nedá mi nezapojiť aj môj prípad. My sme pôvodne tiež plánovali asi tak ako vy bublinka, že po svadbe si užiť ešte bez bábätka, ale nie celkom v takom zmysle užívania si, ale skôr, že ešte nemáme svoje bývanie, sme u svokrovcov, chceli sme teda vyriešiť bývanie a bábo sme si plánovali tak o dva roky. Lenže situáciu nám skomplikovala moja choroba, následná operácia, potom liečba a odporučenie lekárov čo najskôr otehotnieť, lebo neskôr to už môže byť ťažšie. No keď mám pravdu povedať, bol to taký škrt cez rozpočet. Otehotnieť sa nám podarilo na prvý pokus čo som tiež nečakala a asi ani doktor, ale akosi si ešte na to neviem zvyknúť, celkom to zmenilo naše plány a dúfam,že sa to zlepší. Veď bábätko je dar. Takže niekedy nestačí si len povedať, že vtedy a vtedy toto chcem...
8. okt 2006 o 17:50  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
veronika13.Súhlasím stebou.Nie je dôležité,čo chceme my,ale čo chce Boh.Môžeš sa aj na hlavu postaviť a robiť si plány.Človek mieni,Pán Boh mení.
Ja som ešte študovala(4.roč.),keď sme mali svadbu.Bábätko sme neplánovali, chcela som najprv dokončiť školu,ani som sa nejak na bábo ešte necítila.To som ale sebec! :pensive: Boh to však zariadil inak.A tak sa naša slečna narodila 2 mes. pred štáckami.Teraz som už trojnásobná mamina a som vďačná za všetko,čo ma v živote postretlo.

Baby,všetko másvoj čas,len si musíme zladiť krok a vydať sa tou správnou cestou.Majme otvorené srdcia.
11. okt 2006 o 08:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
veronika13, urobila si správne, my zatiaľ stále nič a neviem si predstaviť že by sme mali prežiť svoj život bez dieťatka, tak teraz ho budeš mať a bude vám krásne...lepšie ako keby tu nemalo byť....
atam, obdivujem ťa, lebo moja najlepšia kamarátka - som krsná jej dcérke Vivi bola moja spolužiačka na výške a otehotnela v 3 ročníku a nebola to sranda a k tomu zostala slobodná matka......takže študovanie mala ťažké s maličkou ale už je to ok....
11. okt 2006 o 08:42  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
gabka, myslim, ze ta celkom chapem...tiez ma napadne niekedy taka hypoteticka otazka, aka bude nasa buducnost s dietatom, ci neprepadne drogam (tu vo Svajciarsku si doslova decka sulaju marihuanu), ci nebude uz v 5. rokoch pozadovat pocitac a ostatnu elektroniku, neskor v 12. sperky a drahe oblecenie....predovsetkym si myslim si vsak myslim, ze vsetko sa odvija od spravnej rodicovskej vychovy...ja by som chcela prve baby na moju 30ku (co je o 4 roky), dovtedy snad budem mat predstavu o tom, ci nam v domacnosti bude vypomahat au-pair, akym jazykom by som mala na male rozpravat, ako bude materska celkovo prebiehat...
11. okt 2006 o 08:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mishasmile krasne plany a nie vzdy mozu vist. Ja uz jedno dieta mam. A ked som ho nemala dokaza som si predstavit zivot bez deti to som tvrdila ked som sa vidala potom to akosi prislo samo boze ja chcem dieta a po par mesiacoch sa podarilo do teraz som tvrdila ze mi uplne staci k zivotu jedno dieta a manzel ma presvedcil ze este jedno nam urcite neublyzi. Aj ked som dlho veeelmi dlho vahala a v hlave mi rezonovalo viac proti ako za mimi dali sme sa nato a dufam ze sa to coskoro podari.
11. okt 2006 o 08:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
domcek, uvidime :wink: tu v zahranici sa rodia deti neskorsie nez na Slovensku a rodicia dokonca maju len max 1-2 deti. Ja si skor pockam a potom kludne mozem mat aj 3 za sebou, ak mi to zdravie dovoli :wink:
11. okt 2006 o 09:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...dokazem tolerovat slobodnu volu cloveka a jeho rozhodnutia, ale nedokazem "stravit" ked niekto urobi definitivne rozhodnutie na cely zivot v mladom veku, nenavratny krok, a sam sa vedome pripravi o moznost mat deti...
...preto som zastancom hesla nikdy nehovor nikdy...
...clovek sa predsa vekom meni, a nove a nove pocity sa objavuju a niektore zase miznu...
nechcela som sa tymto prispevkom nikoho dotknut, pisem iba z vlastnej skusenosti,...moj byvaly take rozhodnutie urobil, a to znicilo nas vztah.. strasne ma to bolelo...a hlavne dlho...

Dnes je to nastastie ine, a som rada, ze mam partnera, ktory sa na deti tesi... :slight_smile:
11. okt 2006 o 10:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mirka ako to vzal tvoj drahy? tiez nechcel?

gabka presne toto iste mi povedala kamaratka. ze na to nemam mysliet, nemam sa na to sustredit, ze moj drahy babo este nechce z praktickych dovodov (pozna ho, sme v jednej "partii") to znamena, ze chce svoju rodinu co najlepsie zabezpecit a teraz by to bolo este trosku tazke z financnych dovodov, aj bytik mame malinky a mame aj psa, tak preto. Povedala mi, ze ked to bude mat prist, tak to pride. takze to nechavam tak, nech sa stane co sa ma stat. tiez verim tomu, ze to ma urcite nejaky zmysel, ze teraz este babo nemame a ked ho budeme cakat, tak si poviem: no vidis, ze si sa dockala a teraz je ta spravna doba...
11. okt 2006 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
S manzelom sme zobrati 2 roky a zatial babo nemame.Externe studujem a tento rok ma cakaju statnice.Som strasny nervak pri uceni a bojim sa, ze keby som tehotna, vsetko by sa prenieslo na to babo.Mozno je to len vyhovorka, ale nechcem si niekedy v buducnosti vycitat, ze som ublizila svojmu dietatku.Tak som si povedala,ze mozno by sme mohli este dva roky pockat.Manzel by ale velmi uz chcel a ja uz sa aj bojim pred nim povedat, ze stale vaham.Skoncim skolu a chcela by som nasporit nejake korunky, aby som mohla mat aspon na vybavicku.Mame uver, platim skolu a nezarobime nic moc.Neviem akoby sme to zvladli splacat z jedneho platu a meterskej.Ale na druhej strane viem, ze ked budem stale ratat, tak babo nikdy nebudem mat, lebo stale bude nieco "dolezitejsie".Pritom deti milujem, u nas v bytovke su tri malicke a stale sa s nimi hram, su uzasne!!
No neviem, co s mojou dilemou........
11. okt 2006 o 16:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzanat, to je dobrý prístup, v tehotenstve musíš byť v pohode. Dúfam, že sa ti to po škole čoskoro podarí :slight_smile:
11. okt 2006 o 16:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zuzanat, neviem, ťažko je radiť v tejto veci...ja osobne som prešla tento rok diplomovkou a štátnicami...tiež som zvažovala tehotenstvo v 5roč. ale nakoniec zvíťazil rozum nad túžbou po bábätku a v podstate si myslím, že naozaj sa mi ľahšie končila tá škola bez mimi....určite by to bolo náročnejšie, písať DP a učiť sa nevyspatá, atď...ale mnohé ženy to aj takto zvládli...Takže môj názor je, snáď dokončiť školu bez mimi a potom po +st=atniciach tomu nechať úplne voľný priebeh :wink:
11. okt 2006 o 16:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzanat... ja som robila ststnice v 24. tt... a vsetko bolo v pohode... diplomovku som odovzdavala mesiac pred statnicami... tehotenstvo sposobilo, ze som bola neskutocne pokojna... akoby samotne babo chcelo, aby som vsetko prezivala bez stresu... az som sa cudovala, lebo inokedy som aj pri jednoduchych skuskach stresovala... diplomovku som pisala zhruba tri hodiny denne tri tyzdne... ucila som sa pol dna rovnaku dobu... a vsetko som zvladla za 2... moji spoluziaci sa na statniciach triasli, boli bledi a zufali... nedokazali nic jest... ja som... normalne pocitovala hlad... a bola som pokojna... akurat vo chvili, ked som sedela pred komisiou som mala trosku stiahnute brusko...

moja mama robila statnice v osmom mesiaci tehotenstva so mnou... a nijak mi to neuskodilo...
11. okt 2006 o 16:42  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok