Váš vzťah k zvieratám a vplyv na deti?

Mamičky, zaujímali by ma otázky ohľadom vášho vzťahu k zvieratám a ako formujete vzťah k zvieratám u svojich detí. Robím diplomovku a bola by som rada, keby ste mi aspoň na nejaké okruhy mojich otázok vyjadrili svoje skúsenosti a postoje, či akýkoľvek názor.

1.Aký ste mali vzťah k zvieratám v detstve. Viedli vás vaši rodičia ku prírode, boli ste v priamom kontakte so zvieratami a ako vás to ovplyvnilo pri výchove vašich detí?

2.Kto z rodiny (vy, manžel, starí rodičia) má najväčší/najmenší vzťah k zvieratám. Kto z rodiny ovplyvňuje formovanie vzťahu vášho dieťaťa k prírode, najmä k živočíšnym druhom.

3.Akým spôsobom sa deti oboznamujú zo zvieratami (ZOO, rozprávky, DVD, TV, pozorovania, priamy kontakt, príp. iné...). Je to na báze oboznamovania so živočíchmi alebo vytvárate bližší vzťah (vediete k láske, k emóciám alebo iba posadíte dieťa pred TV). S akými rozprávkami sa vaše deti oboznamujú - Shrek, Doba ľadová či iné moderné, alebo rozprávky ako včielka Maja, prípadne iné. Čítate rozprávky, alebo majú DVD, VHS, TV...

4.Chováte doma nejaké zvieratá. Ak áno, prečo ste si vybrali práve konkrétne zviera/tá. Ako na ne reagujú vaše deti, starajú sa o ne, majú s nimi nejaké pozitívne či negatívne skúsenosti. Odporučili by ste prípadne odradili by ste mamičky od nejakého konkrétneho druhu? Chcelo by nejaké zvieratko vaše dieťa, aké a prečo. Ak domáce zvieratko nemáte, tak prečo ho nemáte.

5.Aké je vaše neobľúbené zviera a prečo? Máte strach z nejakého zvieraťa (pavúk, had, myš, hmyz, medveď, pes, netopier príp.iné) a čo je príčina vášho strachu? Máte nejaké osobné skúsenosti s menej obľúbenými zvieratmi?
Zabili ste nejaké zviera v prítomnosti či vášho dieťaťa (pavúka, hmyz)?

Ak by vás napadli ešte nejaké iné príhody, skúsenosti, budem veľmi rada, ak napíšete čokoľvek, čo ovplyvnilo váš vzťah k zvieratám a ako to prenášate na deti. Napíšte, či bývate na dedine, či v paneláku, či deti vyrastajú pri TV, alebo majú kontakt so zvieratami. Napíšte, koľko rokov majú vaše deti. Zaujímajú ma aj konkrétne príhody vašich detí so zvieratami. Veľmi pekne ďakujem. Ak ma ešte niečo napadne, doplním.
meggiautor
17. mar 2007
macrela, to je super, že maš takýto postoj, je skutočne ojedinelý
Súhlasím s tebou, že su to skutočne povery a mýty, ktoré sú zakorenené v nás ludoch. Aj ja mením postupne svoj postoj , ktorý bol daný nedostatkom informácií o zvieratach.
Deti si všimaju reakcie a postoje svojich rodičov a preberajú ich správanie a chovanie sa ku konkrétnym druhom.
Akým sposobom obohacujes a sprodkujes info svojim studentom?
bettina
17. mar 2007
Ahoj Meggi.
My tiež sa snažíme viesť pozitívne naše deti voči prírode, a samozrejme aj čo sa týka zvierat.
Naša 2ročná dcérka má veľmi rada knihy o zvieratách, a aj zvieratká naživo. Ale predsa má určitý rešpekt. Myslím si, že je dôležité aby deti brali zvieratá ako prirodzenú súčasť nášho života, ale myslím že neuškodí aj obozretnosť. Nie raz sa stal útok zvieraťa na človeka.
Čo sa týka vlka- u nás je to vlk z rozprávky kde sa mu pokazili zúbky. a preto sa my staráme o zúbky, aby sa nám niečo podobné nestalo. 😉
melory
17. mar 2007
my s manzelom, nemame ziadny vztah k zvieratam, nas syn naopak ma az velmi vyvynuty. cize vychovou to az tak nebude. podporujeme ho v jeho laske k zvieratkam.
bettina
17. mar 2007
Len výchova k tomu nedopomôže. Ale ak dieťa vyrastá v prostredí so zvieratami, tak ten vzťah je určite bližší, vyvinutejší.
melory
17. mar 2007
bettina nas ma skutocne silne vyvynuty az prehnany vztah k zvieratkam a mi sme nikdy doma zvieratko namali, ani sme nikdy nevyzdvyhovali zvierata a on to ma v sebe.
poznam dievcatko co maju na dvore psa aj macku a ona im len ublizuje a nas to doma nema a neublizi im.
bettina
17. mar 2007
Určite, aj to je možné. Ale, aj tak si myslím, ak dieťa vidí doma nejaký typ správania medzi rodičmi a svojou blízkou rodinou, tak ten typ správania je pre dieťa samozrejmé. A tak podobne sa bude správať aj ku zvieratám. Jasné gény sú gény, ale správanie je ovplyvniteľné. Našťastie. 😉
meggiautor
17. mar 2007
Melory, my sme v detstve nemali tiež nijaké zvieratá a ja som zvieratá v detstve zbožnovala, tak ako som písala skor, že som chcela oživit mrtveho holuba,tak som ho zabalila do deky a myslela som že ožije. Ked som videla nejaké zvierata, tak som bola hotova. Velmi som sa chcela o ne starat - nosila som domov slimáky a chcela som si kupit v staršom veku aj hada. Moji rodičia nejak obzvlášt na výchovu nedavali a myslim, že teraz až v dospelosti sa to prejavilo. Ale určite to neni iba na rodičoch.
Ako sa prejavuje jeho kladný vztah k zvieratám? Z čoho usudzuješ?
melory
17. mar 2007
on je proste do zvierat blazon...tie iskry v ociach ked vidi len na obrazku, v televizii, knizke. kazde chce chytit mojkat, bozkavat, vsade ich vidi kade len sa pohneme. zvierata su k nemu dobre. ma len 3 roky tak sa to neda tak opisat.
meggiautor
17. mar 2007
Betina, to s tým vlkom a zubkami je dobrý nápad... A tvoj najstarší syn ma nejake oblubene zvieratko o ktore by sa chcel starat? Ake pozerava rozpravky a či mu ich komentuješ alebo nemaš na to velmi čas a sleduje sám?
meggiautor
17. mar 2007
Melory a ty sa nebojis nechat ho v blizkosti s cudzimi zvietami sa mojkat? A aké rozprávky pozerá tvoj synček?
melory
17. mar 2007
nie nebojim sa, lebo zviera vyciti, ze kdo ho ma rad a kto nie, nehavam ho.
meggiautor
17. mar 2007
to mas pravdu... Ja mam pred zvieratami rešpekt a asi by som bola v strehu, ale skor aby dieta neublížilo psovi či mačke a oni sa o obrany bránili utokom. A prečo mate s manželom neutralny vztah - čim mysliš že to je? Pramení to z detstva, či nejaké negatívne skúsenosti vlastné či okolia prípadne iné?
melory
17. mar 2007
myslim ze je to tym ze sme doma zvierata nemali, alebo ze proste s nimi nic nemame.
bettina
17. mar 2007
Syn má rád hlavne dinosaurov. Myslím, že o takého malého dina by sa rád postaral. 😃
Ale má aj u babky psa.
Malá sa teší tiež ku starej mame, môže pomáhať kŕmiť zajačiky, aj sliepky, mačky.
Ja zase veľmi striehnem, možno až prehnane, aby mali deti čisté ruky. A súvisí to s mojím prvým tehotenstvom. Dovtedy som sa veľmi rada hrala so zvieratkami, ako dieťa som mala aj mačku ktorá všade za mnou chodila. Ako dieťa som tomu bola veľmi rada. A ako som otehotnela, nedotýkala som sa už ani psa nášho, tak som sa obávala aby som nenakazila seba a tým aj bábo. a to mi ostalo. :-|
meggiautor
17. mar 2007
dino 😃 😃 to by bol asi malý problémik :-N
bettina
17. mar 2007
😃
melory
17. mar 2007
nas tiez teraz dinuje... 😉
meggiautor
17. mar 2007
Vysvetlujete svojim detom, že zvieratko nie je hračka, ale kamarát, že má aj ono svoje pocity, tužby, potreby? Alebo je to viac o príkazoch - toto mamičke nerob, nesmieš, musíš...
melory
17. mar 2007
mne skor maly ukazuje ako mam hladkat cicu a aso sa mam hrat so psom.
bettina
17. mar 2007
Nie je to tak jednoducho definovateľné. Záleží od situácie, rozúpoložení dieťaťa. Určite je dôležité, aby sa vypestovala u dieťaťa v prvom rade empatia. Ale dôležitá je mentalita dieťaťa. Už keď sa ku svojim bábikám a macíkom správa pekne, a dáva na ne pozor- samozrejme ak má náladu/hovorím o malých deťoch/, tak je predpoklad že tak bude pristupovať aj ku skutočným ľuďom a zvieratkám. Ja viem porovnať, hlavne čo vidím doma.
meggiautor
17. mar 2007
melory, to je milé 🙂
melory
17. mar 2007
zalezi aky typ je dieta ci je bozazlive alebo nie, nas ma rad rovnako psa ako pavuka
meggiautor
17. mar 2007
A ako je to s tebou a pavúkom? Nemáš problém ho chytit?
melory
17. mar 2007
nie mali sme doma s manzelom tarantulu 5rokov a dali sme ju prec lebo sa maly narodil,
meggiautor
17. mar 2007
fíha :-o - a že nemáš vztah. To koho napadlo mat takýto koníček a kto sa staral?
nera
18. mar 2007
meggi- k tomu vlku, ja už som spomínala, že som žila (a veľmi rada sa tan vraciam) na dedine, ktorá je skoro v lese a stačí pár kilometrov ísť do lesa a môžete stretnúť vlka, najmä v zime, no a aký je vzťah?Mám pred ním rešpekt, no viem, že za normálnych okolností vlk na človeka nezaútočí. Napr. mamka keď ho stretla v lese, pomílila si ho so psom tak naň dupla ako na psa a on fakt sa otočil a ušiel. Brat keď bol na hubách pozoroval kránu srnu ako beží, najprv nevedel prečo až potom si všimol, že za ňou utekal vlk, ktorý sa na brata len kukol, no mal lepšieu obeť, tak šiel ďalej za srnkou......atď.
nera
18. mar 2007
meggi- a tie zvieratká čo tu menuješ....mám ich rada (až na hadov od kedy som videla, že had pojedol malé lastovičky, no aj keď sme ho zabili a chceli vybrať malé už sme to nestihli), no mám pred nimi rešpekt, treba im najprv rozumieť, aby sme ich zbytočne nedráždili, takže malej to plánujem vysvetľovať...samozrejme postupne vzhľadom na jej vek, ale chcem, aby mala rada zvieratká, konkrétne -
- mačku ako malá som mala veľmi rada, no zdá sa mi nevypočitateľná
- psov zbožňujem, keď som bola doma stále sme nejakého mali, aj keď mama bola proti ale aj ona si ich obľúbila
- had - to nie, už som napísala
- pavuk - mám neutrálny vzať, Keď deti do školy doniesli na 1.apríl tarantulu, tak iba sledovali a provokovali či ju zoberiem do ruky, za normálnych okolností by som to asi neurobila, mám rešpekt, no nemala som zas problém ju zobrať do ruky
- hmyz- tiež nemám problém, sú v prírode, lebo majú svoju úlohu, tak budem to vysvetľovať malej
meggiautor
18. mar 2007
Nera, ja tieto informácie o vlkovi zistujem až teraz, doteraz som asi ako vačšina mamičiek či deti si myslela, že vlk utoči na ludi a treba sa ho bat a mat z neho strach. Ja ked som bratovi čitala rozpravku o cervenej čiapočke, tak som sa ho pytala, že aky je vlk a povedal mi, že zjedol čiapočku, tak je zlý. Ja som mu to nevyvrátila, povedala som, že to nie je správne, že nemože spapat babku či čiapočku...Ked bude Karolinka staršia, asi jej to budem prezentovat ináč.

Bettina, s tou empatiou súhlasím. Je doležité, aby sa pekne spravalo k svojim hračkám, neskor sa to prejaví v správaní k rovesníkom, k svojmu okoliu. Myslím, že takto vychovávané deti by určite nepodpálili a netýrali mačku upálením ako to bolo nedávno v televíznych novinách.

Mamičky, aký máte názor na včely a osy. Máte vy či vaše deti s nimi pozitívne či negatívne skúsenosti. Máte o nich podrobnejšie informácie?Viete, čo treba robit pri poštipnutí? Chodí ešte rozpávka včielka Maja?
melory
18. mar 2007
meggi tarantula bol dar k 23 narodeninam a starala som sa ja. mna vzdy fascinovalo ako sa pohybuje, krasne jemne a ladne.
s hugom napriklad chodime ku konom a on si to uplne vyzaduje.zboznuje ich, ten usmev pri nich. od dvoch rokov ich krmi mrkvou a vselicim pre nich dobrym a vobec mu ic neurobili.
macrela
18. mar 2007
Ahoj, to som zas ja...! Meggi odpisala som Ti....
Baby, co sa tyka vlka, tak dovolte upresnit - povedzte uprimne, poculi ste uz nejaky pripad, kedy by vlk napadol cloveka??? Vlk je neuveritelne plache a hlavne inteligentne zviera, ktore cloveka vobec k zivotu nepotrebuje... 😉 toboz preco by na neho utocil... Je to mozne len v pripade, ze by bol chory (besnota a pod, ale to by tak reagovalo akekolvek takto chore zviera), pripadne absolutne v extremnej situacii a bola by to cisto len obrana... (napr. keby ste sa priblizili k brlohu, kde ma mlade, ci keby ste ho napriklad drzali v zajati, co samozrejme nie je mozne). V podstate nejde len o vlka - ZIADNE ZVIERA NA VAS NAZAUTOCI pokial teda nie je chore, pripadne nejde len o jeho obranu....! Este nieco - ked pocujem nieco ako "vlky a medvede su premnozene" a mali by sa strielat...no, stupa mi teda tlak a poriadne...ale to je na dlhe vysvetlovanie a nechcem to tu pliest.

Nera - ak sa smiem spytat, preco ste zabijali hada - za to ze zjedol male lastovicky...? Viem, ze to muselo vyzerat hrozne, aj mne by to nebolo mozno prijemne, ale aj on musi zit...a preto musel zomriet (?) :-|

Začni písať odpoveď...

Odošli