Ako prekonať psychickú bolesť po odchode partnera?
Ahojte, viacere ste ma uz postrehli v diskusiach a nechcem autorkam kradnut pozornost, ktoru potrebuju. Vopred sa ospravedlnujem, ze zakladam dalsiu diskusiu, ale uz asi naozaj neviem ako so sebou dalej. Pred tromi mesiacmi ma opustil manzel, po 12 rokoch, 10 rokoch manzelstva, zial bezdetneho, lebo sa nam deticky nedarilo mat (zdravi sme boli). Naprosila som sa o jeho navrat, lebo manzelstvo, rodina je pre mna najvyssia hodnota, myslim, ze vzdy treba urobit vsetko pre jeho/jej zachranu. Asi najhorsie, ze nemam vysvetleny realny dovod, co sa medzi nami stalo. Zacal byt chladnejsi, nevrly, ale nikdy mi nic nevycital, stale sme sa zhodli na veciach, stale boli nadherne partnerske chvile, az zrazu odisiel. Teraz len tvrdi, ze je sebec a ***** povaha, ale on je stastny a spokojny. Vraj nieco nefungovalo, no ja stale neviem co. Mozno strach z dietata, ohrozenie slobody, konickov? Ci je to so mnou take nezitelne? Odkedy odisiel, cakam na neho, este som sa realne ani nezvladla "nahnevat," mozno na polhodinu, asi ani nechcem zivit nejake negativne emocie, lebo ja ho stale lubim a obavam sa, ze zostanem dusevne stat na mieste, kde ma zanechal a cakat na neho. Chodim na terapie, ale stale som sa nedokazala pohnut. Opat sa mi vratili myslienky, ze vykupenim snad moze byt len moj koniec, aby ma netryznili myslienky ako mi chyba, ako mi na nom zalezi a otazky, preco je ku mne taky chladny, preco mu uz vobec nezalezi na tom ci vobec zijem... chcela som sa pohnut, lebo citim, ze tato situacia ma naozaj dusevne tyra, ale nejde to. Stale sa myslienkami vraciam k nemu, vzdala by som sa cohokolvek za sancu na jeho navrat - naozaj sme zili spolu pekne, ani nase okolie nechape, co sa takto mohlo zvrtnut.😥 Dakujem vam, ak ste sa zvladli docitat az sem. Nechcem vas zatazovat, ale tie myslienky su velmi bolestne a dufala som, ze pride aspon na chvilu ulava, ked budu "na papieri."
@personality este v ten den ako odisiel mi dakoval, dokonca padali aj slova lubim ta, no uz asi neznamenali to, co pre mna... prichadzali uz aj klamstva, no vysli napovrch az po odchode🥺
Ja by som to nenazvala neschponost. Ty bohuzial nemas carovny prutik, kde donutis manzela ostat s tebou. Jednoducho ta nemiloval dostatocne na to, aby stravil zvysok zivota s tebou. Dokonca nemal ani odvahu na to, aby povedal preco. Slova lubim ta, boli mozno len tak dovetra na ukludnenie situacie. Chces by s clovekom, ktory ta nelubi?
@cdt chlap je schopný jeden den plánovať svadbu a na druhý odísť za inou, vlastná skúsenosť 😉 Analyzujes zbytočne. Niekedy ľúbim ta ma aj iný význam: bojím sa byt sám, mám ta v zálohe… atd atd
@cdt 12 rokov je uz zvyk a minimalne 12mesiacov budes potrebovat na vstrebanie rozchodu, tak sa hovori. Nikdy nikoho neprinutime s nami byt, bohuzial, nech su jeho dovody akekolvek. Neospravedlnuj ho a neublizuj si este viac. Zrejme to dobre nebolo - on ti povie ze ta miluje pri odchode? Trochu zvlastne...
no ale predsa on ti vysvetlenie dal... to, ze ty si ho neprijala ako dostacujuce je bohuzial uz tvoj problem..
Clovek by musel vediet, ako ste vlastne zili.
Moze za tym byt, ze zacal mat problem sam so sebou.
Nespokojnost, lebo starne. A pri tebe to vnima viac, lebo starnes po jeho boku tiez (nie ze vyzeras zle, ale oslavy narodenin - vnimat, ze je o rok viac a kolko rokov uz mate, ako sa blizite skor do druhej polovice zivota, dvere moznosti sa jedny po druhych zatvaraju).
Nespokojnost, ze mate stereotyp. Chce nieco nove, ine, nove moznosti, zazitky. Kym tebe vas stereotyp stacil a prinasal ti pokoj do duse, vychutnavala si si tu kazdodennu istotu, jeho asi ubijal.
Atd.
Neurobila si nic zle, o to tazsie sa odchadza, a preto sa citil ako sebec, ale fakt je, ze cit vyprchal a zaujem zhasol. Ma ta rad ako dobreho cloveka, niekoho s kym stravil pekne chvile a kus zivota. Istym spsobom ta stale lubi, ale uz nie tak, aby chcel s tebou byt. No keby sa nieco stalo, zrejme by si poplakal za tebou (ako Charles za Dianou). Ale vratit sa k tebe nechce.
Je malililinka sanca, ze az okusi ten novy zivot, do ktoreho vkladal nadeje, a zisti, ze to nie je ono, tak sa skusi vratit. S tym, ze pochopil, co zahodil.
Na to sa neupinaj. Mozes byt na novo trpko sklamana, az sa nikdy nevrati.
Ale tak nejak, po mnohych skusenostiach mnohych ludi, by som povedala, ze tam je zaujem o inu zenu (aj ked ju mozno este ani neoslovil, ale chce).
Ty si potrebujes posmutit, vyplakat sa a nasmerovat pomaly svoj zivot na nove ciele a okruhy zaujmov.
Daj si teraz za prvy ciel zorganizovat si vianoce a novy rok tak, aby si nebola doma sama. Bud niekoho pozvi, alebo navstiv.
Napec par kolacikov, co vezmes so sebou na tu navstevu.
Nech tieto prve sviatky na teba nedolahnu uplne depresivne uplnou samotou v prazdnom byte.
Dalsi rok uz bude trochu iny.
A nevkladaj najvyssi ciel do rodiny a vztahu. Ked uz, tak napriklad do toho, aby po tebe nieco dobre/pekne ostalo. Do niecoho, co nie je zavisle na voli druhych tak, ako vztah.
@cdt hej no toto je blbe. Tým ze ti nedal vysvetlenie tak je to pre teba ťažké uzavrieť, predsa len ked obidvaja vedia v čom bol problem, co bol dôvod tak je to podľa mňa ľahšie. Vtedy vieš ze nieje cesta spat a vieš co v ďalšom vzťahu nechceš, čoho sa vyvarovať, ake problémy môžu viesť ku koncu vzťahu …
To je podľa mňa najhoršia rozchodova veta “zaslúžiš si niekoho lepšieho, ja som sebec” Je to príliš neurčité a zanecha to v tebe len strach do budúcna ze ta niekto opäť opustí znicoho nic.
Ja si myslím ze on tie dôvody mal, len ti ich nechcel povedať, takto vyzerá v lepšom svetle. Také akoze sypanie popola na hlavu, som sebec odchádzam. Keby povie pravdu typu “zamiloval som sa inde” hneď sa ti to dá trochu inak spracovať. Platonická láska je väčšinou za takýmito nevysvetliteľnými rozchodmi, aj ked sa môžem mýliť
To ze sa toľko pretvaroval (lebo ukončiť len tak dlhodobý vztah nejde len tak, toto musel mať v hlave dlhšie) je celkom odporne.
Rozchod vzdy boli, či sa niekto rozišiel s tebou alebo ty s ním. Ale neboj raz vide slnko a bude lepšie
@cdt "Vraj nieco nefungovalo"
Ale to uplne staci na to aby to jeden z partnerov vyhodnotil ako dovod na rozchod. Hlavne ak nie su zavazky. Ono vela vztahov dnes pretrvava "kvoli detom", "kvoli hypoteke/financiam". A Ak by toto nebolo ovela viac ludi by zo vztahov odchadzalo. A na tychto "pilieroch" pretrvavaju aj vztahy kde je nasilie, alkohol, neucta, nevera, hadky, odcudzenie.
U vas bolo lahsie rozhodnut sa jednemu ze takto zit nechce. Zvlast ak z teba citim povahu, ktora by pre druheho dychala ale jemu sa nadychnut nedovoli.
laska produkuje nejaku zavislost mozgu na slastnych pocitoch, ktore ti dava protomnost druheho
akurat som včera chcela pisat stať o tom, že nikdy, ale za žiadnych okolnosti nemôže sa človek zabiť kvôli druhému, pretože ten človek za to nestojí..každy mame chyby, každy je nejakym spôsobom nedokonaly a ty nemôžeš hodnotu svojho života staviat nižšie ako nedokonalosť druhého..je to zahojitelna skusenosť, ktora chce čas, si odplakať, zaspomínať, zanadávat, faza odmilovania sa a realne a triezvo sa pozriet na jeho chyby..ako čas plynie, bolesť je stale menšia a menšia ako ked sa porežeš..prvy deň ta boli prst, že kričíš, a o mesiac si ani nespomenieš, že si nosila leukoplast
pozri, keby bol tak užasny, ako ty si mysliš, neopustil by ta bez slova
ty chceš preskocit tu fazu bolesti a utnút ju, ked chvilku počkaš, to prejde..
zas netreba sa choro upisať na človeka..musiš mat rada trošku aj seba
preco pišes na forum, aku podporu maš v rodine u mamy, otca, sestry, kamaratiek?maš sa kde, u koho vyplakať?
ja nikdy neradim, že klin sa klinom vybíja, ale už jak niekto rozmyšla nad smrťou,bolo by dobre sa stretavat aj s inymi na rozptylenie
a ked si uplne v riti, že to už nedavaš aj napriek psychiatrovi, tak modliba
Dievča neblázni.. Hlavu hore, toto chce iba čas.
Nie si prvá áno posledná. Zrejme ten vzťah nebol až taký dokonalý, možno iba z tvojej strany, ináč by ta neopustil.
Čas je liek. Začni deň po dni..daj si male ciele, rob plány, po kúskoch vpred.
Ó mesiac, dva, päť, bude kúsok lepšie.
Su tu maminky, ktoré muž opustil s 3 deťmi.. Musi dávať dokopy seba aj deti.
Ty máš za úlohu poriesit iba seba, držím palce.
@cdt možno že chce mať (podvedome) deti s niekym a dat si šancu mat rodinu kde budu viac ako dvaja. A aj Tebe tym dava šancu, kedze tvrdiš že Ste obaja zdravi ale nemohli Ste mať deti. Asi nie Ste kompatibilní. Vela parov sa takto rozide že nemožu mať deti, a do par mesiacov bum - maju deti s niekým iným.
@cdt Aj mne sa to stalo po 15 rokoch a s 1 malym dietatom. Poznam tu bolest, ale ver mi, ze o rok budes niekde uplne inde ako momentalne si. Naozaj to casom budes ovela lepsie zvladat. Viem, ze mas teraz pocit, ze si vsetko stratila, ale daj si cas a zahoj sa a mas este sancu na novy pekny vztah. A jeho si neidealizuj, zmenil sa alebo si nasiel niekoho ineho, ale toto sa svojim blizkym bez vazneho dovodu nerobi.
Vsetkym vam chcem podakovat za vase nazory a mile slova. Ak by som vas este mohla poprosit, podelili by ste sa so mnou, co vas "vyliecilo" z bolesti zo strateneho vztahu i ked ste druhu stranu nadalej lubili? Ono strasne boli, ze tie roky boli krasne, myslim, ze vzajomne, urcite sa nechcem idealizovat, no moj muz ich dokazal uplne vytesnit. Zo dna na den odisiel, zostala som na vsetko sama, schudla v priebehu 2 tyzdnov vyse 12 kil, nechal ma prosit sa v slzach, no nic nepomohlo, mal len svoj ciel - odist, i ked par dni predtym chcel vztah udrzat. Stale neviem pochopit co sa tak moze zlomit, ze neexistuje ziadna sanca na vztahu pracovat? Stalo sa to po sluzobke, takze neviem ci tam nieco neprebehlo (videla som fotku privatni lazne pro dva, nechcel mi povedat preco to fotil a aj mazal/skryval), ale krivdit mu nechcem. Len sa mi tazko prijima, ze tak lahko, v globale, zahadzujeme vztahy, lasku... tiez som mala dost tazkych chvil, uz v zaciatkoch tam prebiehali intimne konverzacie za mojim chrbtom, aj nasledne klamstva, no nevzdala som sa, vzdy som lasku pestovala a ta prekonala aj to, ze ma opustil. No zial ta laska mi zaroven nedovoluje "odhodit to od seba" a zit v takomto psychickom utrpeni, bolesti a chybani je uz v poslednej dobe nad moje sily. Zial vykupi ma asi len lobotomia, lebo racio ma opusta a tuzim po akejkolvek forme vykupenia z myslienok na neho. Lenze cim dalej, tym viac, mam pocit, ze to nezvladnem vedome nikdy... a je to strasny pocit, tento hrozny sen zit kazdy den znova a znova. Aky ma potom zivot zmysel?😢
No v stratke asi tak,ze ty si na nom totalne emocionalne zavisla a on si nasiel inu.Neklam si,neobranuj ho sama pred sebou,nasiel si inu.Z manzelstva kde nie su deti sa odchadza ovela lahsie.
@cdt nevytesnil ich za par dni. To sa zda tak tebe. On si iba doprial luxus dostatku casu, kym sa postupne rozhodol. A za ten cas zil po tvojom boku, uzival si tu pohodlnu, prijemnu stranku vasho stereotypu a dopriaval si priestor na skumanie svojich pocitiv. Nimral sa v nich, hyckal si ich.
A ked uz citil, ze je pripraveny, rozhodnuty, tak zrazu vsetko zahodil a v podstate bez obzretia siel.
To je na tom od neho to zakerne.
Plus najskor ho nakoplo, co vacsinu takychto chlapov znudenych pohodou - chce vzruso, holuba na streche, no boji sa pustit vrabca z hrsti, a urobi to, az ked ma toho holuba isteho (ked je ten holub uz v podstate tiez vrabec). Takze, ked ma istotu, ze ide od zeny k zene (slubuje si zaruku plynulo pokracujucej pohody. Obcas to vyjde. Obcas je nemilo zaskoceny, ze ked vyprcha ocarenie, ta nova zena neposkytuje to iste pohodlne zazemie, co byvala. Dokonca vyzaduje viac od neho. A to si myslel, ze len plynulo prechadza z luxusu pohody do luxusu novej.)
U teba moze byt to, ze si si zo vztahu postupne urobila svoje “dieta”. Presmerovala si tam svoje rodicovske citenie. Takze pre teba nestracas len vztah, ale ovela viac.
A druha vec, ktoru by si mala preskumat: preco sa branis tomu presmerovat dolezitost na seba. Ty byt svojim cielom.
Preco ciele hladas iba okolo seba. Teda mas za vrchol to, ze sa investujes do niekoho, niecoho.
Je to veľmi bolestne prísť o človeka ktorého miluješ, verím že sa aj pomocou terapii cez to dostaneš. To že sa cítiš zle si nevyčítaj a pokojne si dovol prežiť tie pocity, sú na mieste.
Zo dňa na deň to bolo len pre teba, podľa mňa ta ma rad podľa toho čo píšeš, možno ta aj nejakým spôsobom lubi len je ta láska slabá a po toľkých rokoch necitelná. Nebola už vzrušujúca a čo je dosť dôležité,- nebolo tam naplnenie vzťahu v podobe deti ktoré nemajú potrebu mať len ženy- rozmnožiť sa je je silný pud.
A odpovede máš- máloktorý muž odíde zo vzťahu bez toho aby mal istotu inej (drvivú väčšinu rozvodov iniciujú ženy a keď sú to muži tak väčšinou práve u dôvodu že majú nový kus). Myslím si že v poslednom komentári o kúpeľoch pre dvoch máš odpoved, ty si ale podľa mňa taká že aj tu neveru by si mu odpustila. Písala si že pre teba je manželstvo najviac a spravila by si všetko pre záchranu, preňho to tak nie je, nebol šťastný a naplnený v tom vzťahu a nechcel tak žiť celý život. Tvoja láska je závislá a skľučujúca, ja mám názor že keď niekoho miluješ chces preňho to najlepšie, chces aby bol šťastný. Pokojne nech ta to boli, je to v poriadku, ale keď ho tak veľmi miluješ mala by si mu popriať nech je šťastný aj keď to nie je vedľa teba. Ja som sa raz s chalanom vzájomne rozišla po 5 rokoch, obaja sme vedeli že sa navzájom veľmi lubime, som si istá že m doteraz lubi a ja ho doteraz ľúbim a zelam mu všetko dobre do života a želám mu najlepšiu ženu na svete- on ale nebol muž pre mňa a ja žena preňho, rozprávali sme sa a on mi nevedel dať niečo dôležité čo od života potrebujem a ja som ho tlačila do veci čo mu neboli komfortne a nevedeli sme sa ani láskou cez to dostať, mali sme iné potreby aj napriek láske. To je nezávislá láska- milujem ta, ale ak nie si naplnený so mnou , musíš ísť a naplnenie nájsť inde. Ja keby som nejakému mužovi to čo on bol tebe, mňa by to sklučovalo a on určite cítil že si nejakým spôsobom na ňom emocionálne závislá ale som si istá že ta tiež ma stále rad a ma voči tebe rešpekt a nepovedal ti presne ako sa veci majú lebo vyhodnotil že by ti to ublížilo viac než takýmto štýlom. Naozaj ak ho miluješ popraj mu šťastie lebo to je láska, chcieť pre druhého to najlepšie, láska nie je potreba mať a vlastniť. Ľúbiť ho môžeš celý život, môžeš naňho myslieť v dobrom celý život a môžeš byt šťastná pri niekom inom a on pri niekom inom. To je život…
@cdt ahoj, mala som vzťah, o ktorom som si myslela, že to bude až do smrti, veľmi som ho ľúbila, on mňa tiež. Ale rozišli sme sa. Bolesť to bola hrozna, doslova som myslela, cítila, že mi puklo srdce. Ale čas pomohol. Je to už desať rokov a my spolu normálne komunikujeme. Kľudne by som s ním šla na kávu. Prebolelo to, pocity k nemu sú neutrálne, a už by som ho naspäť nikdy nechcela.
@cdt Ja osobne si myslím,že na 99% má inú..Chlapi sú príliš veľkí zbabelci na to,aby opustili nejakú istotu,niečo zabehnuté bez toho,aby už nemali isté niečo iné..Vlastná skúsenosť..Mňa opustil manžel tiež po 12 rokoch vzťahu,z toho 8 manželstva a nechal ma samú s 2,5 ročným dieťaťom..Tiež zahmlieval,snažil sa to hádzať na mňa a nakoniec samozrejme vysvitlo,že za tým bola kolegyňa..Píšeš,že nechceš v sebe živiť negatívne emócie,ale mne práve to pomohlo,myslela som len na to zlé,čo mi dokázal urobiť,nechať ma samu s maličkým dieťaťom a ešte ma chcieť zodrať z peňazí,lebo "On nebude začínať s holou riťou"..Tým,že v sebe živíš nejakú nádej len ubližuješ sama sebe,očividne si bola na manžela až abnormálne naviazaná a to je chyba,aj som to tu už viackrát písala v iných diskusiách..Pretože potom sa stane niečo takéto a ženy sa z toho psychicky zrútia..Musíš sa zmieriť s tým,že je koniec a brať to ako hotovú vec..Naozaj by si ho po tomto,ako ti ublížil,dokázala vziať späť a dokázala by si mu znovu naplno dôverovať a nestrachovať sa každý deň,že to urobí znovu? Maj rada samú seba a mysli na seba,nie na neho..
@cdt neviem, čo ho mohlo zlomiť, ale ja som sa rozhodla odísť práve v tomto čase zo 17 ročného vzťahu, chlap sa o mna nestaral po žiadnej stránke, naučila som sa žiť sama so sebou, ja som mala takýto dôvod - cítim sa sama roky, opustená, žijem sama so sebou a som unavená…
Mne pomohli domáci miláčikovia. Cca 2 roky mi trvalo aby som to skúsila s niekým iným, a to som v manželstve bola necelých 7 rokov, a manželstvo bolo nič moc.
Na 1 strane chapem tvoju bolest, kto nezažil sklamanie asi neexistuje, na druhej strane je totalna somarina umriet kvôli chlapovi
Ty si bola loajalna, on zrejme niekoho má a on nie
Moralne vitazstvo je, aby dobro zviťazilo nad zlom..A ked si bola verna, prečo ty maš obetovat svoj život, ked druha strana zradila? Jediny, kto by mal pykat, je on..Už len z morálneho a etického princípu sa nesmieš vzdať..Nesmieš dopustiť, aby ťa zlo zničilo..
Dievcata, patri vam moje uprimne dakujem, ze ste ku mne take laskave, ze si aj napriek svojim starostiam a povinnostiam najdete cas podporit neznameho cloveka, otvorit mu oci, podrzat ho v tazkych chvilach... Velmi si vazim, ze ste boli ochotne venovat mi vas cas, vyjadrit svoj nazor, skusenosti, poradit - ste vsetky skvele a zelam vam, nech sa vam vasa dobrota vracia v nasobkoch.❤️
Možno ti len dáva šancu mať dieťa.S ním si mať nemohla a možno s iným mužom budeš môcť mať,tak to niekedy funguje.To nevedia vysvetliť ani lekári.Opustil ťa,aby si sa mohla stať matkou a to s ním asi nešlo.To by vysvetlilo aj to, že ti povedal,že ťa miluje.Teraz je to na tebe,aby si sa psychicky nezložila.Musíš žiť ďalej.Obetoval seba pre teba a tvoje šťastie.
Z tvojich písmenok cítiť pokoru(nehu,cit) a to je možno to, čo vo vzťahu s menej vybaveným partnerom prestalo z jeho strany fungovať, nechcel to posunúť ďalej, čaká ešte niečo lepšie, aj keď mal všetko.. ako tá koza, čo jej je dobre a ide sa na ľad šmýkať..
Klín sa klínom vybíja, tak napíšem o mojej kamarátke, bola na umelom oplodnení, ráno sa s partnerom rozlúčila, raňajky, pusa a ako sa vrátila, byt kompletne vyprataný, ani jedna ponožka po ňom nezostala, ešte aj žolíkové karty s pod TV stolíka zobral..
Boli spolu 10 rokov, nikdy jej už nezodvihol telefón a o pár mesiacov sa dozvedela, že žije s jej ,,dobrou kamarátkou,, ktorá už bola s ním tehotná v čase, keď ona podstupovala IVF(ktoré nevyšlo)
Tak aj ten ,,tvoj,,môže mať nejaký dôvod, ale hlavne je to bezcharakterný sráč, ktorý zdrhol bez vysvetlenia, nie preto, že si to nezaslúžiš, ale preto že je samoľúbi zbabelec a egoista, krorému nezáleží na tom ako sa cítiš, dôležité je, že on z toho vyšiel bez újmy, lebo ten dôvod je jeho zlyhanie..
Čaká ťa niečo lepšie, raz mu budeš za to vďačná, tiež som si prešla rôznymi situáciami, kde som naozaj nevidela svetlo na konci tunela, prakticky pol môjho života sa podobal nočnej more, ale nikdy nebol dôvod niečo vzdať koli nikomu☝️
Pre niečo tu sme a nebuď taký sebec s tými myšlienkami, nie je to fér voči tvojim blízkym, naozaj🙏🏼
Pochopíš to neskôr, život je krásny, aj keď ťažký a veľa vecí ani nejde opraviť, ale všetko je ako má byť🫶
Možno tvoje pravnúča raz zachráni svet, si časť skladačky k niečomu, nemôžeme byť bez teba💗
Drahe dievcata, dnes su to tri mesiace. Moja dusa stale place, smuti, objima ma bolest a smutok. Citam si vase prispevky, snazim sa nabrat silu, aby som sa konecne pohla v zivote, ale nieco v mojom vnutri ma nadalej nedokaze pustit...🥺

Človek môže žiť “pekne” a môže mu vo vzťahu niečo chýbať. Nepotrebuješ vysvetlenie čo jemu chýbalo. Možno láska voči Tebe. 🤷♀️