Som bezcitná?
... to mi hovori, vzdy moja sestra, podla mojho nazoru je ona az moc sentimentalna, ale aj tak: som bezcitna, ak neplacem na dojimavych filmoch? Ak sa na nicom neurazim a viem sa zasmiat aj sama na sebe a potom nepoznam hranicu v zartoch a ked mam nejaku vtipnu pripomienku, na ktorej, ak by mi ju povedal ktokolvek, by som sa smiala, ale ten dotycny komu ju adresujem sa urazi a ja potom nechapem preco... Ak mam na haku akukolvek situaciu, jednoducho sa nestrachujem o zajtrajsok a nebojim sa otvorit ziadnu obalku s obavami aky sek musim zase zaplatit... A ak nerada lutujem ludi, a nenavidim samolutost...????
v pohode, si aka si...aj ja som bola podobna ako ty, ale ako sa mi narodila mala, tak ma rozplace uz veru hocico, hlavne ked vidim nejake chore dietatko v telke a pod....dovtedy som to tak nejako nebrala...takze neries..hlavne je ze mas priatelov, to je znak ze si oblubena aj u ostatnych a kazdy ma predsa svoju povahu, nemozme byt vsetci rovnaki.
@vadimka no ale @talula nepíše, že sa smeje na svojich vtipoch, ale že sa vie zasmiať aj sama na sebe - to je dosť zásadný rozdiel... a čo sa týka "situácií na háku" - zas nebuď extrémistka, myslím, že napr. strata blízkeho bolí každého, ale tu bude reč o bežných životných situáciách, ktoré sú na dennom poriadku, akurát poniektorí nad nimi dokážu lamentovať, akoby sa nič horšie stať nemohlo...
@talula vitaj v klube 😉 som rada, že je nás takých "bezcitných" viac 😀 ja teda viem aj človeka poľutovať, ale nie keď vidím, že dotyčný nič sám nerobí pre to, aby svoju situáciu zlepšil, ale očakáva, že to niekto spraví zaňho...
@talula vaecsina co si popisala mi velmi imponuje a pokladam to za zdrave. Kde je podla mna hranica prekrocena je moment kedy si neuvedomujes ze mozes zartami aj zranit, ze ti ziadna situacia neide k srdcu ... - to mi pride uz bezcitne - lebo zivot nie je len o zartoch a smiechu... ak ano tak mi to pride aj dost povrchne, ale to je len moj nazor na ten vypocet co si napisala...
@talula - hehe, tak trosku som sa v tvojom prispevku nasla. Ked som bola tehotna, vsade som pocuvala, aka budem pricitlivela a ako budem plakat aj pri reklame na pivo. Tak som cakala a nic sa nedialo. Nikdy som sa pri nicom v TV nerozplakala. Teda jedna vec ma rozpklakala - nejaka scena z filmu ked sa narodilo dieta.
Inak sa snazim byt flegmatik a neriesit a neznasam, ked sa ma niekto snazi podvedome alebo vedome stresovat.
S tymi zartikmi si ale musis dat pozor lebo si mozes narobit zbytocne problemy. 😀
...........nie všetky vtipky možu byť vtipne pre každeho......a Ty keď ich použivaś pri kom chceš a nehneva ťa,že ich to može raniť BEZCITNA SI............
@talula ak neplaces pri filmoch ci ta nerozlutosti kazda citlivejsia situacia to asi bezcitnost nie je.
Ale ak sa pri tvojich poznamkach urazaju ludia tak ti akosi chyba empatia.
Kazdy sme iny a ty si typ ktory by sa zasmial a mavol nad tym rukou ale pri druhych si radsej kusni do jazyka.
@shopoholocka moja, ale mna nehneva, ze sa nahnevaju ja len nechapem na com sa urazili...
nemyslím si že vedieť sa zasmiať sama na sebe má niečo spoločné s bezcitnosťou. tiež som ten typ človeka čo si musí dávať pozor na pusu lebo viem že ak by to povedal niekto mne tak sa zasmejem ale ked to je naopak tak sa niekto môže uraziť - to ale skôr vidím problém v tých ludoch že nemaju schopnosť sa povzniesť a spraviť si z niečoho srandu. a čo sa citlivosti týka-ja by som chcela kúsok z teba. neovplyvnitelne revem pre každú blbosť a mám strach a nepríjemný pocit fakt z hovadín ktoré nie su až tak v živote dôležité ale napriek tomu že si to uvedomujem, túto schopnosť mojich citov neviem zmeniť.
@talula urcite bezcitna nie si.. Za to, ze ta nerozlutosti hociaka vec, neznamena to, ze nemas srdce a podobne... Jenoducho niekedy zivot clveka nauci vnimat ho aj z ineho pohladu, ako len sa stale lutovat a bedákat. Niekedy je dobre upriamit sa aj na to malicko pekneho, ktore je v zivote a nehladat vsade chyby a problemy...
ludia zial strasne radi zvelicuju, lutuju sa, bedákaju.. ale tadialto cesta k stastnemu zivotu nevedie....
No napriek tomu aj mna ako veseleho a otpimisticky realistickeho cloveka sem tam stretne nieco nepekne, nieco co mi dokaze zranit dusu a vhnat slzu do oci / napriklad strata nasho nenarodeneho babatka / ... stane sa , ze dostanem spín, aj to musi obcas prist ......
ale zivot ide dalej, neda sa nariekat vecne. proste treba sa zobudit z toho tranzu lutosti a ist pred za inymi novymi moznostami, co sa nam ponukaju.. kua sak len raz zijeme... teda aspon myslím 😕
mna v poslednom čase stretlo veľa nedobrého, ale sama sebe niekedy hovorím, že asi nie som normálna, ked ma to nezlomila, samo, že to boli ťažké chvíle, ale aby som preto skákala z mosta, no neviem, tiež radšej beriem život taký ako príde a zasmiať sa je fakt lepšie, aj ked ma skúsenosť naučila, že tie čo sa posťažujú a chcú polutovať to majú lahšie, nás silné ženy berú ako samozrejmosť:(
Ahoj. Tiež s apridávam. U mňa je to zvláštne, lebo Modré z neba ani podobné relácie ma nerozplačú, ale zato, Pri Duchovi a filme Prežiť s Vlkmi(o dievčatku, ktoré sa túľalo po svete, vojna) tam som revala ako malé dieťa.
Mám kopec zdravodných problémov, ale nejako ma netankuje. Teším sa zo života,
Samozrejme, že keď sa niečo stane niekomu s mojej rodiny s a ma to dotkne, pamätám si, ako moja neterka plakala a ja s ňou, proste mi jej bolo ľúto.
Tomu sa hovori brat zivot taky aky je a nie bezcitnost. Nevidim na tom nic divne ja som tiez taka, akurat ze ked mam dostat svoje dni tak som trosken viac urazliva 😀