Kniha - spätná väzba
Zdravím začala som sa venovať písaniu zatiaľ len tak pre radosť a chcela by som vedieť názor zatiaľ mam už niečo napísané toto je taka pasáž co mam asi najviac vybrusenu
Vytiahla som neochotne šaty zo skrine.
Nemala som chuť nikam ísť. Môj plán na dnešný večer bol jasný – ja a telka. Skvelá kombinácia na sobotu.
Elis si to však predstavovala inak. Jasne a presvedčivo trvala na tom, že dnes večer pôjdeme do neďalekého baru Royal – so skupinkou jej známych, ktorých som vôbec nepoznala.
Keď som zbadala tie šaty, musím priznať, že som sa nakoniec aj trochu tešila. Boli nádherné. Cyklámenová farba im dodávala jemnosť a sladkosť. Keby tu ešte bol, určite by mi povedal, že v nich vyzerám ako cukrík.
Tak veľmi mi chýba.
Z myšlienok ma vytrhol zvonček.
„Haló, kto je tam?“
„No predsa ja – Elis, tvoja temná polovička.“
Musela som sa pousmiať. Elis bola skutočne moja temná polovička – vždy som sa pri nej zaplietla do problémov alebo divných situácií, ale zároveň bola tým najbližším človekom. Ako sestra, ktorú som si nevybrala, ale potrebovala.
„Bežím dole, len si vezmem kabelku.“
„Hou hou, hlavne opatrne! Čaká nás ešte veľa dobrodružstva – je predsa krásny letný večer.“
Posledný pohľad do zrkadla.
Vybrala som sa k výťahu. Ticho na chodbe prerušoval len vrzgajúci zvuk, ktorý oznamoval, že výťah už ide.
Vybrala som sa k výťahu. Ticho na chodbe prerušoval len vrzgajúci zvuk, ktorý oznamoval, že výťah už ide.
Prepáč, za mňa je to tuctový brakový román podobný tým, ktoré sú vo výpredajoch po 2€...
Prikláňam sa k tomu, že to tuctové. Tipujem, že von s cudzou partiou stretne nejakého chlapa, do ktorého sa zamiluje… to je ako s treťotriednymi vianočnými filmami, kedy v prvých 20 sekundách zistíš, kto, s kým, čo bude mať 🙂
@v_22 chceš na tom zarobiť, alebo ťa baví písať? Ak zarobiť, tak kašli na to. Ak ťa baví písať, tak píš píš píš, posielaj, vybrusuj, pidlikaj, keď ťa vyhodia dverami, príď oknom, zúčastňuj sa workshopov, súťaži, začni poviedkami, hľadaj príležitosti, prípadne dlhšie veci môžeš pokojne zverejňovať zadarmo niekde online na pokračovanie a uvidíš, aká bude odozva. Ak dobrá, pokojne môžeš v polke si povedať STOP a kto chce vedieť koniec románu, nech si kúpi knihu 🤷. Keď pôjdeš do vydavateľstva s tým, že tvoj príbeh má 10000 followerov, asi ti to vydajú 🤷. A dokonca aj poradia s obsahom, formou, atď.
Ďakujem píšem len zatiaľ ze ma to baví a skúšam len ....o bestselleri nehovorím....mam len v hlave nejaký príbeh ktorý chcem dostať von mam aj jednu temnejsiu pasáž k tomu nema to byť a ani nebude žiadny klišé román aj keď uznávam že táto konkrétna pasáž tak znie
Prikláňam sa k tomu, že to tuctové. Tipujem, že von s cudzou partiou stretne nejakého chlapa, do ktorého sa zamiluje… to je ako s treťotriednymi vianočnými filmami, kedy v prvých 20 sekundách zistíš, kto, s kým, čo bude mať 🙂
@denkabemommy áno nevravím ze toto sa nestane zaľúbi sa do niekoho ....ale podstata príbehu nebude o tom ale o zrade pomste ...o tom ako zrada a pomsta môžu v človeku prebudiť niečo temné. Rozprávanie bude prebiehať v dvoch líniách prítomnosť cez zápisky a minulosť cez spomienky/flashbacky a ta pasáž bola jeden s flashbackou
aj ja sa venujem pisaniu 🌷
ale teda naozaj tato kratka cast je velmi malo na to, aby som zistila ci ma to zaujme alebo nie
Text ktorý sem dávam je súčasť väčšieho príbehu. Flashbacky odhaľujú, ako sa z jednej obyčajnej, jemnej ženy stala žena ktorá koná temne nepochopiteľn možno až šialene. Je to prerod, rozklad a pokus nájsť zmysel. Práve kontrast medzi milými pasážami a surovou temnotou je pre mňa kľúčový tak ako kontrasty v nás.
Prvé čo som napísala bola časť s niektorého flashbacku a toto je zas jeden zo zapiskov
Dnes viem, že to príde. Nebojím sa to, čo mi zviera vnútro, nie je strach, ale pokoj.
To sladké, veľavravné ticho.
Čakanie je nekonečné, ale zvedavosť a túžba ma ženú chcem byť rýchlejšia ako oni. Chcem to vykonať skôr.
Silný buchot dverí ma vytrhne z toku mojich sladkých myšlienok.
Samozrejme, že je to on. Slizký, nechutný Ben.
Odporný umastenec, ktorému, aj keby napľujete medzi oči, si vypýta viac.
„Ahoj, kráska, dúfam, že si celú noc nezažmúrila oka,“ slizne sa usmieva. „Nesiem ti špecialitu podľa najnovšej receptúry. Helen z kuchyne ťa zdraví.“
Pozriem naňho pohľadom, ktorý jasne vraví, že mi je z neho na vracanie.
Neochotne si vezmem tácku. Moje telo je hladné, ale duša... duša je znechutená.
Na tej tácke leží niečo, čo uráža všetky zmysly.
Na pohľad bledosivá kaša, pripomínajúca rozmočený kartón. A vôňa?
Horšia ako pach tejto prekliatej miestnosti.
Teraz som si istá, že jediný, kto dnes dostane pľuvanec, budem ja nie medzi oči, ale rovno do tej zgrcnutej kaše od milej pani Helen.
Zovriem lyžičku v ruke, až mi zblednú hánky, a pokúsim sa zjesť aspoň prekysnuté jablkové pyré.
Tvár sa mi nehne. Nechcem im dať tú radosť.
O pár minút sa Ben vráti. Bez slova vezme tácku, ani sa na mňa nepozrie.
Ešte predtým, ako tie chladné dvere zabuchne, zakričím:
„Dnes mám nárok na vychádzku. Chcem vidieť oblohu.“
Zvrtne sa. Usmeje sa tým svojím zvrhlým úškľabkom takým, za aký by sa nehanbil ani démon z najhlbších pekiel.
„Vtáčatku, tomuto supu by sa zachcelo ísť von, hmm... Ty suka, nezaslúžiš si vidieť ani jeden lúč. Ale... keďže na to máš právo, nemôžem s tým nič.“
Zabuchne.
Ostane po ňom len smrad lacnej kolínskej, z ktorej sa môj čuch bude ešte dlho spamätávať.
Zatiaľ čo čakám, kým nás vyženú svoje stádo poslušných oviec na dvor, píšem.
To je jediné, čo mi nemôžu vziať.
Môj vnútorný hlas, ktorý sa vykričí do tohto zápisníka.
Dnes viem, že to príde. Nebojím sa to, čo mi zviera vnútro, nie je strach, ale pokoj.
To sladké, veľavravné ticho.
Čakanie je nekonečné, ale zvedavosť a túžba ma ženú chcem byť rýchlejšia ako oni. Chcem to vykonať skôr.
Silný buchot dverí ma vytrhne z toku mojich sladkých myšlienok.
Samozrejme, že je to on. Slizký, nechutný Ben.
Odporný umastenec, ktorému, aj keby napľujete medzi oči, si vypýta viac.
„Ahoj, kráska, dúfam, že si celú noc nezažmúrila oka,“ slizne sa usmieva. „Nesiem ti špecialitu podľa najnovšej receptúry. Helen z kuchyne ťa zdraví.“
Pozriem naňho pohľadom, ktorý jasne vraví, že mi je z neho na vracanie.
Neochotne si vezmem tácku. Moje telo je hladné, ale duša... duša je znechutená.
Na tej tácke leží niečo, čo uráža všetky zmysly.
Na pohľad bledosivá kaša, pripomínajúca rozmočený kartón. A vôňa?
Horšia ako pach tejto prekliatej miestnosti.
Teraz som si istá, že jediný, kto dnes dostane pľuvanec, budem ja nie medzi oči, ale rovno do tej zgrcnutej kaše od milej pani Helen.
Zovriem lyžičku v ruke, až mi zblednú hánky, a pokúsim sa zjesť aspoň prekysnuté jablkové pyré.
Tvár sa mi nehne. Nechcem im dať tú radosť.
O pár minút sa Ben vráti. Bez slova vezme tácku, ani sa na mňa nepozrie.
Ešte predtým, ako tie chladné dvere zabuchne, zakričím:
„Dnes mám nárok na vychádzku. Chcem vidieť oblohu.“
Zvrtne sa. Usmeje sa tým svojím zvrhlým úškľabkom takým, za aký by sa nehanbil ani démon z najhlbších pekiel.
„Vtáčatku, tomuto supu by sa zachcelo ísť von, hmm... Ty suka, nezaslúžiš si vidieť ani jeden lúč. Ale... keďže na to máš právo, nemôžem s tým nič.“
Zabuchne.
Ostane po ňom len smrad lacnej kolínskej, z ktorej sa môj čuch bude ešte dlho spamätávať.
Zatiaľ čo čakám, kým nás vyženú svoje stádo poslušných oviec na dvor, píšem.
To je jediné, čo mi nemôžu vziať.
Môj vnútorný hlas, ktorý sa vykričí do tohto zápisníka.
@v_22 prečítala som už veľa románov.. aj dosť takých, ktoré popisujes ty..kontrast temna a dobra atď...podľa mňa kľudne píš.. znie mi to ako romány od známych autorov..nič výnimočné ale naopak, chcela by som vedieť co bude ďalej. Píšeš pútavo a nie celkom predvidatelne, tuto druhu časť myslím, ta prvá to je taka klasika ale za mňa fajn..určite pokračuj a keď budeš mat hotovo, kľudne aj celú knihu, môžeš to dat prečítať viac ľuďom, ktorý sa pohybujú v tomto svete a uvidíš. Určite to nieje premrhany čas ak ta to baví a napĺňa a más v hlave príbeh..niekto ide do fitka, niekto so záhrady, niekto kreslí a ty píšeš.. tak pokračuj 😊 držím palce❤️
Ked Ta to tesi a bavi, tak pis. Ak je to urcene pre slovenske citatelky, preco Elis a Ben a Helen? Alebo dej sa odohrava v zahranici? Nie ze by to bolo dolezite, ale vo mne nieco zarezonovalo uz pri tych menach….ja citam velmi vela, ak Ti mozem poradit, skus jednotlive odstavce lepsie, alebo logickejsie poprepajat, resp. chce to ucesat🙂🙂🙂pretoze Tebe je to jasne, pretoze si autorka, ale mne to pripada chaoticke…sorry
Táto druhá časť chce určite trošku “učesať”, upraťať, aby sa text čítal plynulejšie, jednoduchšie… atmosféra mi príde fajn vykreslená, ale niekde vety nedávajú úplne zmysel, trebalo by ich preštylizovať trochu a pozor na čiarky… ak ťa to baví, píš 😊
Súhlasím, keď ťa baví písať, píš. Ešte by som doporučila - čítaj. Veľa. Čím viac toho budeš mať načítaného (ideálne kvalitnú literatúru), tým lepšie dokážeš nielen posúdiť kvalitu vlastnej práce, ale aj písať.
Ja tiež píšem knihy ako ghost writer (čiže pod menom niekoho iného/pre iných autorov) Aktuálne pracujem aj na vlastných a viem aká dôležitá je spätná väzba. He super nájsť si beta čitatelov ktorým bude posunieš osnovy alebo rovno kapitoly aj keď nedokonalé a môžeš s nimi prebrať kde videli ako čitatelia slabé miesta, čo pre nich nebolo zrozumiteľne. My ako autorky poznáme svoje postavy aj príbeh, ale niekedy sa tá myšlienka nedostane k čitateľovi. Sú aj konzultanti a editori ktorý ti pomôžu pretaviť tvoj nápad do reality.
S gramatikou a chybami sa nezaťažuj, na to je milión programov čo ti text skontrolujú.
Moja spätná väzba j tomu čo si poskytla he že nemám dostatočný kontext pre scény. Z toho čo som ako čitateľ dostala ide o dve scény ktoré som čítala a videla veľakrát v rôznych prevedeniach. Jednak bude mať tvoj príbeh veľkú konkurenciu, ale na druhú stranu je podobný h príbehov veľa pre to lebo čitateľov proste bavia a sú dobré predajné.
Text ktorý sem dávam je súčasť väčšieho príbehu. Flashbacky odhaľujú, ako sa z jednej obyčajnej, jemnej ženy stala žena ktorá koná temne nepochopiteľn možno až šialene. Je to prerod, rozklad a pokus nájsť zmysel. Práve kontrast medzi milými pasážami a surovou temnotou je pre mňa kľúčový tak ako kontrasty v nás.
Prvé čo som napísala bola časť s niektorého flashbacku a toto je zas jeden zo zapiskov
@v_22 nenechaj sa odradiť, rob čo ťa baví. Neviem, aký to má byť žáner, ja som “psycho” a fičím len na krimi, takže si viem predstaviť nejaký zločinecký zvrat a nakoniec by to bolo skvelé (pre mňa😂) Nemusíš do toho ísť s tým, že ti knihu vydajú vo vydavateľstve a podobne.. veď to už dnes takmer nikto ani nerobí. Svoje knihy môžeš publikovať ako e-book napríklad v angličtine na ktoromkoľvek online trhu na svete, napr. Amazon. Nerieš názor druhých, proste to skús. Každý úspech tak začína, málokto mu verí. Možno to klapne, možno nie, ak to robíš pre radosť, nič tým nemôžeš stratiť.
Autorka, este vela knih musis precitat aby si si vybrusila slovnu zasobu, a aj predstavivost. Kazdopadne, pis si pre radost, to ti nikto vziat nemoze ako pises vo svojej knihe 🤞
Ja tiež píšem knihy ako ghost writer (čiže pod menom niekoho iného/pre iných autorov) Aktuálne pracujem aj na vlastných a viem aká dôležitá je spätná väzba. He super nájsť si beta čitatelov ktorým bude posunieš osnovy alebo rovno kapitoly aj keď nedokonalé a môžeš s nimi prebrať kde videli ako čitatelia slabé miesta, čo pre nich nebolo zrozumiteľne. My ako autorky poznáme svoje postavy aj príbeh, ale niekedy sa tá myšlienka nedostane k čitateľovi. Sú aj konzultanti a editori ktorý ti pomôžu pretaviť tvoj nápad do reality.
S gramatikou a chybami sa nezaťažuj, na to je milión programov čo ti text skontrolujú.
Moja spätná väzba j tomu čo si poskytla he že nemám dostatočný kontext pre scény. Z toho čo som ako čitateľ dostala ide o dve scény ktoré som čítala a videla veľakrát v rôznych prevedeniach. Jednak bude mať tvoj príbeh veľkú konkurenciu, ale na druhú stranu je podobný h príbehov veľa pre to lebo čitateľov proste bavia a sú dobré predajné.
@annelise17
@witchlucia ďakujem veľmi milá spätná väzba....nejde mi ani o nejaké vydanie knihy momentálne sa zameriavame skôr nato že ma to baví a celkom to čistí hlavu 🙂 len som bola zvedavá na nejakú malú odozvu.
Prajem ti veľa šťastia, čo sa týka písania, ja som do toho spadol úplne náhodou, knihy nečítam vôbec, ale začal som písať svoje vlastné príbehy zo života a tiež píšem lebo ma to baví, ale aj napriek tomu som predal viac než 60 kníh a som šťastný a spätná väzba od ľudí, čo čítajú celý život. 🙂 Poviem ti takto, aj keby sa nikomu nepáči tvoja tvorba alebo to nikto neprečíta, len ty, je fajn to dať vytlačiť a mať to doma vystavené 🙂 ja som za dva roky dal 3 knihy a píšem štvrtu, lebo presne ako popisuješ, čístič hlavy je to suprový
@v_22 je to asi fajn, ale za mňa príliš krátka a málo hovoriaca ukážka na to, aby som vedela povedať, či ma to zaujalo a mám chuť čítať ďalej 😅