Viera v Boha

Úprimnú sústrasť miroslava_mirka.
Ja som si síce takýmto niečim neprešla, ale mojej kamarátke nedávno zomrela mama, tak s ňou som to čiastočne prežívala.

Ak môžem, rada by som napísala o tom, ako to bolo s mojou vierou v Boha (ospravedlňujem sa vopred za dlhý príspevok):

.. Odmala som bola vychovávaná v kresťanskom duchu, ale moja viera bola taká tradičná - tak ako aj mnohí kresťania som si myslela, že jednoducho musím tomu veriť, že Boh existuje, že žiadny dôkaz nie je. Ale to není celkom pravda 🙂

V puberte som zažila krízu vo viere a prestala som sa modliť. V tom čase som mávala depky a pocity menejcennosti. No počas toho obdobia, čo som bola (alebo sa snažila byť) neveriacou, som sa nevedela zbaviť pocitu, že tu musí byť niečo viac, že život musí mať nejaký hlbší zmysel, ako sa ho len snažiť úspešne prežiť ...neviem presne popísať ten pocit, ale proste mi všetky dni pripadali také bezvýznamné. Znova som začala rozmýšľať, či predsa len Boh neexistuje. Kresťanské učenie, že naším cieľom tu na Zemi je milovať jeden druhého a tiež Boha (lebo On je zdrojom všetkej lásky) mi zrazu presne zapadlo do seba. A tak som sa skúšala znova modliť. Avšak nejak v podvedomí som vedela, že to není ono - že sa nemodlím správne. Dovtedy som totiž len recitovala naspamäť naučené modlitby bez nejakého uvažovania nad ich významom. Vedela som, že by som to mala zmeniť, a tak som sa snažila zamýšľať nad tými modlitbami, a začala som sa modliť aj vlastnými slovami, chcela som byť úprimná.
V tom období som spoznala a skamarátila sa so skupinkou úžasných báb, ktoré boli silne veriace. Od začiatku ma fascinovalo, ako môžu byť také milé, spokojné a stále radostné. Vďaka nim som sa dozvedela jednu podstatnú informáciu, ktorú by mal vedieť podľa mňa každý veriaci - a to, že Boha môžeme spoznávať osobne - keď s ním máme vytvorený vzťah. Vzťah s Ním začneme vtedy, keď prijmeme to, že Pán Ježiš nás vykúpil, úprimne oľutujeme všetky hriechy a pozveme Ježiša, aby viedol náš život - teda ide o rozhodnutie dať Boha na prvé miesto vo svojom živote (tráviť s ním čas v modlitbe, učiť sa ho milovať a milovať aj ostatných ľudí prostredníctvom dodržiavania desatora).
Nie je to ľahké rozhodnutie a mne trvalo dlhý čas (pár rokov!), kým som sa rozhodla dať Boha na prvé miesto. Ale môžem povedať, že to rozhodne stálo za to 🙂 Pretože odkedy som sa tak rozhodla, Pán Boh mi neprestáva ukazovať, že existuje. Pomohol mi napraviť moje sebavedomie (napr. viacero ľudí nezávisle od seba mi začalo hovoriť, čo si na mne vážia), pomáha mi prekonávať strach (hanbím sa hovoriť pred kamerami al. veľa ľuďmi - zakaždým keď som to spomenula kamoške počas jedného festivalu, tak sa pri nás objavil kameraman a človek s mikrofónom a zamierili si to hneď ku mne (až 3x)), som citlivejšia na potreby iných ľudí, dostala som dar viery - neviem to vysvetliť, ale mám úplnú istotu, že Boh existuje; a čo pokladám za najväčší dôkaz - dlho som sa nevedela ani za svet zbaviť jedného hriechu, ale potom, čo som sa naplno rozhodla pre Boha, pokušenia razom zmizli, akoby som mala teraz voči tomu imunitu. Je toho ešte oveľa viac.. moje prosby boli vypočuté (napr. mnohé skúšky na vš doteraz netuším, ako som spravila..keby to boli len náhody, bolo by ich skutočne veľa)...

Našla som stránku, kde sa zaoberajú zaujímavými otázkami o viere, stojí za to prečítať si: https://www.everystudent.sk/ako-celit-smrti-a-u...

@jeanne0 Ty nieže neveríš, veríš viac ako si myslíš, lebo Ho nenávidíš. I keď vaše dieťa možno už dávno žije ale ľahšie je sa hnevať na niekoho tretieho.... Matku zo ženy nerobí pôrod.

@ali_123_a dakujem za pekny prispevok...a samozrejme aj dalsim zienkam za ich nazory a prispevky. Je to velmi tazka situacia a mrzi ma, ze stracam vieru. Ak by mi to bolo jedno, nepisala by som sem prispevok a nesnazila sa najst oporu v inych veriacich. Zrejme to chce cas, aby som spoznala Boziu lasku, lebo teraz mam pocit, ze ma opustil, ked dopustil tolke nestastie. Ale zrejme to tak uplne nebude, kedze od smrti maminky uz niekolko mesiacov riesim intenzivne otazku viery a Boha, co som nikdy predtym nerobila. Manzel mi uz neraz povedal, ze sa obcas citi ako v nejakom cirkevnom spolku, lebo ine nepocuva len o Bohu (on nie je veriaci), pricom predtym som Boha nespominala vobec, resp. minimalne...Dufam, ze tieto casy raz pominu a ja pocitim jeho lasku ako mnohe z Vas.

@miroslava_mirka hm....neviem....niekedy,ked je cloveku tazko,vtedy iba takym vnutornym rozhovorom prosi...pomoz,pomoz
niekedy sa nic neciti,nepocuje.....alebo citi po chvilke,par dnoch....tyzdnoch
jeden farar raz povedal,ze Boh nie je pokladnicka,
je otec....
ako by sme sa my, rodicia, citili,keby dieta za nami chodilo iba vtedy,ked ma problme,potrebuje nieco.
a inokedy,len tak na navstevu...povedat z coho sa tesi,vtedy nie
len tak,aby bolo s nami,to nie.
A ze aj Boh tuzi po vztahu s nami....
ponuka nam pomoc v kazdodennom trapeni,aby sme ho vedeli zvladnut,nie ze nam vsetko trapenie a choroby zoberie.
mne osobne tieto slova velmi pomohli.

@miroslava_mirka napísala som Vám súkromnú správu

@jeanne0 nemozete mať dieťa.. a teraz si zober, ze katolibanci ti v mene boha to dieťa zakážu, pretože ked to nejde prirodzene tak sa s tým máš proste zmieriť.darmo ide veda dopredu a sú tu všeliaké možnosti, Ježiško umelé oplodnenie nechce a bodka :D.

@tripetta boh podla kresťanstva stvoril ľudí na svoj obraz a s každým má svoj plán.... čiže bol v tom prípade aj gay, aj násilník, aj vrah atd... ale toto tvrdenie sa zase vylučuje s dalším a to, že každému dal slobodnú voľu.. tak ako to teda je?

Každý z nás si v živote prechádza rôznymi krízami, ale práve počas týchto kríz začíname uvažovať nad vecami, ktoré by sme za normálnych okolností neriešili. Verím, že Boh si môže všetko použiť na dobré, každú situáciu, aj keď my si to nevieme momentálne predstaviť alebo pochopiť.
@miroslava_mirka Myslím, že je dobrý znak, že rozmýšľaš nad Bohom intenzívnejšie. Pochybnosti sú asi v poriadku, mohla si na vieru úplne zanevrieť, ale namiesto toho hľadáš odpovede. Boh nám je v ťažkostiach vždy nablízku, ale jeho pomoc si človek často uvedomuje až neskôr. Som presvedčená, že keď toto ťažké obdobie vydržíš s nádejou, určite to prinesie ovocie. Držím palce 🙂 .

O tom, prečo Boh dopúšťa utrpenie dobre rozpráva p.Vojtech Kodet:

Choroba al. iné ťažkosti môžu priviesť človeka alebo jeho okolie bližšie k Bohu. Jeden známy má už 3 roky rakovinu, ale tvrdí, že je za túto skúsenosť vďačný, lebo si vďaka tomu uvedomil skutočné hodnoty v živote a teraz je spokojnejší ako kedykoľvek predtým.

Ježišovou obetou za nás získalo utrpenie ešte nový význam. Trpiaci človek môže svoju bolesť obetovať za svojich blízkych, je to akoby forma modlitby. Viacerí svätci prežívali rôzne choroby a utrpenie, ktoré obetovali za obrátenie ľudí (napr. sv.Páter Pio) a vyprosili tak veľa milostí pre nich.

@zuzkalujza ale pamäťaj že tie deti sú teraz šťastné veľakrát my nerozumieme Božej vôli pretože je to nad naše pochopenie. Neboj sa len dôveruj

@lenocka2920 urcite su stastne, ze su bez rodicov, surodencov, starych rodicov, kamaratov. Musia byt stastim bez seba, ked vidia ako za nimi smutime. A ano Boh musi mat z toho asi mega radost....... chore cele a nikdy nikto vo mne uz toto nezmeni. Za 9 mesiacov som som 3 krat potratila, ale asi aj toto je vola Bozia. Aka som stastna, ze sa mi toto vsetko deje. A dufam, ze Boh sa tesi minimalne rovnako ako ja.....

@zuzkalujza Boh nemôže za utrpenie, predsa sám ježiš Kristus za nás trpel. Život bez utrpenía nieje. Boh nám neslubil život bez smútku povedal : prijmi svoj kríž a nasleduj ma jedine s Božiu pomocou dokážeme poraziť zlo! Ver mi viem, že si iba smútna a hovorí sa teba smútok a hnev ale neboj sa! Odovzdaj toto svoje trápenie Bohu povedz mu ako sa cítiš a on sa postará ver mi! Boh je sucitny máš zlý obraz o Bohu. Boh je láska na to pamäťaj Boh je láska! Boh je milosrdný on dáva svojim deťom iba dobré veci. Cez svoju bolesť zabúdas na to podstatné. Nekrm svoju dušu smútkom pretože tá to môže zničiť. Boh ťa miluje ty si jeho milovaná Zuzka! Dôveruj mu odovzdaj mu to a uvidíš aké veci sa budu diať!

@miroslava_mirka nie som kresťanka, ale som veriaca. Pred necelým mesiacom som sa stretla s úmrtím blízkej osoby. U mňa vieru smrť posilnila, alebo aj celkovo zmysel života, uvedomenie si jeho krehkosti, ozvala som sa ľuďom, s ktorými som dlhšie nebola v kontakte.

Smútok po každej strate je prirodzená reakcia. Dala som za tú osobu urobiť obrad, myslím na ňu s láskou a už si nedovolím prepadať emóciám, ktoré ma sťahujú dole, lebo viem, že tým škodím aj jej. Ona už trpela a smrť bola jej vykúpením.

Verím tomu, že život sa vždy odvíja tak, ako sa má. A všetko čo sa deje má zmysel, ktorý ja nie som schopná pochopiť. Často odovzdávam situácie, problémy a nechám nech sa deje to, čo sa diať má. Pre mňa viera znamená aj to, že prijímam realitu okolo seba a nebojujem s ňou.