Ako riešiť dilemu v kamarátskom vzťahu?
Ahojte, ani neviem, ako začať, ale zaujíma ma názor aj nezainteresovaných osôb. S najlepšou kamarátkou (poznáme sa od prvého ročníka zš a naše cesty sa nikdy nerozdelili), sme rodili pár mesiacov po sebe, ona neskôr. Ja som bola prvorodička, ona tiež, tešili sme sa, že naše deti budú kamoši, s nie veľkým resp žiadnym vekovým rozdielom, mali sme plány, jednoducho naše tehotenstvo bolo pekné obdobie. Až na pár dní, po mojom pôrode. Tým, že som rodila prvé dieťa, bála som sa, klasicky, ale vďaka Bohu, alebo komu, som mala pekný, prirodzený pôrod, bez následkov, hneď druhý deň som bola fresh, za čo som doteraz veľmi vďačná, keď si prečítam niektoré maminky, ktoré mali náročné pôrody a pod. Prišla na pozrieť s mojou rodinou a s jej mužom do pôrodnice, plakala, aj ja, bolo to strašné emotívne, veď sme ako sestry. A vtedy jej muž povedal, ze dúfam, že aj ty budeš tak skákať ako srnka hneď, ako vtip. Mne osobne to ako vtip neprišlo, ale budiš. Ešte moja matka mu povedala, že to je individuálne, každý pôrod a rekonvalescencia je úplne iná. O týždeň, prišla ku mne domov a bavili sme sa o tom, vravím jej, že XY jej muž sa zachoval dosť debilne a ona že pochopila, že zo bol len taký žartík. Mesiace prešli, jej babulko sa vypýtalo na svet čosi skôr, strašne som sa už tešila, porodila a ja ako matka malinkeho baba som šla ju pozrieť, podporiť, lebo by mi to nedalo, tak som si dala respik a šla, proste som musela. Vedela som, že rodila dlho, písala mi počas toho, ako pôrod prebiehal, nevedela som však, že ju museli náročne šiť následne. Ale veď nič sa nedeje, to sa stáva a často. Vôbec som nebola ready na to, čo sa dialo...počas pôrodu so mnou komunikovala ešte normálne, trochu nervózne, ale keď som prišla, so slzami v očiach, že uvidím malý balíček šťastia, tak ma hneď vo
Prešiel opäť nejaký čas, stále bez odozvy jej, alebo jej muža. Nechala som to tak, drobec mal pred prvými narodeninami a ozvala sa mi, že teda všetko naj. Bola som prekvapená, ale dúfala som, že táto epizóda skončila. Ale nenadviazali sme nijak vzťah už. Moja otázka je, čo by som mohla spraviť? Nechcem ju nútiť, ale bola mi ako najbližšia rodina. Poznali sme sa dokonale a ja viem, že hormóny po pôrode sa vzburia a robia šarapatu, ale teraz by som bola nekonečne vdacna, keby sme si opäť našli k sebe cestu.
Ja teda nie, načo ti je taká kamarátka?
@lukbe bolo by ti to tak jedno, aj keby sa jednalo o tvoju sestru? Napríklad.
Keby chcela,ozve sa skor. Evidentne nama zaujem o priatelstvo s tebou.
@veronikaszabova 30 rokov mala a teraz kvôli takej veci, už nemá? No neviem...keby to povedala na rovinu, tak ok, beriem
Vieš jej napísať, že by si sa rada stretla a úprimne jej to povedať... ak sa nebude chcieť stretnúť, môžeš jej to úprimne napísať... ale pokiaľ nemá záujem aj ona, nech sú dôvody akékoľvek, tak viac nespravíš, na každý vzťah treba dvoch... ale aspoň budeš vedieť, že si to skúsila... možno sa aj ona rozhovorí o tom, že čo sa vlastne stalo a možno to v sebe budeš musieť uzavrieť sama
Moze byt, ze hormony si stale idu svoje, mozno ma aj poporodnu depresiu. Nechaj ju tak, nevnucuj sa ale daj jej vediet, ze ak by sa chcela porozpravat alebo s niecim pomoct, si tu pre nu.
Ak ta to velmi trapi, tak jej napis uprimnu spravu alebo list. Ale nic od toho necakaj, sprav to len kvoli sebe.
@lindous mne príde, či nemá ešte väčšie nervy, keď sa jej 'vtieram'.
@larinka552 dala som, dosť ma však bolí, že sme sa takto náhle odlucili..
Tak jej napis list a v tom liste nechaj vsetko co mas na srdci. A potom uz nerob nic. Proste je rad na nej. Nemozme zmenit postoje, nazory ani spravanie druheho cloveka.
Lenže medzi vami je to už tak či tak pokazené, veľa možností nie je, ak ju necháš, je takmer isté, že to úplne medzi vami upadne už úplne, ja by som dokonca povedala, že už upadlo, rok ste neboli poriadne v kontakte, tak asi to nie je prechodné obdobie, čiže by som si skúsila to riešiť úplne na rovinu, áno je tam možnosť, že sa dozvieš aj čo nechceš alebo že to odignoruje, ale teraz to nie je o nič lepšie, takže stratiť nemáš podľa mňa čo + je tam možnosť, že sa aspoň porozprávate, keď bude chcieť a budeš v tom mať jasnejšie… ja by som bez ružového obalu povedala ako sa cítim a že chcem aspoň vedieť čo sa pokazilo
Normálne ťa znenávidela, pretože si mala lepší pôrod. Dosť možné je, že ti závidela už dlhšie veľa vecí a ten lepší pôrod ktorý si ty mala bol pre ňu posledná kvapka. Ty zato nemôžeš, že ti veci vychádzajú lepšie, ale druhá osoba ťa za to môže doslova znenávidieť, akoby to bola tvoja vina. Vymaž ju zo života. Zrejme nikdy nebola skutočnou priateľkou.
Musí chcieť aj ona. Keď nechce, tak to nie je kamarátstvo, ale utrpenie.
Ja by som sa jej urcite ozvala a navrhla stretko (idealne bez deti ak sa da) a porozpravajte sa. Mne by bolo luto zahodit 30r. kamaratstvo. Kamaratstva sa casom menia, je mozne ze uz nebudete besties, ale to neznamena, ze nemozte byt kamaratky len niekto musi spravit prvy krok.
Ty si urobila maximum a hladas sposoby ako urobit este viac...predstavy su jedna vec, realita druha...kamaratku by som neriesila, vitaj vo svete dospelych
Úprimne s ňou pokecáj či napis. Tak ako tu, či sa fakt odmlčala pre odlišne prežívanie pôrodu… lebo teda ani mne to hlava neberie a keď je v tom viac, horieť by som bola rada, keby to vysvetlila, nech sa mozes pohnúť ďalej.
dverách privítala s nervóznymi rečami, vraj ako som vedela predstierať, že som ok po pôrode. Ja som si myslela, že len sranduje, doťahovanie a tak, ale nie, po desiatich minutach neustáleho nakladania a môjho obranovania a snahy utíšiť ju nejakým spôsobom, vysvetliť, že je to normálne, nič nepomáhalo, odišla som s tým, že ma to extrémne mrzí, no neviem čo momentálne s tým robiť. Prešiel mesiac, neodpisovala, neozvala sa. Mala som strašne obavy, či nemá popôrodnú depresiu, bola som ochotná ísť jej kedykoľvek pomôcť .. nesústredila som sa na svoje bábo, bola som smutná, sklamaná, ani neviem..