Večne nespokojná
ahojte..som stalou citatelkou uz par rokov,prispievat sa mi velmi nechce...nasla som tu velmi vela diskusii,ktore mi v mojom osobnem zivote znacne pomohli.uz davno som chcela aj ja napisat,ale v poslednom case to tu hyri urazkami...no ale,rozhodla som sa,ze to skusim...tak na zaciatok,mam 2 rocneho synceka,ktoreho nadovsetko milujem,a je to snad jedina ´´vec´´,ktoru nelutujem a nikdy nebudem...pisem preto jedina,lebo vsetko ostatne mi z casu na cas pripada ako omyl...s manzelom sme spolu 4 roky,je cudzinec,zijeme na slovensku...a tu to zacina...zostali sme tu na moje naliehanie,pretoze som jednoducho nechcela odist od mojej rodiny,z mojho zazemia...a teraz postupom casu,sa umaram myslienkami,ake by to bolo,keby sme odisli za hranice,ze by sme sa tam mali lepsie,mali by sme ine moznosti...kupili sme krasny dom,ktory sme vyberali spolu,stahovali sme sa z mesta na dedinu..a to je dalsia vec,lutujem,ze sme neostali v byte a v meste,pretoze sa tu nudim...dalsia vec,velmi tuzim po druhom babatku,ale na druhej strane sa bojim,ze to nezvladnem,a ze mojho synceka o nieco ukratim...a bojim sa este niecoho...casto si predstavujem,ake by to bolo,keby nie som s mojim muzom,ze si mam najst noveho partnera...aj to ma brzdi,pretoze,s jednym dietatom by bolo asi jednoduchsie,niekoho ineho najst...a ja vlastne ani neviem,preco nad takymi vecami rozmyslam...svojho m milujem,nemam dovod rozmyslat o rozvode,mame krasny vztah,aj ked nie dokonaly...ja viem,ze je problem vo mne,vo vsetkom hladam a vidim len to zle,a same nevyhody...omyly...chcem to zmenit,ale neviem ako...mozno si vypocujem,ze mam byt vdacna za to,co mam,zdrave dieta...muza...ja viem,za synceka som vdacna,ale to ostatne si nejako neviem vazit...stale verim,ze na mna caka nejaky iny zivot...mate niekto podobne pocity???
Ahojte dievcence,
od rana mam taku cudnu naladu. Stale prehodnocjem svoj zivot, pytam sa, co by som v tom mojom zivote zmenila, hovorim si, co by som robila keby a tak dalej. Prave preto, som si len tak natukla do googla ako byt spokojnejsia a stale nieco neriesit.
Pre mamca 1989, uplne ti rozumiem, co prezivas. Aj ja mam za partnera cudzinca, ale zijeme v jeho krajine. Neviem sa s tym akosi zmierit. Odisla som za mojim partnerom v case ked sa mi na SK velmi dobre vodilo a bola som naozaj stastna. Rodinu a blizkych praitelovsom mala pri sebe, vela som toho stihala od kin, divadiel, koncertov,cestovania. No proste som mala pocit, ze mi je uzasne, len zial bez partnera. Potom som sa zoznamila s mojim partnero, odisla, pomaly som stracala kontakty s kamaratkami. Stretavok uz bolo coraz menej, telefon, ktory mi na SK vyzvanal stale, je skoro stale stichnuty. Malokto pise. Som v novej krajine uy skoro 4 roky, mam pracu, ya ktoru som vdacna a je v mojom obore, ale nie som v nej stastna. Mame dom, deticky zatial nie, vela cestujeme a nazaj mi po materialnej stranke nic nechyba. Stale mam vsak pocit, ze toto nie je zivot, ktory chcem zit. Nemam ziadne kamaratky, nebavi ma nikde chodit, pochybujem dokonca aj o tom, ze moj partner je ten pravy. Je spolahlivy, prijemny, zodpovedna, ale nie je to vztah ako medzi dvoma ludmi z rovnakej krajiny. Stale si nieco musime vysvetlovat, objasnovat, ten pocit, ze sa na niekoho obraciam v jeho jazyku a nie v tom mo´jom rodnom mi ide na nervy. Neprecitujem tak slova, neuvedomujem si hlbku slov i ked sa pohadame. No, bolo by to na dlhe rozpravanie. Neviem ako z tohto kruhu vyjst, niekedy mam pocit, ze si zbalim kufre, najdem si novu pracu na SK, a natrafim aj na partnera, ktory bude mat moju mentalitu a kulturu. Ale nemam na to odvahu, roky plynu, nic po mne neostava. Neviem ako dalej, prosim poradte.
@lilka75 reagujem len v kratkosti...nemam vela casu...to trapi aj mna,ze sa s nim ani poriadne pohadat nemozem a neviem,lebo komunikujeme jeho jazykom...a tym nevyjadrim,to co chcem,co a ako sa citim...ak nie si spokojna,zbal sa a chod...nemas este taky velky zavazok ako je dieta
@anett9 aj ja som jedina co nedava nikomu deti strazit. mama pracovne vytazena, cely zivot...svokra chodi opatrovat do Rakuska a aj ked urcite moje deti lubi, nedavam jej ich. Je od nas 70km daleko. Syna este kojim. dcerka sama zostavat nechce. A asi by som ju ani nenechala...Je este malicka, bude mat o par dni 4 rocky...Aj my tak ako vy sme vsetko robili a robime s detmi, urady, doktory, zubary, no proste vsetko. No mne to ani nevadi...
@mishik takže máš svokru blízko? či tak ako moji svokrovci,teraz už len svokor, sa nikdy /neviem z akého dôvodu/ nezaujímali o svoje vnúčatá? 😒 Zo všetkých známych čo mám,či už v paneláku,kde sme bývali,alebo v Lučenci,kde mám mamu,som bola ja jediná,kto nemal kde nechať deti aspoň na chvíľu..všetko vždy absolvovali s nami 😒 Dokonca aj podpisovanie kúpno-predajnej zmluvy u notára,vybavovanie OP,aj na sociálne kvôli predlženej materskej sme šli všetci 4-kedže nešoférujem,len muž a museli sme ísť do susedného mesta...tak,tak-málokto si to vie predstaviť..a ešte ked sú také živé,ako moje 😖 takže predsa nie som sama 😀 a odkiaľ si?