Skúsenosti s pozdravmi a odpoveďami
Často chodím do Rakúska na výlety alebo nákupy a zaujalo ma, že ma títo ľudia zdravia vo veľkom. Čiže pomerne veľa Rakúšanov v rôznom veku ma pozdraví na ulici a podobne. Rovnako v obchodoch, keď mám málo nákupu, tak ma pustia dopredu. Predavači podobne, veľa zdravia, odzdravia, ale tu na Slovensku je to horšie. Aj v paneláku kde bývam je pomerne ťažké pozdraviť susedov, niektorí majú veľký problém s tým, aby ozdravili🙂. Rovnako je zaujímavé aj to, že keď stojím na prechode pre chodcov bez svetelnej signalizácie, tak mi v Bratislave máloktoré auto zastaví a zase v Rakúsku mi zastaví skoro každé auto, dokonca aj tam, kde nie je prechod pre chodcov. Tak by ma zaujímalo, aké máte Vy skúsenosti s pozdravmi a odpoveďami na Slovensku.
@samulet žila som rôzne po svete. Rozumej - reálne fungovala, pracovala, strávila dlhšiu dobu, nie malý výlet do pohraničnej dedinky. Každá krajina má svoje pozitíva a svoje negatíva. Rozhodujúci je tvoj pocit. Ako sa tam cítiš. Ak sa cítiš na Slovensku nedocenený, ľudia si ťa nevážia, nie sú k tebe slušní a milí a v Rakúsku áno, tak by si asi mal žiť v Rakúsku (čo skutoćne dnes nie je problém, či?). Uisťujem ťa, že žiadna dokonalá krajina v rámci západnej civilizácie neexistuje. Ak je nejaké miesto podobné raju na tejto planéte, tak to bude niekde úplne inde.
@sardinka336 no teda co sa tych ninjov tyka , myslim tie babusene zenske a ich chlapov, to ani neries, to nema totiz vychovu. ti sa veru nezdravia, to je pravda. a decka su nevychovane, to vidim aj sama. dokonca mozem tvrdit, ze v meste kde zijem, aj na verejnych ihriskach uz pomaly nikoho domaceho nestretnes, lebo sa tam stale vyroja tito. to si domaci radsej kupia za nehorazne peniaze domov do zahrady, a von nejdu. jedine ked maju ramadan vtedy su ihriska prazdne .
hlavne tam, kde je kopa cudzich, aj domaci si viac drzia odstup, a aj to chapem, pretoze keby si ty mala denno denne pocuvat same ine jazyky, len nie ten tvoj rodny, tak by ti to tiez slo na nervy. nas tiez vymaknu, ze nie sme tunajsi, kedze nehovorime ich dialektom, a potom uz vidis aky je ten clovek, ci sa s tebou bude dalej bavit, alebo nie. ja sa s ninjami tiez nebavim, nemam o com a dokonca ani deti von nepustm medzi nich, pretoze su stale z toho len hadky. a v dome kde sme, teda uz vobec, pretoze tie decka su strasne neporiadne, vsade bordel narobia, tak ani nahodou nechcem aby sa s nimi spajali moje deti. a tu hovorime o bordeli vo vchode, po celom poschodi, v pivnici, vonku, vsetko spinave, lepkave, ze upratovacky jeden den pridu a druhy uz to takmer ani nevidiet.a tie ninje si to vobec necenia. keby surovali oni po svojich detoch ten bordel, bolo by to ine. takze ano, ani tu nie je vsetko ruzove. a ano aj to je jednym z dovodov, preco sa tu neplanujeme usadit natrvalo, ale tuzim sa vratit domov. len dufam, ze aj k nam sa nenasackuju ninjovia ... ja som si uz to multi kulti ocheckla, a teda mne sa nepaci.
@alaguema Tak ja som nežil v iných krajinách, v jednej dvoch mám príbuzných , tak tieto skúsenosti nemám, čo máš ty. Ja si skôr myslím, že len človek, ktorý by žil vo všetkých krajinách, by mohol povedať, či existuje krajina, kde sú len samé pozitíva alebo negatíva, ale to nie je možné, aby človek žil vo všetkých krajinách. Porovnával som teda Bratislavu s dedinkami v Rakúsku, porovnával som správanie predavačov tam a tu, správanie vodičov tam a tu a či chcem alebo nechcem v prevažnej miere z hľadiska slušnosti, príjemnosti, ochoty zvíťazili tieto dedinky oproti Bratislave. Je to môj názor, vnímanie, skúsenosti avšak rešpektujem akýkoľvek iný názor na túto alebo podobnú tému. Jednoducho možno je to náhoda, ale v poslednom čase pozorujem na Slovensku rôzne negatíva z hľadiska správania. Ešte uvediem jeden príklad z posledného roka, ktorý sa už týka inej témy, ale skutočne sa mi stal a dokonca dvakrát. Bol som u dvoch lekárov, nebudem menovať ich špecializáciu ani odbor a fiktívne si vykázali lekárske výkony voči zdravotnej poisťovni. To je už nejaká horšia forma správania, či skôr konania ľudí, ako to pozdravenie, je to teda fáza podvodu a klamstva.
@samulet taká krajina, kde sú len pozitíva nie je, v každej nájdeš aj negatíva. Je to to iste ako s partnermi, či kamarátmi, každý človek ma svoje pozitíva aj negatíva ale aj napriek tomu sú ti niektorí ľudia sympatickejši niektorí menej, s niektorými si hneď "sadneš" s niektorými trvá dlhšie, kým si ich obľúbiš, niektoré negatíva ti až tak nevadia a v pohode ich prehliadneš... Sú jednoducho krajiny, ktoré ti sadnú a hneď sa ti tam zapáči, inde trvá, kým si krajinu oblubiš alebo je to krajina, ktorá ma negatíva, ktoré ti vyslovene vadia a nechcel by si tam žiť...
neviem koľko máš rokov, že až teraz si začínaš všímať na Slovensku negatíva... Ja som už v 20tke vedela, že sa musím poberať preč, lebo tie negatíva ma tak iritovali, že som nemohla byt šťastná.... Našťastie som našla mne "sympatickú" krajinu a som spokojná...
Na Slovensku je veľa pozostatkov z komunizmu hlboko zakorenenych v ľuďoch, ta doba nás všetkých formovala a zanechala stopy, žiaľ mnohé negatívne, dôležité je si to uvedomiť a skúsiť to v sebe premôcť, naučiť sa iný vzorec správania a hlavne neodovzdávat to ďalej svojim deťom.
@samulet slovaci sa boja byt otvoreni. nemaju radi, ked by sa im mohol niekto dostat pod kozu. do sukromnej zony si pustaju ludi len opatrne.
vedia mat dobre vztahy v takej tej verejnej zone - vies mat vela dobrych známych.
ale maju problem so sukromnou zonou - mas len malo naozaj dobrych spolahlivych priatelov.
dost vela ludi si udrzuju v tej verejnej zone, aby sa im lahsie dal otocit vztah, ak sa nepohodnu.
su dost zranitelni a citlivi na seba. tak preto.
v podstate to mas co sa tyka naroda velkom to, co mas u jednotlivca v malom - komplexy.
a tie vyplyvaju z toho, z coho vyplyvaju aj u jednotlivca - jednotlivec si neveri a nevazi si seba sameho, ani narod si nevazi seba samých a to co maju. porovnavaju sa.
cim sa nic nezmeni. kym nezacnu odvnutra, nezacnu hladat hodnoty v tom male, co mame, nepracujeme sa k stavu, ze si ich branime natolkko, ze odmietame trebárs politikov, co nam na to chcu siahnut.
a az ked si vazis aj to malo, co mas, si pripraveny vybudovat naozaj viac. nie nahrbat, nakradnut, alebo aspon so zavistou oplut.
takze Slovaci su radsej v "sebaobrane svojho precitliveleho ja" pripraveni vystrcit ostne a lakte.
navonok su zavistlivi, hrabivi, tvrdi, nezmieritelni, casto plni predsudkov a odporu k inym ako oni.
na druhej strane, ak ta pustia blizise, su mili, napomocni, ochotni, vzdy za dobru zabavu a nesudia ta (bez ohladu na plet, rasu, orientaciu).
co sa tyka pozdravov, v takom napríklad francuzsku zas su dost na seba hrdi. a od cudzincov ocakavaju, ze sa im ukazu uctu k ich jazyku (a narodu) tym, ze budu prinajmensom zdravit bon jour. pekne po francuzsky. nie anglicky, nie nemecky, nie inak.
inak sa vam moze dostat poriadne tvrde ignore. (vlastna skusenost a nie jedna.) ale akokolvek mizerne vyslovene bon jour vam hned otvorilo ochotu ku komunikacii. ja ked uz pokracovala v anglictine.
v nemecku zas sa zákazníci (hlavne v mensich obchodoch) bezne bavia s predavacmi ako so starymi znamymi a naopak. bezne sa so mnou bavili susedia, akoby som tam zila uz roky. o comkolvek. odtiahli ma do svojej zahradky a pochvalili sa ako si ju udrzuju (napriklad). ledva som vysla prvy raz s kosom na odpadky a zacala studovat, co kam potriedit, mala som do minuty po ruke dvoch, co mi vsetko ukazovali a prizvukovali terminy vyvozu. v parku by mi bezne brali deti a sli s nimi hrat (holt, sa oplati mat pekneho manzela a dobre geny 🙂 ).
(a turecki susedia z vedlajsej stvrte by sa na mna najradsej rovno nalepili.)
ale ani tu svk sa nestretam s tym, zeby mali ludia kamennu tvar, ked pozdravim s úsmevom. kolkokrat to pomoze k vacsej ustretovosti.
@samulet inak porovnat dedinu v rakusku a na slovensku - nenajdes rozdiel, co sa tyka predavacov. vsetci sa poznaju a aj tu na svk sa bavia zákazníci a predavaci v obchode na dedine uplne priatelsky a vymienaju si info o rodinach a klebietky. prave preto, ze sa poznaju.
co sa tyka aut, to uz je horsie. domaci ti zastavia a daju prednost, lebo sa poznate. v tom nie je problem.
zato cudzi ti preletia cez dedinu aj 60tkou.
asi nam chybaju riadne siroke viacpruhove dialnice, kde by sa mladi vyblbli s nohou na plyne.
@moonlight1210 Veľa myšlienok, asi by som sa opakoval, ak by som zase niečo napísal, v podstate s tým súhlasím..
@0silvia0 Neviem, prečo úsmev, ktorý venujeme druhému človeku, či pozdrav by mal suvisiet s náladou. Jasne, že človek keď je smutný alebo ma starosti nemá chuť s každým vykecavat, ale úsmev, pozdrav? To je taký minimálny základ, keď človek stretne človeka. To ako keď sa doma na teba usmeje dieťa a máš zlu náladu, tak odignorujes a tiež odignorujes, ak ti povedia deti napr. Dobre ráno mami! preto, lebo práve na to nemáš náladu? Úsmevy sú práve to najmenej ako niekomu spríjemniť deň, nič nás to "nestojí" keď sa niekomu pozdravíme, či prehovoríme vo výťahu, neubudne z nás, práve naopak....
@sisaka zdravenie je určite základ aj bez nálady. Ale ja osobne nie som schopná sa siliť do úsmevu a do konverzačných tém o ničom ak na to nemám momentálne vnútorné naladenie a náladu. Hovorím teraz o cudzích ľuďoch, nie o deťoch doma.
Jednoducho mi to nejde, som taká a určite sa nebudem do ničoho siliť. Ak by mal niekto náladu komunikovať so mnou a prihovorí sa prvý, samozrejme zdvorilo odpoviem, hoci vo výťahu, určite by som nikoho pohľadom nevraždila. Ale odpravedlňte ma prosím, ak nemám náladu, že sa neusmievam a nekonverzujem, nie som robot, len introvertnejší človek🙂
@0silvia0 ja som introvert-totálny, nekecam s každým, kto sa ku mne priblíži a určite nechodím po ulici vysmiata od ucha k uchu, ale hovoríme o výmene úsmevu, stretnú sa pohľady, usmejem sa - zlomok sekundy. prepáč, neviem si predstaviť, že niekto musí byt vo fantastickej nálade, aby sa na niekoho pár sekundovo usmial a musí na to vyvinúť nejaké úsilie, ktoré je nezlučiteľné s introvertnostou, či blbou náladou.
tak ja mám pocit, že tu nejde o zdravenie, či mám náladu alebo nie, je to spojené jednak s faktom, že v niektorých krajinách je to automatické, u nás ak sa pozdravím platí pravidlo , že mojou povinnosťou je odzdraviť, celé porovnanie by som skôr otočila, lebo to aj s tým súvisí , že ja osobne stále viac a viac vnímam, že v našej spoločnosti sa strácajú základy slušného správania, mizne akceptácia bontónu, základnej etikety a tým samozrejme je aj spojené zdravenie, o tom, že občas by stačila sa milo usmiať a poďakovať a urobiť dobrý skutok ( ako je postaviť sa v mhd, či pustiť v rade pred seba niekoho)...ani nehovorím...
@felycity ale to je samozrejmé, keď s niekým mám niečo do činenia, že človek pozdraví, usmeje sa, poďakuje. Ale @sisaka skôr opisuje náhodné úsmevy len pri stretnutí sa pohľadu s anonymným človekom. Toto mne nie je prirodzené.
Ja si predstavujem to, čo opisuje @sisaka takto: stojím v rade v obchode, predo mnou teta/ujo/mladý muž/žena. Nejdem ho púšťať dopredu, nič odo mňa nechce, nejdem ho o nič požiadať (podali by sme mi prosím igelitku?), len sa nám stretnú pohľady a mám sa len kvôli stretu pohľadu usmiať. Toto mne nejde, o tomto hovorím... nie o bežnej slušnosti, pozdravení, odzdravení, pustení v mhd a tak.
@0silvia0 Myslím, že to v sebe mám, ale dosť ma ovplyvňuje kam prídem, niekedy sa fakt orientujem podľa toho, kde prichádzam. Prídem nejakú chodbu nejakého úradu, kde je plno ľudí, tam sa vadia, tak no asi ma to tak ochromí, že nezdravím alebo rovno odtiaľ utečiem🙂. Inak ako všade zdravím, tieto rôzne miesta ako je lekár, úrad, susedia......
Ako tak píšete napadlo mi, že my nemôžeme vedieť, čo človek prežíva, či mu niečo nie je, tak niekto prežíva nejaké smutné obdobie, nejaký sused, niekto mu ochorel v rodine alebo niečo hroznejšie, prepustili ho z práce, tak zase musím byť tolerantný, ak by ma možno v takejto chvíli nepozdravil, lebo teda no je tak zaťažený svojimi problémami, že teraz nebude myslieť na nejakého suseda, aby ho zdravil a usmieval sa na neho. Niekedy také niečo sa mi stalo, že som mal zlý deň, nejakí ľudia neviem boli na mňa nejakí drzí, nezdravili, niekoho som o niečo prosil, žiadna reakcia, tak nejako som bol z toho mrzutý, potom zase mňa niekto o niečo prosil na ulici, kde je nejaká ulica a ja taký mrzutý som to ignoroval. Ale zase prišiel iný deň a to pominulo a zase bol človek usmiaty, pripravený pomôcť.........
@samulet ja to tiež tak mám. Ja som vždy slušná, zdvorilá, ak niekto ku mne nie je, nevyvodzujem z toho žiadne závery. Vždy slušne pozdravím, slušne komunikujem, ak sa neponáhľam, veľmi rada pustím niekoho s malým nákupom dopredu. Dokonca som typ človeka, ktorý je často oslovovaný cudzími ľuďmi kvôli nejakej pomoci. Starí ľudia ma žiadajú, aby som im niečo prečítala na etikete, alebo pozrela autobus. Minule taký deduško sa ma pýtal, ktorú malinovku by som mu odporučila. Včera sa ma pýtal v obchode jeden pán, či mu pristanú okuliare, ktoré si práve vybral. Nemám vôbec problém komunikovať, som rada, keď môžem pomôcť, ale nemám vo zvyku sa usmievať sa na každého, s ktorým sa mi stretne pohľad.
@0silvia0 nikde som nepísala, že si divná, nepoznám ta a aj keby nemám dôvod tu hodnotiť niekoho osobnosť, rozoberame tu správanie, nie ľudí. Ja píšem, že je to pre mna divne, že niekto považuje úsmev za extra vyloženú námahu určenú pre vyvolených. Nepotrebujem ani aby niekto anonymní koli mne menil správanie, opísala som, čo je pre mna normálne a čo mi prídavné čudne (fakt som nevedela, že pre niekoho sa usmiat je námaha, nikto mi to ešte predtým nepovedal )
@0silvia0 To je vlastne také podstatné, ak Teba niekto nepozdraví, tak nie si taká, že sa urazíš, oduješ, žiadne negatívne závery z toho, to tiež nie je jednoduché, takto reagovať, ak to vieš, je to super. Milé a pekné príhody, ak teda niekto niečo od Teba chce, určite mu pomôžeš, ak teda vieš.🙂
@sisaka skús si to po sebe ešte raz prečítať čo si vlastne písala.
@samulet nevidím dôvod na urážanie, ani ja nemám vždy náladu, ako som písala, takže viem pochopiť že niekto nemal práve príjemný deň. Okrem toho kopa ľudí dnes chodí so slúchadlami na ušiach a nevnímajú svet okolo alebo sú zamyslení a nevšímajú si kto ide práve napr. po ulici. Ale zasa také tie základy slušnosti by človek samozrejme mal mať osvojené.
@0silvia0 Alebo je každý zhrbený a pozerá do mobilu, ak prídem do nejakej čakárne, na úrad, vlastne už dnes hocikde to má človek v rukách, na tvári mobil, už ani sa ľudia niekedy reálne nevnímajú, vnímajú len displej, kde stále niečo ťukajú, respektíve volajú. Možno sa raz o pár rokov aj skončia tradičné pozdravy a ľudia to nahradia neviem čím...
@samulet staršia téma, ale bohužiaľ stále aktuálna ☹ Bolo by ju načim oživiť 😉
Bohužiaľ, mám skúsenosti, že na pozdrav odpovedajú ľudia 65+ Ten zvyšok už nezdraví, ani neodzrdaví... A ono to nie je len o pozdrave ale vôbec takej spoločenskej konverzácii... O počasí, o čomkoľvek... Mám pocit, že ľudia to už nevedia a na takých spoločenských tvorov sa pozerajú ako na bláznov :-/ Stávajú sa z nás pomaly ale isto asociáli...
A zase minulý týždeň som si spravil malý nákup v Bratislave-obchod s potravinami, mladý pokladník a jediná veta, ktorú mi povedal bola: 3,60 €. Nastavil dlaň, zobral 3,60 € a vypočul si moju vetu: Nech sa páči.