• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ťažko si nájsť dobrú úprimnú kamarátku

22. mája 2012 
@mikita4 Presne to iste je aj u mna, v meste kde sme byvali som mala kamaratky, spoluziacky, ale teraz sme sa prestahovali na dedinu , a nenasla som si tu ziadnu dobru kamaratku, mam tu asi dve, a to len take ze sa raz za mesiac navstivime, podla mna na dedine sa hladaju tazsie kamaratky, aspon podla mna, kedze v meste kde sem byvali som ich mala kopec a den ani neviem ako mi presiel, moj muz hovori, ze ved mas mna a deti, ano ale moj mm odchadza rano do prace okolo 5.30 a prichadza okolo 21 su vynimky ked pride o 19 a to som happy :slight_smile: :slight_smile: Snad ked sa nam narodi miminko tak si tu skor nejaku spriaznenu dusu najdem :pensive:
8. dec 2011 o 07:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@cherry1981 Ahoj, tak určite keď sa bude kočíkovať bábatko sa nejaká tá kamarátka nájde , ja keď som začala kočíkovať najskor malého tak sa našli aj iné maminy ale bolo to len na tých pár hodín čo sme boli vonku potom už každá išla domov a mala svoje starosti... lebo všetky čo tu bývajú majú svoje kamarátky a sú odtialto takže sa poznajú dajme tomu od malička ...najlepšie kamarátky sú také čo sa poznajú zo školy podla mňa lebo s tými sa rozprávaš tak ako za mlada :wink: ale tuto si musíš už dávať pozor aj na jazyk lebo na dedine sa len ohovára každý vie o každom no je to hrozne musím povedať napr v obchode vedia čo nakupuješ čo sa ti v meste nemože stať kedže je tam obchodov viac ... dedina je dobrá najviac pre deti a starších ludí ale pre bežný život ked potrebuješ íst aj k lekárovi ktorého tu nemáme len utorky tak je to dost hrozné ...ale človek si zvykne na všetko ked musí ...aspoň ja to tak vnímam :frowning2:
8. dec 2011 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mikita4 Ved clovek si zvykne aj na sibenicu ked musi :pensive: Tak to ja hovorim, ano mas pravdu. my tu u nas v dedine nemame ani skolu a jeden obchodik ak si vies predstavit aka to je mala dedina, deti musia do druhej dediny do skoly, a presne kazdy sa tu s kazdym pozna a aj ked sme sem prisli coze jasom bola taka pristahovalka takze som nejako moc nezapadla, ale nevadi, uz som si zvykla nato, ze som vacsinou sama a ked sa babo narodi snad najdem nejaku spriaznenu dusu :slight_smile:
8. dec 2011 o 12:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
musim obnovit tuto temu chcela by som vediet par nazorov. mam 32 rokov, zijem v zahnranici, ked som bola singelka mala som plno znamich, ale skutocnych kamaratov som zanechala doma na slovensku. toto tuna to je ako strasna nocna mora. moj zivot vyzera naozaj pusto bez priatelov a dobrych znamich, pocas siestich rokov co tuna zijem bolo par dobrych znamich ale vsetko sa to po case vytraca, ludia sa vracaju na slovensko domov, do ciech, do polska a vsetko sa to hladanie zacina odznova. uprimnu kamaratku ktorej by som mohla povedat vsetko nemam, tie z mladosti su uz vsetky vydate alebo odcestovane zo slovenska, maju svoje vztahy a komunikacia je obmedzena na internet, skype a facebook. v maji sa mi narodil syncek a po 7 mesiacoch sedenia doma mam pocit akoby nic ine neexistovalo iba styri steny domu, kuchyna, on, upratovanie, nakupy a to vsetko. kedysi som bola zhovorciva, mila, mala som plno znamich a dnes som uzavreta, smutna, nemam sa skym stretnut. ked aj niekoho pozvem na kavu k nam, alebo sa vyberam k niekomu, ludia povzcsine nemaju cas, su strasne ubehani ..... a najsmutnejsie je asi to ze ja uz som take pozvanie nedostala ani nepamatam. naokolo v praci, u susedov, u znamich vidim ze sa stretavaju aspon raz za cas s rodinami, na posedenie, baby chodia spolu nakupovat a okolo mna nema nikoho kto by bol ochotny so mnou pokecat. som zufala lebo rozmyslam ze asi je vina vo mne, som dost uprimna a kriticka, moj zmysel pre humor je sarkasticky a smutny, som da sa povedat ''stara dievka''. okrem toho moj priatel ma problemy s drogami uz dost dlhu dobu (viac ako 10 rokov) a zistila som to az teraz ked sa nam narodil syncek, co je tiez smutne aka som bola slepa. aj to moze byt dovod preco nemame znamich. on nesportuje, necita, nezaujimaju ho koncerty, divadlo, kino, nema ziandu pasiu a to znaci ze ani normalnych znamich a kamaratov. som z celej tej situacie smutna a neviem ako to zmenit, kde zacat. ked sa niekomu natiskam a strasne chcem byt kamaratka povacsine ludia sa asi vystrasia a uz sa viac nestretneme. fakt neviem kde robim chybu alebo je to proste vekom. podotykam moja mama ma taky isty zivot na slovenksu, nema znamich ani kamaratky, cely zivot presedela u babky na dome, v zahrade a tento rok ked babka zomrela mamina akosi nema zmysel zivota, nema kde ist. je to zena spracovana, chudobna, prosta, cely zivot nic nemala a tak trosku tisko aj zavidela, mozno by som mohla zacat od seba tym ze sa k nej prirovnam a nebudem robit take iste chyby ako ona :((( podotykam otec je alkoholik a nemala to s nim lahke aj ked je to dobry clovek. podobnu situaciu mam ja.
napise mi niekto ako je to u vas, zivotna situacia, ci to ma dopad na vztahy s priatelmi, v rodine????
ako dlho mozno zit takto v izolacii???
mavam depresie a snazim sa ich liecit pracou, malovanim, chodime vela na prechadzky ale neviem ci takto v isolacii v zahranici, od rodiny sa da dlho zit. keby bola ina financna situacia hned by som sa vratila na slovensko :slight_smile:((((((((((
16. dec 2011 o 17:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@halime a co materske centra? Skus sa poobzerat po takom mieste. Tam najdes zeny, ktore maju podobny casovy harmonogram aj problemy ako mas teraz ty.
A uvedom si ze ty sa nemusis nikomu natiskat, to sa ti len "pokrivilo" sebahodnotenie z izolacie. Mala som to podobne, bola som uplne sama a ku koncu materskej som sa pomaly aj bala v obchode si nieco vypytat, aby som "neobtazovala". Zmenilo sa to skolkou, jedneho dna sa mi prihovorila mamina synovej spoluziacky, cudzinka a zjavne tiez osamotena, len s vacsou odvahou ako ja. Opytala sa ci si moze niekedy "pozicat" mojho syna na hranie s jej dcerou a bolo. Uz je to 9 rokov, preskakali sme spolu kadeco a v zivote som nemala blizsieho cloveka ako je ona, dokonca je rovnocenna s mojim manzelom co do blizkosti ku mne. A deti si navzajom na hranie berieme stale :grinning:. Neboj, ono sa to nejak utrasie. Ale tie drogy, to je zleee, cele zleee.
16. dec 2011 o 23:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@halime najskor sa clovek zoznami v praci, alebo ako pise Viera v skole, alebo na kruzkoch deti....
da sa najst niekto so spolocnymi zaujmami v telocvicni, na nejakom kurze a pod...
najst priatelku na zivot a na smrt :wink: je cim sme starsie tazsie...
ty mas zatial maleho synceka, tak mas menej moznosti. ale da sa to vyuzit zase tak, ze s nim mozes chodit na miesta, kde chodia aj ine mamicky s detmi. tam sa da pustit do reci.
a kludne bud iniciativna, pozvi na kavu ty. vobec to nepovazuj za natiskanie, vela ludi sa citi osamelych, len preto nic neurobia.
aj tvoja mama by si iste nasla kamosky, len musi zajst na spravne miesta. moze zacat chodit do turistickeho oddielu, alebo do klubu zahradkarov.... ked budeme sediet doma, nikoho noveho nestretneme.
17. dec 2011 o 09:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
feduska :slight_smile: Takže takto ja som mala vela kamaratok o ktorych som si myslela že su uprimne, až v 5 triede som spoznala o rok staršiu babu, s ktorou sme si výborne sadli a tak v priebehu 1 a pol roka sme sa stali najlepšim kamaratkami, lenže potom prišla chvila kedy sme sa museli rozlučiť, odchadzala do ČR ale slubovali sme si že si budeme pisať, aj sme si pisali prvy mesiac potom na mna zabudla a minule leto sa vratila na prazdniny, polovicu leta sme stravilli spolu vo vinikajucej nalade, potom ma začala klamať že je chora a vonku nemože isť ja som však na to prišla a pohadali sme sa, odvtedy mam velky problem najisť si kamarýtku
22. máj 2012 o 15:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@halime skús sa pozrieť po nejakej slovenskej komunite, materskom centre alebo ak si veriaca po nejakom kostole kde sú aj slovenské omše (ak sú), alebo skús nájsť tu na MK ženy ktoré žijú v rovnakom meste ako ty. a hlavne nič nehroť :slight_smile: vzťah akýkoľvek aj medzi ženami sa nerodí ľahko a dôveru si musíte vybudovať, to nie je otázka dní čo týždňov.. píšeš že mávaš depresiu, myslíš takú skutočnú alebo len taký ten spleen, čo väčšina okolia označuje depkou? neviem či porovnávať sa s mamou je najlepšie riešenie, ona má svoj život, ty svoj, uvedom si že jedine ty si strojcom svojho šťastia .-) predstav si čo by ťa urobilo šťastnou, kde by si sa chcela vidieť o rok, dva a potom si skús premyslieť kroky čo ťa k tomu povedú.. drž sa , verím že to bude dobré...
22. máj 2012 o 15:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok