Ako nájsť skutočnú kamarátku na celý život?
Pekny den . Celý život mam problém nájsť si kamarátku . Ako mam kamarátky, našla som si aj nejaké nové , keďže som s nedávno sťahovala . Ale proste nie je to tak, žeby niekto priamo mal záujem o mna. Vidím, ako sa teraz fotia s inými kamarátkami na trhoch. Je mi z toho smutno. Ze proste aj ked sa kamarátime, každý ma niekoho iného najbližšieho uz, s kým sa pozná skôr. Neviem, ako to zmeniť. Máte to tiez niekto tak. Robím niekde chybu?
A prečo chceš mať silou mocou NAJlepsiu kamarátku? Nemáš to zidealizované? Niekedy Ti viac pomôže cudzí...
🤔aj ja to mam tak
Neocakavaj, bud iniciativna. Volaj kamosky na trhy ty.
Ja som asi opacny extrem a mam kamaratov vela a zopar velmi dobrych kamaratok, ktore tiez maju zopar velmi dobrych kamaratok, podla mna pojem "najlepsia kamaratka" je trosku klise, castokrat mas v okoli skratka viac ludi, s ktorymi sa citis dobre a netreba nevyhnutne byt pasovana za najlepsiu kamaratku. Moje dobre kamaratky tiez maju svoje dobre kamaratky a travia s nimi cas, to ale predsa neznamena, ze ja sa mam citit odsunuta na vedlajsiu kolaj. A paradoxne jedna zo zien, ktore su mi najblizsie, tak tu som stretla, ked sa mi narodilo dieta a nasli sme sa cez FB skupinu mamiciek v okoli :D takze ono sa to naozaj da, aj ked mas sluzobne starsie kamaratky. Len asi trosku treba zrealnit ocakavania a nehladat kamaratku na zivot a na smrt ale skratka ludi, s ktorymi je ti fajn a da sa s nimi travit cas. A dobre ti tu radia, treba byt obcas ta iniciativna, ja napr. evidentne som. Drzim ti paste!
Skús sa správať veľmi priateľsky ku nim a oni sa začnú k tebe. Tým správať sa priateľsky, nemyslím, že im máš vo všetkom vyhovieť alebo im niečo kupovať. To vôbec. Maj pocit v sebe, akoby to boli dobré kamošky. Úsmev, objatie na uvítanie, tón hlasu, atď. Ten pocit musíš mať v sebe. Oni to vycítia a budú časom opätovať. V opačnom prípade to nebude fungovať. Hlavne sa nesnaž v počte kamarátiek hľadať nejakú satisfakciu alebo konfirmáciu. Tvoja satisfakcia musí vychádzať zvnútra von a nie od kamarátok dnu. A hlavne, nikdy si neumieň, kto by mal byť tvoj kamarát. To môže viesť len k sklamaniu. ;) Prajem slnko v srdci a nádherne prežité sviatky 🙂
Mne kamarátstva vznikajú aj zanikajú, určite si z toho nič nerob, že niekto dáva foto s inými kamoškami niekam na siete... Ja napríklad nikdy nikde nezverejňujem, radšej si užívam ten moment byť spolu 😁. Pokojne buď iniciatívna, cvakni sa s niekým, s kým ti je v tom momente dobre a daj si to niekam na soc.sieť, ak to tak cítiš a ten druhý je s tým ok 😉. Kamarátstva sa vyvíjajú celý život, len musíš aj ty vyvíjať iniciatívu, napríklad kontaktovať človeka, s ktorým sa cítiš fajn aj opakovane, chodiť von a ak aj z druhej strany je záujem, tak sa vaše kamarátstvo bude prirodzene prehlbovať. Mne silné kamarátstva vznikli aj po 30tke, vďaka intenzívnemu stretávaniu vďaka deťom, ktoré sa mi narodili a proste som zrazu zmenila prostredie z kolegýň na ihriská a "materské" skupiny 🤷. A to sa považujem za introverta.
Ahoj autorka, viem, ze toto je taky vylev, chapem ta a mam to tak isto, zial…neviem dovod ale asi nikto nema potrebu so mnou travit cas navyse..nikto sa mi cele dni neozve..nepipa mi mess…neviem cim to je a je mi to luto je mi z toho smutno. Teraz budem mat narodky no nemam koho pozvat na oslavu. Je to smutne..a tiez nemam s kym ist napr. Na tie trhy vianocne…nemyslim si ze som zla, zakerna uz vobec, vypocujem druhych, poradim, poziciam, nerozpravam o sebe len, zaujimam sa…no niekde je proste chyba…vsimam si to uz dlhsiu dobu…a tiez tu boli rady ze iniciovat ja…ano len ked 10x zabolas a 10x je nie to cloveka nebavi ze…
..a presne sko pises…kazdy uz niekoho ma naor.zo skolskych cias..myslela som, ze v praci najdem kamaratku ale zial tiez uz su tam ze kazdy niekojo ma..nechapem..vyzera ze len ja nie..
Vies čo, ja som vždy mala nejakú blizku kamarátku, ale vždy to skončilo po čase.. a až v dospelosti som našla jednu blízku kamarátku, čo som mala prvý krát pocit že vníma aj mňa tak uprimne, nie že len ma potrebuje na vykecanie (ja som totiž zväčša ten pocuvac).. a aj tak mám po čase pocit že priateľstvo ochladlo a našla si inú bližšiu kamarátku.. mrzí ma to, ale čo už.. niekedy ma to hneva viac, inokedy menej a nemyslím na to.. asi najlepšie je, keď je človek kamarátom sam sebe a neočakáva od druhých nič.. lebo len tie očakávania človeka veľmi sklamu..
Všetko už je len také facebookove, nie hĺbkove..
Ja som si malo kedy rozumela z kamoškami (mám kamošky zo ZŠ a aj strednej ( zo strednej ale už majú skoro každá dieta a to je taká ďalšia kapitola čo nás spája )tak mám pár mamičiek z dediny kde som sa pred 5 rokmi prisťahovala že som sa tam skamarátila .
Ale mám viac kamaratou aj si lepšie rozumiem.
Ale najbližšia osoba a kamarát zároveň je môj kamoš zo strednej školy proste sme si sadli najlepšie on poznám mňa a moju minulosť aj zase jeho a jeho minulosť a vzájomne sme sa držali a držíme
@nifnea a presne ako píšeš ty, že nie vždy iniciované stretnutia je akceptované. Ja som jednu už teda známu volala niekoľko krát na pizzu, do kina, na kávu atd, stále sa jej nedalo, nemala náladu na spoločnosť, bolo jej zle... Volala som ju nech príde k nám na víkend kludne, jej odpoveď bola že nie jej je najlepšie doma ... A týždeň na to šla na víkend k spolužiačke do Bratislavy. Toto bol ten bod kedy som prestala byť ja tá ktorá stále pozýva na stretnutie a čuduj sa svete, ona ma ani raz nezavolala...vtedy sa niečo vo mne prebudilo že aha toto kamarátstvo asi skoro skončí....... A ver že je mi omnoho lepšie takto lebo radšej nemať kamosku ako mať a toxicku ......
Chápem ako sa citis…ja som to mala skôr tak, že v detstve som mala naj kamosku, potom ešte asi dve ale nakoniec sa všetky tie priateľstvá rozpadli a dneska sa už nekontaktujeme - pri jednej mi to je aj ľúto, pri dalších dvoch nie. Mne príde že najlepšiu kamarátku má väčšinou žena ktorá má nejakým spôsobom príťažlivú vnútornú energiu - že človeka dobíja keď sa s ňou stretne proste. Že má dosť svojej radosti aj sama a znásobuje sa to ešte popri tom priatelení sa spolu…no len to človek má vtedy také to radostnejšie nastavenie životné a to je väčšinou dosť ťažko tam dôjsť z pocitu nedostatku vnútorného. V podstate ti neviem poradiť, lebo už roky nemám naj kamosku a tiež mi to chýba, ale mám kamarátky sporadické, skôr by som ich nazvala moje známe - sú to trochu povrchnejšie vzťahy, ale tak lepšie ako nič.
Ja mám rôzne partie kamarátok, s niektorými sa nám podarí stretnúť zriedka, ale vždy si máme čo povedať, s niektorými sa vidím veľmi často, s jednou sme boli na dovolenke, s inou chodím občas cvičiť, s ďalšou vybehneme na drink… považujem za normálne mať rôzne okruhy známych, neporovnávam ich, každá sa môže ozvať, ak bude potrebovať, nežiarlim, neočakávam, že niekto bude mať len mňa a s inými ľuďmi sa stretávať nebude… keď sa pýtaš čo by si mohla robiť inak, napadá mi, či si napríklad na tie trhy niekoho zavolala? Skúsila si byť ty iniciatívnejšia? Akú to malo odozvu?