Ako prekonať toxické správanie a zlepšiť vzťahy?

Ahojte , pred tým než ma budete odsudzovať hľadám naozaj radu . Nechcem ľuďom okolo mna ubližovať nerobí mi to dobre a mrzí ma to . Ale som introvertka ? A posledné roky je toho jednoducho veľa . Dve prace naraz , zdravotne problémy v rodine , moje vzťahové problémy s mužom , finančná nestabilita … a stále sa necítim uvoľnene a necítim sa dobre . Mám pocit však že všetky problémy sa už dávajú doporiadku . Veľa pracujem aby všetko bolo a hovorím si že potom sa budem cítiť lepšie a že potom budem milšia . Ale mám aj depresiu a aj keď sa mi niečo podarí necítim nič . Naozaj veľké míľniky dosiahnem a necítim nič . Chcem to mat za sebou . Ponáhľam sa .. a keď môžem mat voľno vyberiem si schovať sa do postele a doslova hniť . Aj keď cvicim aj všetko nevyzeram zle , ale akoby ru ani nechcem byť . A .. to čo ma trápi je ze ja nechcem tráviť čas s rodinou . Môžem hľadať dovody prečo ale to ma každý . Ale ja som k tým najbližším ľuďom najhoršia . Myslím si aj že preto že mám od seba veľké očakávania a stále sa necítim dosť dobrá tak zhadzujem druhých . Nie tak priamo že “ty si nič nedokázal” ale tak nebadane že si to uvedomím neskôr . Keď niekoho neocenim. Často ľuďom hovorím chladne slova ako : daj mi pokoj . Načo ma s tým otravujes , nestaraj sa , často zvysujem hlas som podráždená každý jeden deň. Rýchlo sa mi menia nálady … ale citim že v tej chvíli jednoducho sa citim že nemám navyber . Ale necítim sa z toho dobre . :/ nechcem nikomu ubližovať tak radšej ostanem doma v spálni . Všade len píšu že od takých ľudí ako ja treba ísť preč . Ja chcem byt silná a zmeniť sa . Samozrejme som aj Milá ale kým sa citim že mám priestor na to taká byt tak to sa stane malo kedy a mna to mrzí ja sa citim že toto nie som ja . Ja chcem ľuďom spôsobovať radosť mám veľa lásky v sebe ale neviem sa im otvoriť vôbec … myslím si že aj toto je krok k zmene , priznať si to . Ľudia mi vyčítajú veci áno ale niekedy sa aj boja aby som nezvyšovala hlas . Viem aj povedať veci ktoré zabolia. A mna ich strach zo mna desí . Ja sa nebojím nikoho ako je to možné ? Zažila som aj toxické vzťahy aj fyzicky kontakt . Citim sa že sa nebojím nikoho alebo som ochotná sa brániť aj keby co bolo . Je to preto ? Ja to nechápem prečo si oni nevedianzastat samých seba ? Citim sa ako monštrum ktoré nikam nezapadá . Preto to nechápem lebo citim sa že zažila som zlých ľudí a nebojím sa ani keby ma niekto udrie akokeby som voči tomu obrnená . Nevladzem . Nechcem nikomu zle . Ale nevydýchla som si dlho sa necítim dobre . Mám teraz konečne visc voľného času ale neviem oddychovať . Mám iba výčitky že malo pracujem . Ani neviem či si sem idem po radu ale je to ťažké držať to v sebe . A nechcem takáto byt . Aj si hovorím už taká nebudem . Ale už sa citim že každý deň zacinam odznova odznova a nefunguje to . Citim sa že zlyhavam každý jeden deň . Vo všetkom čo robím . Ani od muža sa necítim že mám dosť . Neviem sa pri ňom uvoľniť . Občas .. nachvíľu .. ale nie dlhodobo . Príde mi že to ani nevidí a nesnazi sa . Ale veď necudujem sa aj on ma svoje problémy a prácu a život veď jasne sak ja to chaoem na jednu stranu ale aj by som potrebovala viac prepojenia . Viac niečoho … niečo tam chyba . Strašne ma to mrzí ako sa chovám chcem to zmeniť .