Začiatoky jazdenia po ukončení autoškoly
Ahojte 🤗 chcem sa spýtať aké ste mali začiatky svojho šoférovania a kedy ste sa začali cítiť v aute na ceste ,,sebaisto,, 🙆😄 zatiaľ jazdím s manželom a synom (2 r) všade kde sa dá..zo začiatku som sa bála ale už je to trochu lepšie..za príspevky vopred ďakujem ❤️
Keď som si kúpila automat. Vodičák mám cca 2,5 roka. 2 roky som chodila na manuáli, cca pol roka mám automat a je to neporovnateľne lepšie.
Ja som sama jazdila este ked som chodila do autoskoly. 2 km sice len, ale predsa. Takze s vodicakom uz na druhy den.
Kedy som sa zacal citit sebaisto si uz teda nepamatam. Ja som zacal jazdit s rodicmi, obvykle s mamou ked sme isli na nakup alebo tak a casom ked videli, ze idem zodpovedne tak som jazdieval po veceroch sam ked bola mensia premavka a trenoval rozbiehanie do kopca ( s rucnou a bez rucnej ), plynule radit a tak.
Mna ale soferovanie bavi. Ked som siel prvykrat autom do zahranicia tak cestu som si rozdelil na polovicu lebo rodicia mali obavy, ze by som to na supu nedal, ale v konecnom dosledku to bola pohoda.....tych 1200km by som odkrutil jak nic.
Nikdy, vždy keď sadnem do auta, tak si uvedomím tu zodpovednosť a nebezpečenstvo. Podľa mňa je dôležité sa necítiť "sebaisto".
Po spravení vodičáku a prvých pokusoch šoférovať to bola taká hrúza, že som to vzdala na 7rokov. Potom som začala, lebo už sa nedalo nechať sa všade voziť. Teraz šoférujem štvrtý rok v pohode, ale neznáme miesta, keď idem, tak stiahnutý zadok a stres 😂. A teda, zažila som aj havárku v 7mesiaci tehotenstva, keď som viezla syna do školy a nedal mi prednosť chlap, vletel do mňa z vedľajšej cesty, ale šoférovať ma to neodradilo, práve naopak 😉.
Vodičak som mala 10 rokov ked som zacala jazdit, najprv s muzom, ale zistila som ze sa spolieham na to,co mi povie, alebo ako zareaguje a rozptylovalo ma to, najradsej jazdim sama.
@pininka1 môže byť,na začiatku som toho vypočula a z toho mi bolo ešte horšie,tak som manželovi vysvetlila že sa to dá aj bez kriku vysvetliť...od vtedy je to lepšie a zas keď idem dlhé trasy ktoré on pozná už tak mi vie dobre poradiť.
Ja som si spravila vodičák neskoro, až v 33 rokoch. Jazdím teraz 5. mesiac. Najskôr so mnou chodil muž, ale už po pár dňoch som musela ísť niekam a on nemohol a odvtedy jazdím sama. Každý deň do práce, na nákupy, ku rodine. Rešpekt budem mať asi stále, lebo si uvedomujem akú zodpovednosť šoférovanie prináša. Ale taký ten strach pred každou jazdou zo mňa opadol asi po mesiaci aktívneho šoférovania. Dokonca sa teraz už niekedy pristihnem, že ma to šoférovanie aj celkom baví 🙂
Sebaisto sa mozes citit vtedy, ked ti nikto do jazdenia "nekafre". Moji rodicia vzdy chceli, aby som jazdila ako oni- otec ma vlastny styl, mama vlastny a to sa vzdy zvrtlo na hadku, co a akoze mam vlastne jazdit. Nikdy mi samej auto nedali, lebo by som ho nahodou naburala😱😱😖😖 az som im raz na ceste odovzdala kluce s tym,ze ich auto nebudem uz nikdy soferovat. 10 rokov mi auto netrebalo a potom mi muz auto kupil, zaplatila som si par kondicnych jazd v autoskole a normalne jazdim vsetko- od dediny po niekolkoprudovu dialnicu ci velkomesto...
Boli paradne 🤦🏼😂 ja som si robila vodicak dost neskoro, kvoli tomu, ze manzel mal byt dlhsie odcestovany. Takze prve jazdy, ja tehotna, vzadu poldruha rocna dcera, manzel prec. Dochlo mi to na krizovatkach, do jednosmerky som vbehla, prvy krat cesta k nasim dialnicou a hned aj tunel Branisko mimo prevadzky... 🤦🏼 Ale jazdenim ten stres opadal a po rokoch sa uz aj pobavim na mojich zaciatkoch.
Jazdila som uz pred vodicakom, na opustenych cestach, nacvicovala som rozjazdy do kopca, smyky na rucnej v snehu a na lade na velkom parkovisku, po ziskani OP som vela jazdila v noci aby som sa to naucila a nebala sa. Vsetko pod dohladom skuseneho profi vodica.
To iste na velku motorku, do autoskoly som isla skoro hotovy vodic ( samozrejme nezamienajme so "skuseny").
Vodicak mam od 18tich, cize uz viac ako 10 rokov, no realne aktivne som zacala jazdit az ked som si kupila prve auto v 20ke. Aj to som jazdila len cca 20 km denne do prace a naspat da sa povedat ze po rovnej ceste, ziadne zapchy, ziadne jazdenie cez mesto. Po par mesiacoch som si "trufla" aj do mesta a v pohode, ale zase to je aj o povahe, nikdy som nebola zmatkar a soferovanie ma mega bavilo. Napriklad na cestu do Bratislavy som sa odvazila az ked som si tam nasla muza a robotu, co bolo po asi 5 rokoch odkedy som mala vodicak 😂 a teraz odsoferujem v pohode aj velmi dlhe a narocne trasy.