Život ženy bez detí

@barborkark uvazovala som podobne ako ty, hoci som bola vydata od 23 rokov, po detoch som nejako extra netuzila asi ani v 28 rokoch a v podstate som ani nemohla otehotniet, kedze som mala zdrav. problemy , o ktorym som ale nevedela, myslela som,ze proste skusame v nespravny cas, navyse manzel pracoval v zahranici, takze som tych 5-6 rokov bez deti vobec neriesila, cestovali sme, chodila som do prace a ten cas mi nejako presiel. No potom / v 29 r./sa zistila moja diagnoza a zacali ma liecit. A ja som zrazu otehotnela, dlho som nevedela,ze som tehotna, az do 9 tt, po zisteni tehotenstva som sa aj trochu potesila, ale nebola to ta prava radost z ocakavania dietata, kedze som vsak nebola uplne v poriadku zakratko na to som potratila. Moje prve dietatko teda prislo, aby ma vyliecilo. Ja som po potrate zacala neskutocne tuzit po detoch a tak rok na to prisiel na svet prvy syncek a potom o 3 roky druhy. Ja som uz 7. rok doma a uzivam si to, budem mat 37 rokov a neuzatvaram kapitolu deti, zatial neplanujeme, ale ak boh pozehna, taks a budem tesit. Myslim, ze by si nemala ani ty robit taketo zavery, zivot sa naozaj rychlo meni.

@mima4
Ja ziju v Italii uz pres 20 let..mohu srovnavat jen zivot ceskoslovensky s italskym.pripadne sicilsky :-8...rekla bych ze je to od extremu k extremu. 😒 .ja jsem zvolila pro svou rodinu a deti..
tzv. BEZREZIMOVY zivot pro me deti..NIKDY jsme nemeli zadne pevne stanovene casy.."jen" pravidla. 😉

@pragmaticka uprimne ti drzim palce, aby si si ten pristup udrzala aj ked uz bude tvoje dietatko na svete....tiez som to nejako takto planovala (vlasne obaja s manzelom), len relaita bola casom o trochu ina ☹ do prace som sa vratila ani nie po roku materskej (pri oboch detoch / byvame v zahranici, takze to tu nie je nic vynimocne).....casom sa to nejako "nabalovalo" a obaja s manzelom sme zacali fungovat viac menej ako vsetci pracujuci rodicia...spolocne konevrzacii sa na 99% tocili okolo deti (terminy v skole, skolke, po skole / program na vikend , atd..)...decka sme brali vsade so sebou .....klasika proste.... svoje hobby sme sice zvladali este ako-tak viest, len co sme casom "zabudli" je fungovat ako partneri.....ziadne spolocne kino, ziadne spolocna vecera resp. nejaky predlzeny vikend mimo....nic...vzdy a vsade boli deti s nami.....vysledok ti asi nemusim hovorit...prisli prve hadky, kriza.....dnes mozem ale s kludnym svedomim povedat , ze sme za vodou .....prisli sme na to, kde je problem a snazili sa ho spolocne vyriesit...nase deti boli, su a budu nasa "top priorita".....ale ked sedime z casu na cas sami v aute a vyrazame na nejaku akciu" ve dvou", uz pri tom nemam vycitky svedomia, ze aka som "zla matka".......najst tu spravnu rovnovahu urite nie je lahke, ale v kazdom pripade velmi dolezite....

@barborkark každý je strojcom svojho šťastia, ale podľa príspevku "...do 35" si myslím, že nie si 100 % rozhodnutá žiť bez detí 🙂 Prečo si vyberať z MK len tie príspevky, ktoré sú "extrémnejšie" fyzicky či psychicky. Každá to zvláda inak, každé dieťa je iné. Život je plný zmien a mnohých náhod (či "nehôd" ja by som tak dieťa neoznačila 😀 ), a tak nevieš, kedy osud zasiahne.
Mohla som sa "zrútiť", že som bola sama na izbe, že sa ma každý pýtal, či mám mlieko, že mi nedoniesli malého a zabudli na nás... Že som musela pol roka čakať na zošitie nástrihu.. Mala som 100 chutí otrieskať si hlavu o stenu, keď som videla, ako sa malý doslova driape, lebo ho svrbí ekzém.. Napriek tomu, za nič by som ho nedala (a to som NECHCELA mať deti), aj keď spať sa riadne ešte nenaučil a vstávam každú hodinu 😎 . Každý deň s ním si užívam, aj keď materská nie je dovolenka, nedívam sa na to ako povinnosť - zažiť toto obdobie mám možnosť len jedenkrát.

Nič nerieš, proste ži a keď sa "prihodí", riešiť budeš za pochodu. Na všetko sa pripraviť nedá. Zbytočné je teraz hovoriť si, prečo áno a prečo nie.

@barborkark Ahoj, mam sice uz dve deti, ale presne takto som dost dlho uvazovala... Bolo nam fajn, cestovali sme s manzelom, uzivali si slobodu, atd.. Boli sme spolu od 19, v 23 sme sa vzali a odisli mimi SR. Bala som sa mat dieta, v detstve som mala vazne zdravotne problemy, nejako sme to neriesili a mne to vyhovovalo.. Po case, uz som mala 27 sme akosi obaja vycititli, ze "nieco" nam chyba, ale stale sme o dietati neuvazovali. Az potom, na Vianoce mi kamaratka dala do narucia mesacne babatko a ja som citila, ze TO je to, co nam chyba. Dlhsie sme sa potom o tom s manzelom rozpravali, ze ake to bude, ak bude babo, lebo to by sme sa uz asi mali usadit a ten moj strach.. Trvalo asi pol roka, nez som sa s tou myslienkou vyrovnala, aj tak sa mi cez rok nepodarilo otehotniet, myslim, ze to bolo tym, ze som este nebola pripravena.. Prve sa mi narodilo v 30, druhe v 34 rokoch.. takze ak nechces deti, alebo sa teraz na to necitis, neries to.. bud pride ten spravny cas, alebo nie. Moja sesternica ma uz 45 a deti nechce. Ziju spolu s priatelom, vela cestuju, maju biznis, su dost vytazeni a takto im to vyhovuje.

@barborkark No nie som asi práve tá od ktorej čakáš príspevok. 🙂 🙂 🙂 🙂

Ale mala som kolegyňu , ktorá na základe sklamaní v láske tiež rozhodla, že je riziko priviesť na svet dieťa a " nie je materský typ" Bolo to pre 20 rokmi a čas tak rýchlo bežal ,že nestihla svoj názor zmeniť a keď ma nedávno stretla s malou dcérkou, ktorú som porosila v 41. roku / a nie je to blbosť/ veľmi plakala. ☹ ☹ ☹ ☹
Život užívala na plno . Materiálne jej nič nechýbalo. Partnera z času na čas vymenila a teraz je sama zo starnúcou mamou....

Dieťa je pokračovateľ nášho žitia a zmysel toho pre čo sme tu.... Nie každému je to dopriate ale viem ,že žena ktorá nezažila materstvo je veľmi nevie o čom je reč 🙂 🙂 🙂 🙂

Partnerská láska je o niečom inom ako keď ťa objíme dieťa a si preň najdôležitejší človek na svete... Ľúbi ťa bezpodmienečne a každá sfúknutá sviečka na torte ti ukáže ako sme spoločne pokročili a ďakuješ Bohu ,že ti to doprial....

Môj skoro 25 ročný syn plánuje budúcnosť so svojím dievčaťom a pri rozhovore o deťoch im hovorím buďte pripravený na všetko .... Možno budú , možno nebudú .... a možno aj iné ako si budete predstavovať....

Aj moji rodičia postúpili toto " riziko" aj starí rodičia v čase vojny a život ide ďalej...
Čiže som vďačná svojej nebohej babičke , že sa nebála ako slobodná matka v 1938 v čase vojny porodiť a vychovať môjho otca ....
Nebolo by ani mňa ....... 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 a to by bol svet dosť ochudobnený 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

@lulka12 krasne si to napisala

@pragmaticka vela stastia. Mozno ta raz aj zamrzi, ked sa nejaka ta super kamoska ani raz neopyta na tvoje dieta. Deti nas zivot pretvaraju, aj nase zaujmy a naplanovat si ake budeme a co budeme robit ked sa nam narodi dieta sa neda.

@barborkark ja som porodila moju dcéru v 40 r., môžem ti povedať, že tento stav nepokladám za "blbosť" a som nesmierne vďačná, že mi ju bolo dopriate mať aj napriek môjmu veku. myslím si, že v cudzine, poznám situáciu najlepšie v Taliansku, je v celku v norme mať deti v neskoršom veku. Mám tam kamarátku, ktorá je nesmierne empaptická, bola vydatá, neskôr sa rozviedla a mať deti nikdy netúžila. Bola som u nej minulý rok aj s malou a hovorila, že aké je to zvláštne ma vidieť ako matku. A ja som bola strašne šťastná!!! Cestuje, užíva si život do slova a do písmena ale beriem ju tak aj so svojím rozhodnutím, určite ju zato neodsudzujem. Hľadá neustále nejakú spriaznenú dušu mužského pokolenia, príde domov z práce do 3 izbového bytu a je SAMA...Ja už tiež opäť cestujem s malou sama, má už 3 roky a splnil sa mi sen, ktorý som snívalo veľmi dlho...

@barborkark v tvojom veku som uvazovala presne ako Ty. Ked som nad tou moznostou zauvazovala otvorene pred mojou mamou, tak na zaklade mojich dovodov preco mat dieta, mi povedala, ze zeny s takym zmyslanim ako ja by snad ani dieta nemali mat 😀 Az som raz neplanovane otehotnela. Vtedy mi nejak trklo, ze ked by som raz mozno chcela mat dieta, tak by som ho mala mat teraz, prislo mi to naraz take uplne prirodzene mat dieta, do tej chvile nad tym vobec takym sposobom neuvazovala. A teraz s uplnym kludom mozem napisat, ze sa mi v zivote nemohla snad stat lepsia vec 😉 Btw. mala som vtedy 32 rokov.

@zazvorka87 Záruka nie je na svete na nič....
Ani na partnera ani na zdravie ani na to či nás nesklamú rodičia a ani to či naše očakávania nesklame Boh , lebo aj ten môže mať iné plány sa naším životom ako mi sami.... 😉 😉 😉

Dieťa nikdy nie je na objednávku ...... a podľa kritérií aké máme .....ale to sa dá pochopiť a akceptovať len cez rodičovské srdce...

Je isté ,že sa nedá len tak vymeniť ako partner ak nepĺňa naše očakávanie..... Áno aj vzťah s rodičmi sa môže zmeniť , ale ak je vychovávam dieťa viac chápem aj svojích rodičov.... Viac som vďačná a tolerantná aj k ich chybám, lebo viem ,že aj ja sa učím celý život ako čo pri deťoch riešiť....

Ale nezabúdam na to ,že boli ochotný namiesto kariéry , dovoleniek a koníčkov vychovať tri deti.... 🙂 🙂 🙂 🙂

A Boh vie ,že z lásky k nemu.... 🙂 🙂 🙂 🙂 . Láska k Bohu sa najviac odzrkadľuje v láske k ľuďom 🙂 🙂 🙂

paci sami vyrok:ak chcete Boha rozosmiat,povedzte mu o svojich planoch 😀 ...to len tak na margo toho,ze predstava je jedna vec a realita casto ina...
necudujem sa mnohym mladym zenam,ze vahaju -dieta alebo nie...zena je casto chapana ko ta,kt. MUSI pre dieta a rodinu vsetko obetovat....tak jasne,ze nejaka obeta tam je...ale zase ak ma dospeleho a zreleho manzela,kt. vie ocenit jej starostlivost a vazi si to,co robi...pomaha jej...da sa to zvladnut...ja som sice cele dni sama,ale vecer ked pride manzel...je "hlavnym"rodicom on...tak isto cez vikendy...ja mam cas pre seba,na seba..alebo nieco dokoncujem,co som nestihla...casto chodievame po vyletoch,zajdeme sa okupat...jasne,bolo by to bezstarostnejsie byt iba dvaja...ale urcite vzdy lepsie ako sediet doma a utapat sa v depke..tej ma kazdy aj tak dost 😀
a pokial by zena uuuplne zabudla na seba-aj ten najmilujucejsi manzel by po case mozno stratil trpezlivost 😀 😀

@barborkark Ano, ja. Napriek tomu, ze som sa vzdy povazovala za rodinny typ a uvazovala som, ze raz deti mat budem, aj tak som absolutne "necitila" potrebu deti mat. Myslim, ze som mala strach, ktory som si neuvedomovala. Potom prisiel vek okolo 30 rokov, z okolia same otazky, tlak sa zvysoval. Manzel tiez zacal naznacovat. Zrazu sme zistili, ze sa nam nedari, behacky po lekaroch. Nakoniec sa podarilo, a narodila sa mi dcera ako 34 rocnej. A ja som si odvtedy uz stokrat povzdychla, preco sa mi len nenarodila skor? Optimalny vek bol tak medzi 25-28 na prve dieta.

@cecil36 to neni o akceptovani odlisnosti,jednoducho ti chlapi asi dieta chceli..tak co mali robit?

@lubikan co mali robit? najst si partnerku, ktora tie deti chce a nie taku co im na rovinu povie, ze ona deti nechce, ani teraz ani v buducnosti. A ver, ze im to povedala dost narovinu.

@barborkark A este ti napisem dve veci. Ked som ako bezdetna videla na ulici deti, absolutne nic to so mnou nerobilo, co ma iba utvrdzovalo v tom, ze deti mat nemusim. Potom som jedneho dna odpadla bez priciny. Na pohotovosti mi robili rozne testy, medziinymi aj tehotensky. Prisla zdravotna sestra a povedala: Tak tehotna nie ste. A ja som sa rozplakala od lutosti. Moja reakcia, ktora prichadzala z najhlbsieho vnutra ma totalne prekvapila.
Dnes, ked pocujem plakat nejake dieta, okamzite kontrolujem, ci sa niekomu nieco nestalo a zrazu vidim vsade iba "same deti". 😀

Zakladateľka témy píše, že deti nechce a ako je na MK zvykom, diskutujú ženy s presne opačným názorom a snažia sa ju presvedčiť o svojej pravde. Ok, deti sú doležité, deti Vám zmenia život, deti sú bezvýhradná láska, deti sú budúcnosť... nikto vám tento názor neberie, ale nie každý sa chce takto obetovať a nie každý cíti rovnako. Ja som chcela dieťa po tridsiatke, dovtedy boli doležité iné veci. Dnes mi úplne stačí jedno dieťa, ktoré prišlo na svet aj z racionálnych dovodov, Milujem ho a to je všetko. Neslintám pri pohľade do kočíka inej ženy, na kŕdli detí na ihrisku nevidím nič dojemné, ich vrešťanie pre maličkosti ma dráždi. Rovnako ako múdre rady, že dcéra potrebuje súrodenca... A zožerte ma, momentálne ma najviac teší nové auto a blížiaca sa dovolenka. Mám rada veci, ktoré sa dajú kúpiť za peniaze a aj peniaze samotné. Moja najlepšia kamarátka je bezdetná a je spokojná. Deti mať može, ale nechce, jej manžel rovnako. Majú iné veci, ktoré zas nemáte vy. A diskutovať o tom, čo je lepšie? Každý nech si určí sám.
Ak barborkark deti nechce, nech ich nemá. Ak je to jej rozhodnutie, je správne a nikde nie je napísané, že v starobe bude ľutovať, lebo jej život bol o niečo ochudobnený. Ak dieťa mám, tiež sa nezhrýzam tým, čo by bolo, keby som ho nemala a aké možnosti mi materstvo prekazilo.

@heleninamama ahoj, pekne si to napísala, úplne s tebou súhlasím. presne si napísala, že nerozplývam sa nad deťmi v kočíku, vadia mi vrieskajúce deti / ale to aj môjmu synovi /, múdre rady susediek mi idú na nervy, rob tak a rob hentak a podobne.
pri synovi sa riadim svojím inštinktom.
som úzkostlivá mama, môj syn bude mať zo mňa traumu, lebo už teraz viem že ho budem kontrolovať, kde je, kedy príde a to nemôže a hento nemôže. som ako MONK.....ale MILUJEM svojho syna a je pre mňa všetko, som ochotná zmeniť všetky plány na svete
kto nechce deti nech ich nemá, kto deti chce nech má aj 10, nikto mu v tom brániť nebude. / prosím nechytať ma za slovíčka - nemôže mať a podobne. / mám syna ktorého milujem nadovšetko, ale niekedy mám pocit že keby som ho nemala tak ako by bolo, lepšie, horšie, ktovie, som rada že ho mám, je úžasný, ale niekedy vo mne je ten pocit, že keby nebolo môjho manžela tak dieťa ešte v tomto veku nemám.
je vo mne viac strachu, obavy, tá predstava že ako bude keď sa malý narodí, sny sú úžasné ale skutočnosť je 100krát inakšia, nič nie je tak ako si predstavujeme. môj život sa točí okolo syna, aby som mu zabezpečila všetko, tak som sa musela vrátiť do roboty, viem že druhé dieťa nechcem - momentálne, vo mne je viac strachu ako odvahy na druhé dieťa.
mám kamarátky z VŠ a deti nemajú a nejako netúžia po nich a nezazlievam im to, tak sa rozhodli, ok.

@barborkark Je vecou každej ženy aký postoj zaujme k téme deti...Ak ich nechceš - tak nemaj, ak si nie si istá - tak počkaj pár rokov a uvidíš....Ale myslím, že takúto tému načínať na fóre pre mamičky asi veľký význam nemá 🙂

@pragmaticka Nedá mi nereagovať na to čo si napísala..🙂 Predsavzatie máš teda skvelé, to je fakt 🙂 Myslím, že to tak má väčšina žien, akurát však do doby, kým to dieťa neporodia a nezistia, že prispôsobiť život dieťaťa tomu tvojmu proste nie je možné - jednoducho či chceš či nechceš musíš sa prispôsobiť ty...Držím palce nech ťa tvoj optimizmus neopúšťa 🙂

@pragmaticka nepocuvaj tie, co vravia, ze sa ti zmenia plany, priority a pocity, ked sa narodi dieta. Je to len na tebe a na tom dietati plus treba niekoho, kto dieta postrazi. Maly mal 5 mesiacov a ja som bola na koncerte v Viedni, cize som cca 24 hodin s nim nebola. Hroza, ze? 😀 Da sa to, otazne je, co budes chciet ty a ci sa ti priatelia neotocia chrbtom (mat dieta nie je ako mat lepru 🙂 )... Ja mam kazdy mesiac den, dva pre seba -kadernicka, kozmeticka, shopping, kamosky, kafe... Myslim, ze aj maly ke rad, ked ma chvilu nevidi. 😝

@cecil36 co mali robit? najst si partnerku, ktora tie deti chce a nie taku co im na rovinu povie, ze ona deti nechce, ani teraz ani v buducnosti. A ver, ze im to povedala dost narovinu.
---------------------------

Myslim si, že toto nieje take jednoznačne.
Ešte som nevidela aby si niekto partnera vyberal na základe takýchto kritérii. Väčšinou si vyberáme podla vzhladu prinajmenšom, či nas dotyčná/ý zaujme, určite neprídem a nezisťujem veci "zo zoznamu"
Čiže ja toto uplne chápem, nakoľko ak sa dotyčný do tvojej kamošky zalúbil, prišlo im to hádam normálne skúsiť.
Veď nechodíme po vonku s nápisom na čele "deti nechcem" 🤐

@heleninamama akoby si mi čítala myšlienky ohľadom mať/nemať ďalšie dieťa 🙂 teším sa, že ho mám ale ja som sa veeeľmi tešila už do práce, malá mala 2 1/4 roka keď som nastupovala, a teším sa tiež na dovolenku, ktorú som si čiastočne už teraz užila sama s kamarátkou 🙂 a na ďalšiu s malou...Zakladateľku témy úplne chápem ale ťažko sa tu stretne so súhlasnými názormi keďže je to fórum také aké je...Sme rôznorodí, chvalabohu, ináč by to bolo nudné, chcieť mať rodinu je o povahe človeka, pred nedávnom sme pochovali tetu, bezdetnú, slobodnú. Mať takú starobu by som teda mať nechcela, sama ako prst, ona bola tak spokojná...Nebohá Jiřina Jirásková veľmi oľutovala, že sa rozhodla nemať deti...

Poznam zivot bez deti,8 rokov sme ich nemali,chodili sme po dovolenkach a dovolili sme si kupit co sme chceli,ale bol to pre nas prazdny zivot,ked sa mi narodila prva dcera,vtedy nas zivot dostal zmysel,radost dietata z kazdej hracky,pohladenie a veta MAMA ,LUBIM TA,taky pocit mi neda,ziadna dovolenka,ani ta najdrahsia vec.Dnes nam ide iba o to,aby nase deti mali vsetko,co chcu a potrebuju,Vsetko s manzelom podriadujeme iba nasim detom,ved mat dieta je to,to najkrajsie.

necitala som celu diskusiu..tolko cau pri detoch nemam 😀 😀
Ked som mala 27 rokov, mat dieta bolo pre mna nocna mora, nikdy ma deti nezaujimali, nevedela som sa s nimi hrat, rozpravat, nikdy v zivote som nekocikovala susedovie deti ..v tom case som si uzivala zivot plnou parou aj s priatelom s ktorym som bola uz nejaky ten rocik, potom som mala 28, zhodli sme sa na svadbe a mne po partyzdnoch od svadby zacali tikat biologicke hodiny ze som nechapala, kukala som do kazdeho kocika 😀 kamoskam tehulkam "zavidela" brusko...nuz sme sa zhodli na tom, ze vysadit antiku...no tak to mi udrelo do hlavy este viac 😀 😀 😀 ..kazdy mesiac som mala zarucene tehu priznaky, ktore sa kde tu suchli....este stastie ze som v tom case nepoznala MK 😀 😀 😀
no a potom sa mi hormony ukludnili a ja som otehotnela prvy raz, potom druhy raz, naterz staci aj ked v kutiku duse je tam niekde nadej, ze mozno raz aj dalsie bude 😵 😵 😵
Ale stale citim, ze aj ked mat deti je to najkrajsie na svete, mat len deti nestaci
Co som tymto chcela povedat? 😀 😀 😀
Ze terz su tvoje postoje a pocity uplne normalne a mozno raz sa stane ze zmenis nazor a mozno nie...ale stoj si si za nim..stastna mozesbyt aj s detmi aj bez nich..zalezi od teba..ale bez deti mas viac casu vnimat zlo tohto sveta 😖

@sherynkamalinka Dokáže dieťa prestať ľúbiť svoju matku... 😉

A.... @barborkark Mám dieťa, ale som rada, keď môžem vypadnúť niekam bez nej.. Napr. začala som skôr pracovať, lebo by ma doma je**o.. Idem aj na kávu... Chodím aj ku kaderníčke.. Moje dieťa je dokonca v jasliach...
Takže, mám dieťa, ktoré milujem, ale svoj život mu nepodriaďujem, nie som predsa jej otrok..

A pre ostatné : Moje dieťa je šťastné, lebo mu nebehám za riťou.. Dovolím mu ležať v tráve v novom oblečení, dovolím mu ochutnať hlinu... A nech si myslí kto chce čo chce..