Vnútorný strach. Ako sa ho zbaviť?

Od malička prežívam v sebe vnútorný strach,ktorý mi nedovoľuje sa naplno prejaviť,prosila som vtedy rodičov aby mi nejako pomohli,ale nakoniec som našla odvahu zmeniť svoj strach v odvahu až po 30.Ludia zneužívali moju naivitu a dôverčivosť.Pre každého som bola dobrá len vtedy ked niečo odo mňa potrebovali,ale nikdy som nemala skutočných priateľov.Jediným priateľom sa pre mňa stal môj manžel ktorý ma podporuje a učí ma vidieť svet iným pohľadom .Dusím v sebe veľa zlosti na ľudí ktorý si to zaslúžia ale nedokážem im to priamo do očí povedať, pretože sa bojím že ma budú nenávidieť ešte viac.Veľa vecí ma vo vnútri zožiera a ja sa neviem ubrániť. Berie mi to strašne veľa energie takto žiť a preto som vymyslela túto tému ak je nás takých viac napíšte rada si svami budem o tom písať ako sa zbaviť vnútorného strachu
ina.b
15. júl 2009
Halienka, děkuji za podporu. Ona je právě taková tvrdohlavá a chce, aby šlo všechno tak, jak si ona přeje. Chce slyšet pravdu takovou, jak si ona myslí, že to je. A když někdo odporuje, nebo dělá něco, co se jí nelíbí, tak je prostě zle. Neustále vykládá kolegyním v práci, že se nemíchá do cizích věcí a že není babička, která by do něčeho mluvila... ale my víme všichni své :-p
inkinka
15. júl 2009
kubaka, čítala som knihu "Tancujem tak rýchlo, ako to dokážem" od americkej autorky, meno už neviem, o žene , ktorá roky chodila ku psychoterapeutovi, on ju vždy vypočul a predpísal jej valium na potlačenie úzkosti. Ona si jedného dňa zaumienila, že valium vysadí, urobila to a celkom sa zosypala. Dokopy ju potom dávala psychoterapeutka, ktorá s ňou tvrdo pracovala a neťahala z nej len peniaze. Tak neviem, ako má človek odhadnúť, či je psychoterapeut do ktorého rúk sa vkladá, ten správny? Nemám osobné skúsenosti so psychoterapeutmi, ale tá kniha ma prinútila zamyslieť sa , bola dosť naturalistická
kubaka
15. júl 2009
inkinka - tohle jsou ojedinělé případy a zážitky psané v amerických knihách beru z rezervou - naše vody vypadají opravdu jinak. Já mám zkušenosti mnohé a jediné, co mi nevyhovovalo na některém psychologovi atd., byla metoda, kterou praktikoval - řekla jsem, že se mi nelíbí naše setkání a že už nepřijdu a omlouvám se. Navíc tady to jde všelijak napsat na pojišťovnu, takže já třeba dodnes neplatím nic. Ani u psychiatra - teda 30 korun. Když už tady je někdo soukromý a bere za sezení 400 -600 Kč - tak to je opravdu machr a třída a většinou má taky skvělou pověst a spoustu klientů - takže dostat se k němu je třeba dost složité. Navíc se člověk může poptat u lékařů, po známých atd.
Takže odsoudit takhle šmahem na základě jedné knihy, kterou neznám, takže se nemohu vyjádřit - je unáhlené 😉 A hlavně: terapeut nepředepisuje léky, ledaže je zároveň psychiatr a co vím, sami američtí psychiatři a terapeuti kritizují některé své kolegy za nízkou úroveň. Jenže borci i žabaři se najdou zkrátka v každé profesi. U nás je ale úroveň těchto odborníků opravdu hodně vysoká - kurzy jsou neuvěřitelně náročné a projdou jen ti vynikající.
inkinka
15. júl 2009
kubaka, ja som nikoho a nič neodsúdila, len som napísala, že ma tá kniha prinútila zamyslieť sa. Adresovala som to na teba, lebo z tvojich príspevkov viem, že máš dosť skúseností, tak ma zaujímal tvoj názor a chcela som povedať, že nie je všetko také ružové a fajn.
kubaka
16. júl 2009
no jasně - vždyť není nic růžové - o tom bych mohla vyprávět 😃 Ale právě že dělat si záporný úsudek na základně pochybné knihy bez toho, aniž bych měla právě zkušenost s naší realitou je zbytečné ochuzování se o další možnosti, které doopravdy mohou pomoci - to je smysl. Píše se ledacos, ale člověk se tím nesmí nechat moc ovlivnit - odborné kruhy jsou rozhodně věrohodnější zdroj než americká populární knížka. U nich je ta realita opravdu hodně jiná... Ale je nutné myslet pozitivně a hledat řešení, snažit se najít si pomoc. Je to o postoji.
🙂
Taky jsem narazila na mladou psycholožku - je to 14 let - začala mě manipulovat a okamžitě jsem cítila, že nestojí na mojí straně - což je základ důvěry vůbec mezi psych. a klientem. Musím cítit, že je absolutně na mojí straně, neodsuzuje a snaží se pochopit a pomoci. Což tahle dělala. A taky byla zaměstnaná v denním stacionáři - takže profíci i ti méně zdatní se najdou všude. Bylo mi to tak nepříjemné, že už jsem tam prostě nešla. Poptala jsem se a našla výbornou.
Rozumím ti a nic ve zlém 🙂
buducnost21autor
21. júl 2009
Ahojte baby mám dva fibernety za sebou a už som na sebe niečo zbadala menej sa zaujíma o temné myšlienky a viac sa zaoberám tými radostnejšími správami .Začínam svoju myseľ sústredovať na iné myšlienky a vidím to na sebe,že aj okolie sa na mňa pozerá iným smerom.Nemám viac pocit že nikam nepatrím ,práve naopak .Už mi prestalo vadiť,že nemám veľa dobrých priateľok ale objavila som v sebe že aj málo je viac.Nechcem mať už nikdy okolo seba ludí ktorý mi za to nestoja len tých pre ktorých sa oplatí na nich myslieť.Vyhodila som z hlavy aj ľudí z rodiny ktorý ma neustále trápili a ja som im slepo verila.Viem,že to nie je len práca toho fibernetu,ale pomohlo mi to rozhýbať moje myslenie a konečne triezvo premýšľať o tom čo je správne a čo nie.Som aká som a nikomu viac nedovolím aby mi ešte nejako ubližoval .Ak sa chcem zbaviť vnútorného strachu viac nesmiem dovoliť aby ma pohlcovali temné myšlienky a to aj spravím
mirialka
31. máj 2010
Ahojte
vaše príspevky ma veľmi oslovila, hlavne čo sa týka vnútorného strachu. Dnes som prihlásila prvý krát a to aj môj prvý príspevok.
Vnútorný strach, momentálne ja prežívam a tiež som si dala predsavzatie , že sa nedám nikým a ničím zneužívať, lebo nemá zmysel. Len niekdy prežívam strašné úzkosti, lebo niekdy sa príliš nadcením určitých situáciách v medziľudských vzťahoch. Musím poznamenať, že ľudská duša i psychika sú tak komplikované, ale zároveň tak jemné, že niekedy si ani človek sám sebe nerozumie, nie to ešte ľuďom okolo. Myslím si, že aj tam je pes zakopaný v zlom pohľade na život.
Snažím sa hľadieť na to, že sú ozaj ľudia, ktorí prežívajú skutočné vnútorné peklo, ale niekedy sa cítim také vnútorné napätie, že sa nedokážem uvoľniť ani doma...
Mirka alias Mirialka Prešov
sanvean
31. máj 2010
......aj ja mam strach,stale.........🙂) ze pridem o dcerku,ze som zla mama.......
marianka79
31. máj 2010
sanvean nechápem toho smajlíka to ta teší alebo čo :-|
alena394
20. jan 2011
Ahojte som budúcnosť21 ale som sa musela nanovo registrovať,pretože som tu dlho nebola žienky som naozaj rada,že ste mi sem písali o svojích skúsenostiach a podobných situáciach v akých som bola aj ja nebola som tu dlhý čas,pretože som sa nevedela dočkať kedy sa nejaké zmeny vo mne udejú .Ako sompísala bola som na niekoľkých sedeniach u psychologičky chodila som aj na fibernet ale stále som nepociťovala zmeny .Nič sa vo mne nedialo stále som ostávala na nulovej pozícii až jedného dňa ked som sa začala venovať bojovému umeniu tam som pomaly spoznávala svoje hodnoty a začala som sa viac pozerať do svojeho vnútra a hľadať,prečo sa mi to deje a prečo nedokážem byť spokojná a stále sa len niečoho sa báť.Prišlo to ako z jasného neba hádka so svokrou ma posunula do predu a to takým spôsobom,že som sa konečne ozvala a nedovolila som jej aby už viacej ničila moje vnútro.Ja viem,že pred sebou mám ešte veľa práce ale cítim sa spokojnejšie ukázala som jej hranice za ktoré ona už nemôže prejsť.Prestala som sa jej páčiť a ja som si povedala no a čo nemôžem sa páčiť každému a dýcha sa mi už lepšie aj ľudí stretávam okolo seba už iných.Sú viacej sebavedomejší a beriem si s nich iba to čo potrebujem pre svoj vývoj osobnosti...Priznám nečítala som žiadnu literatúru ale nechala som sa viesť svojím vnútrom,ktoré sa už viacej nedokázaloprizerať ako sa ničím .Bolo to nesmierne ťažké a ten strach sa ozvať to bolo asi to najťašie na selej mojej premene.Je pravda ked vo vás celé roky niekto stále len živí aký ste neschopný a že toho v živote veľa nedokážete.Ja som za rok prešla mnohými zmenami ale to aj preto,lebo ma život donutil a vnútro mi hovorilo zmeň sa ak sa chceš cítiť plnohodnotná.A tak som poslúchla seba a vybrala som sa cestou poznania a pomaly odstraňujem chyby ktoré som stále robila.Naozaj dakujem každej ktorá sem niečo napísala,pretože netíka sa to len mňa ale nás viacerých
filipal
20. jan 2011
@alena394 zaujimavy prispevok....
podobne pocity ako ty, som zazila kedysi, okolo dvadsiatky, ked som zacala cvicit jogu.
tiez som zacala pocuvat svoje vnutro a vobec- spoznavat sa.
alena394
20. jan 2011
Ahoj tiež som sa nevedela do seba pozerať,a hľadala som pomoc kadetade a nakkoniec som pochopila,že musím hľadať u seba .Mám 34 a všetko ma začalo štvať pred 6 rokmi.Ešte,že mám chápavého muža,ktorý mi ukazoval akým smerom sa mám poberať.Je mojím veľkým vzorom a tak tiež ako učiteľ.Je fajn mať pri sebe človeka ktorý pomáha povznáša a necháva rozvíjať .Mali by to robievať viacerý muži a nie sa pvišovať nad ženy..Budem sem chodiť už častejšie a rada sa podelím o chvíle ktoré neboli vôbec ľahké .Teším sa ak budem môcť nejako pomôcť
dorothy77
20. jan 2011
@alena394 len kde takého muža nájsť? 🙂
alena394
20. jan 2011
Ja som toho svojho našla pri predávaní slnečných okuliarov ,Zjavil sa a viac som si ho od seba nepustila a som spokojná
dorothy77
21. jan 2011
@alena394 to je zlaté 🙂 asi ozaj platí že čím viac chceš, tým je to horšie a keď to nečakáš, tak sa to stane 🙂
filipal
21. jan 2011
@alena394 :-N aj symbolicke :-N
novy pohlad na svet, aj na seba
alena394
21. jan 2011
@filipal áno moja konečnesom našla seba samú a aj konečne viem čo by som chcela robiť za povolanie.Trvalo mi to poriadnu dobu .Nikdy som nevedela čo by som chcela robiť ale teraz už viem,že chcem byť masérkou klasickou ale aj športovou.Mala som to celý čas pod nosom a nikdy som si to nevšimla až teraz.a idem sa pustiť aj za týmto cieľom a potom už budem úplne spokojná a nič mi už nebude chýbať.
alena394
21. jan 2011
@dorothy77 Je to tak ked som sa prestala usilovať a hľadať tak ku mne prišiel sám
filipal
22. jan 2011
@alena394 ano? tak k tebe by som prisla..... 🙂
mia.k
22. jan 2011
@alena394 ahoj. Som rada,že sa ti podarilo spraviť takýto pokrok a veľmi ťa prosím,daj nejakú radu,ako prekonať ten vnútorný strach a nebáť sa prejaviť. Ja mám tiež tento problém už od mala a preštudovala som si už kopec literatúry ohladne toho,ale niečo iné je ovládať teóriu a niečo iné uviesť ju do praxe.Momentálne prežívam kritické obdobie,a neviem ako z toho von. Súrne potrebujem s tým niečo spraviť,lebo to už psychicky nezvládam a hladala som tu na MK niečo,čo by mi mohlo byť nejako nápomocné a natrafila som práve na túto tému,ktorá je presne o tom,čo ma trápi. Budem ti veľmi vďačná,ak mi budeš vedieť nejako poradiť.
alena394
24. jan 2011
@filipal No rada by som ťa poznala ale poriadna diaľka nás delí ale som rada,že ťa mám v priateľoch ked potvrdíš
monika123456789123
4. feb 2018
Môžte mi niekto poradiť ako sa zbaviť strachu? Lieky nechcem začať piť . Dakujem za radu

Začni písať odpoveď...

Odošli