Ako prijať svoju utiahnutú povahu?
Veľa ľuďom to na mne prekáža..prosím nesudte ma som taká povaha len sa tým trápim. Neviem sa prijať že som taká aká som. Viem že to nezmením a začínam mať aj úzkosti z toho . Veľa kolegýň a známych má už akože nepozná . Je mi to všetko ľúto
Coo,prečo ty riešiš iných.Vies o tom ,že keď prijmes svoje chyby ,uz bude len dobre
Čo ta vlastne trápi ,že si aká si ,či ľudia čo to nedokážu akceptovať
@pribinak nie
Nevieš sa zapojiť ani do bežnej debaty alebo len nevieš viesť smalltalks?
a komu to prekáža? to ti reálne aj povedali do očí? A vieš o tom,že to je ich problém,nie tvoj?
A tvoj vek? Lebo vekom sa to lepsi, ak tam samozrejme nie je nejaka psychicka porucha.
A s rodicmi si to mala ako? Ako s nimi komunikujes? Kolegyne pozdravis a dalej to nejde?
@rozculena reálne nie ale vidím to a počula som veľa krát .
@0silvia0 39
Netrpis skor socialnou fobiou ? Nechcela si to riesit s psychologom, ked aj ty sama citis, ze takym utiahnutym, odtazitym stylom idu vztahy s ludmi do stratena ?
Mam taku nejaku podobnu dceru (13r) a uz teraz sa obavam, ako ona bude v buducnosti zvladat rozne vztahy ( v praci, s kamosmi, kamoskami, susedmi) skratka ako bude socialne fungovat, lebo ma s tym dost problem. Ty si bola vzdy taka utiahnuta ?
@silvike najhoršie je že v živote sú ľudia svine a keď vidia že niekto má taký problém tak im to robí dobre .. bohužiaľ
Prosim ta ,ty hlavne začni brat seba aká si,čo furt riešiš iných ľudí
@minenkaa no lebo riešili mňa stale nuž tak teraz som ja ťa zla
Ale či teba trápi ,že ta niekto riesi,načo to počúvaš,ja toto nechapem
@minenkaa som blba
Tak si si to uvedomila a už prestaň,užívaj si svoj zivot,presne tak utiahnuto ,ako to vyhovuje tebe
@minenkaa asi mam preto také myšlienky aby som sa spamätala
Ja to chapem, ja tiez furt riesim dceru, lebo vidim, ze proste nefunguje v tych vztahoch tak ako vacsina dievcat. Aj my jej je luto, aj neviem akk by sa to dalo zmenit a vladtne ci to vobec menit ? Neviem, ale vidim, ze je proste vlk samotar a to ju stale viac a viac odlisuje, oddeluje od ludi.
Hlavne neber ludi tak, ze su svine prosim ta🙏, skus to ludstvo trocha zobrat na milost a oni zasa zoberu teba. Ved mas muza. Ako fungujes? Ako riesis bezne veci, ked treba nieco vybavit, ozvat sa, vyriesit?
A ako sa vlastne spravas medzi ludmi?
@0silvia0 takže ja som na vine že má ludia riešia no jo vždy to tak bolo od mala . Každý niečo namna mal ale nie pozitívne
Kto pise ze ty si na vine? Nemozes odpovedat podrobnejsie? Z tychto tvojich strucnych odpovedi sa neda vydedukovat nic. Co kto na teba akoze vzdy mal? Napriklad?
A čo na tom že ťa riešia? Oni ťa poznajú lepšie ako sa poznáš ty sama? Venuj sa sebapoznávaniu, zisti kto si, čo ťa baví, čo ťa teší, čo ťa zarmúti. A obklop sa ľuďmi ktorí ťa majú radi takú aká si. A tieto vzťahy si váž a pracuj na nich. A nie kolegyne a známi.
Autorka naozaj toho o sebe vela nenapises tak potom sa tazko nieco poradi.
Si o par rokov strarsia ako ja, mas manzela takze zas uplny asocial asi nie si.
Nikdy som nemala brutal vela kamaratok/kamaratov, niekedy sa mi ani nechce zapajat do vela rozhovorov, ja som asi pocas materskej/rodicovskej si uvedomila jednu vec, to ze som introvert som vedela dobre davno, ale doslo mi, ze mne staci niekedy uplne bohato interakcia v praci, kde mam desiatky ludi okolo seba, alebo niekedy fakt prehodit rec s niekym v obchode a niektorych dnoch je pre mna toto absolutne postacujuce a to hlavne teraz, ked mam dieta a to od siestej do osmej stale nieco rozprava. Ja si fakt oddychnem ked som sama, pre mna ale nebol aj problem ist sama do kina, divadla, na dovolenku. Dostala som sa do fazy, ze mi je totalne jedno, co si kto mysli o mne a zrovnen som sa dokazla pochopit v poslednych rokoch.
Ak tebe vadi, aka si, ak mas pocit, ze chces byt extrovertnejsia, tak to treba riesit, mozes skusit nejakeho psychologa alebo ine cesty.
Myslim, ze na zaciatok by bol fajn psycholog, ak mas pocit, ze vzdy ti niekto vycital aka si a ak mas pocit, ze ty si na vine, tak to tak nie je a mozno na nejakej terapii by si s tym dokazala pracovat.
Pisem to aj s ohladom na to, ze mam dieta, ano niekedy si v duchu poviem, keby bola taka a onaka, ale nechcem jej niekedy v buducnosti vyhadzovat nieco na oci, ze nie je dost dobra kvoli niecomu.

Nejakú psychoterapiu si neskusala?