Splnené detské sny o láske
Ahojte. 💜 Všetci sme chceli byť čím skôr dospelými. Túžili sme po krásnej láske nečakaných spontánnych zásnubách o rozkošnej svadbe na ktorú budeme spomínať. Túžili sme po deťoch budovaní spoločného hniezda. Splnili sa vám vaše sny? Alebo to bolo úplne inak? Ste spokojne? Čakáte? Veríte tomu stále alebo už nesnivate? Ja už mám po 30 a žiaľ som ešte nič z toho nemala možnosť okúsiť. Snívam si stále ale akosi už tomu celkom neverím. Ako to máte vy? Je reálne ze očakávania z puberty detstva sa zhmotnili?
Ja som chcela byt prezidentkou a milionarkou od utleho detstva … nie … moje sny sa nesplnili ale snad sancu este mam … svadba atd isli mimo mna
Ja som od detstva trochu divný. Som chlap, ale vždy som podvedome túžil po láske. V detstve som raz tieto touhy prezradil rodičom a to bola osudová chyba. Robili si zo mňa prdel, podrypovali... oni to asi mysleli nevinne, ale mňa to ničilo. Vrcholom celého "sna" bola pre mňa svadba, o niečom takom, ako rodina a deti som jaksi nerozmýšľal.
Splnilo sa? Splnilo. Najlepšia žena na svete a tri deti.
Chvalabohu, nesplnili. Ináč by som už davno fialky zo zeme voňala.
Toto nikdy neboli moje sny, zásnuby, svadba, deti... Ako sa spieva v piesni M. Davida - "Nemám život přečtenej a netuším, co lidi chtěj. Jen vím, co od něj teď čekám já."
Tie skutočne moje sny, ktoré som si nikým nenechal vziať, sa mi splnili a plnia.😊 Nie všetky, ale človek nemôže mať úplne všetko.
Btw, ako decko (za totáča) som chcel byť kozmonautom. Tak to sa mi nesplnilo. Nie som bohatý ako "astronautka" Katy Perry, čo už. 😁😄
Nikdy som nemala taketo sny. Vzdy som bola realista a nechavala zivot plynut. Jedine,co som si priala,mat dobreho muza a to sa mi splnilo. Ale o zasnubach,nadhernych svadobnych satach a svadbe som nesnivala.
Nie, nehmotnili sa mi sny. Mám těsně před 50 a žijem úplně iný život o akom som snívala. Ale dá sa povedať, že už som spokojná.
Zalaskovana som bola na základnej škole, ale nejako ta detská láska sa " polamala" 🫣. Potom bola už len dospelácka láska a ta drží, sny si plníme spolu tak navzájom. Ešte by sme chceli..., sny neprezradím, aby sa mohli splniť.
Nikdy som nesnívala o rodine o svadbe už vôbec. Mala som iné sny. Ale keď som stretla svojho muža prelomilo sa to. Asi som cítila istotu že s ním by to šlo. Aj keď to nakoniec reálne veľmi nešlo 😁 Myslím, že aj napriek nízkemu veku (mala som 21) som do tohto vzťahu išla viac racionálne ako emocionálne. Veľa som pre to, aby sme boli spolu robila, nechala som zo seba dlho robiť handru (ale neuvedomovala si to). Aktuálne máme za sebou náročných 26 rokov spoločného života. Niekedy si hovorím, že keby mi teraz padol na hlavu balík peňazí (nie na život, ale na právnikov ktorí by mi pomohli udržať deti pri sebe), hneď balím kufre 🫤 A skutočná láska? Verím že existuje. Občas sa nadránom zobudím so zvláštnym pocitom, akoby neukončeným snom, že mám niekoho, komu môžem bezhranične doverovať, je mi s ním strašne dobre a som "doma". Pre mňa takým ostáva už len jediný muž. Ježiš
Áno 🤷🏻♀️. Inak by som tu už nebola. Hovorím si, nemôžem si dovoliť neveriť v Boha. V čo by sa tu potom už dalo veriť? Ako by sa tu dalo žiť? 🙂
Ale verím, že mnohé ženy nájdu v živote takého chlapa. Normálneho dobrého chlapa, pri ktorom sa cítia v bezpečí.🙂
V podstate aj hej. Možno aj takým zvláštnym spôsobom. Ako dieťa som obdivovala rodiny, kde bolo dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Som si tak vravela, že ten chlap musí tú ženu naozaj ľúbiť, keď mu nevadí, že už má dieťa 😁 také detské zmýšľanie. No a presne som tak skončila, hoci som o Tom priamo nesnivala, že toto by som chcela