Ako riešiť napäté vzťahy so svokrovcami?
Ahojte, toto bude asi taky vylev, na ktory neviem, ci chcem počuť názor, ale asi by som mala. S manželom sme zobrati nieco vyše roka, spolu sme 5 rokov. Mame dcéru 10m. Kym sme spolu len chodili, mala som úžasný vzťah s jeho rodičmi. Casto sme sa navštevovali, volali si, chodila som im pomáhať na záhradu, vychádzali sme spolu fakt super, mala som s nimi lepsi vzťah nez s vlastnymi rodicmi. Ako som otehotnela, boli nadšení, lebo je to prve vnuca. Uz počas tehotenstva sme im niekoľkokrát vraveli, ze sa az tak casto nebudeme stretávať ako doteraz (aj 4x do týždňa), keďže bývame hodinu a pol cesty autom od nich, mame velky dom so zahradou, o co sa treba starať a zvieratá. Mala som pocit, ze ma nie veľmi počúvajú, ale uz inak sa im to povedať nedalo. Dopredu sme im vraveli, ze po pôrode chceme byt sami (ja som uz o jedno dieťatko prišla, tak som naozaj chcela to šestonedelie stráviť len s babom a manželom, moj muz takisto) a ze ich radi privítame, ked to tak budeme cítiť. Samozrejme bez rešpektu, po pôrode hneď začali výčitky, ze nevieme, ako sa treba chovat k rodine a zakazujeme im vídať malú a neviem co. Proste uplne neopodstatnené výčitky, az hraniciace s psychickým vydieranim. Ja som mala serióznu poporodnu depresiu, nebyt psychológa, neviem, ako by to dopadlo a toto ich správanie mi naozaj na nalade nepridavalo. Dcera mala od narodenia zdravotne problemy, s ktorými sme skončili na tyzden v nemocnici. Od svokry som si vypočula, ze sme v nemocnici zbytočne, lebo takému malemu nic nezistia, zbytočne ju trapim a gol bol, ked nas prepustili, isla som s nou k špecialistom a pýtala som si testy na zistenie diagnozy. Svokra, ze to je blbost a malú liečim cez internet a ona to vie, lebo ona je zdravotník. Potom si pýtala prepúšťaciu správu, ze aby videla,ze co sme tam robili. Je to zdravotná sestra s uplne inou špecializáciou, nema ani sajnu o dcerinych problémoch. Takisto ich názor na nase chodenie na fyzioterapiu, vraj zas malú zbytočne trapim, lebo nie je postihnutá (cvičila som s nou vojtovu kvoli torticollis a dalsim defektom svalstva).
Toto obdobie nejak prešlo a ked uz som si myslela, ze je dobre, zase sa to nejak spustilo. Koľkokrát tam prideme, mala len reve, nechce byt pri nich na rukách, nechce, aby ju chytali, len sa ma drží a place, kym s nou nejdem trosku dalej. Nikde inde toto nerobi, neviem, prečo sa to deje. Je pravda, ze je citlive dieťa, nema rada cudzích ľudí, na každého cudzieho sa mračí a ked sa jej chce dotknúť, rozplače sa. Ale svokrovci ju ani po mesiacoch nemôžu dlhsie držať na rukách, lebo len reve a krici. Ja samozrejme im revajuce dieťa na rukách nenechám, beriem si ju. To uz svokra frfle, ze ved ona si zvykne a musím ju nechat tak a ona vlastne ani nechce plakať, to len tak hraje...
No ja na toto mam strašne nervy, furt si ju musim brat ja. Koľkokrát sa im snazim povedať, ze ako k nej maju prist, ale absolútne ma nepočúvajú, len ju rozplacu. Ignoruju ma, co hovorím, môjho manžela detto. On sa im stale snaží pekne slusne vysvetliť, ale bezvysledne.
Ja neviem uz, ze ako s nimi vychádzať. Oni si predstavujú, ze jeden vikend prídeme my a druhý pridu oni. Ale reálne na toto nemame cas, keďže muz robi cele dni, aj po nociach, casto aj cez vikend. A ked uz, tak potrebujeme okolo domu niečo urobiť, ist na nákup, aj my si chceme spolu oddýchnuť a tráviť cas... Co mam zmeniť? Ako mam k nim prístupovat, aby ma aspon pocuvali? Uz som z toho taka demotivovana...neviem, co robim zle a uz ani neviem, ci mam vobec zaujem s nimi sa stretávať takto...zakaždým je to len hádka a nervy.
zostaň doma a bude to k spokojnosti oboch strán....
lebo mať takú nevestu tak si radšej strelím do kolena... 😉
@deti95060810 Prepac, ale v tom som podla teba zla nevesta? Jedine krivé slovo som svokre nepovedala, ani svokrovi, ked niečo, stale s nimi rozprava manžel. Ked sa ma opýtajú na malú, odpoviem. Snazim sa ich naviest, aby pri nich mala neplakala, ale ak ma nepočúvajú, nebudem im to opakovať a nutit ich. Nekritizujem, nepresadzujem svoje, snazim sa byt tolerantná a ako vidis, pytam sa, co.mam zmenit, aby sme vychádzali aspon trosku. V com som taka zla?
@deti95060810 srandujes ? Naozaj ma.zaujima teda tvoj pohľad čo ona ako nevesta robí zle
Hodina a pol cesty autom je sakra veľa. My máme dve hodiny a chodíme raz za dva mesiace.
Keby máte jeden víkend vy, jeden oni. Tak tvoji rodičia kedy ? A sami kedy ? Veď to sa nedá..
A ako berú dieťa že rozplacu ? Ak napríklad sa ja neviem krikom prihovárajú a nečakane berú alebo co a mala sa vždy zľakne tak po xy upozorneniach by som ani nenechala aby to robili.
A tie reči, že trápiš malú v nemocnici... Nech sa strčia fakt ako ..
@deti95060810 tiež si rada vypočujem ako by sa mala podľa teba chovať....
@klip0 ja uznávam, ze som na začiatku bola hrozne citlivá, ta poporodna depresia bola masaker a hrozne tazko som vsetko brala...ale ked mi povedala, ze malej vymýšľam cez internet diagnozy a zbytočne ju ťahám do nemocnice, velmi mi to ublížilo a odvtedy nemam záujem s nou rozprávať...len pre dobro muža a kvoli malej sa snazim vychádzať... Ona ma nepočúva, poprosím ju, ked prídeme, aby vydržala aspon 10minut, lebo mala este spi vo vajíčku. Ignoruje ma, odtiahne jej striesku a budi ju, berie na ruky a čuduje sa, ze place. A ked si ju chcem zobrať a utíšiť, tak mi rozprava, ze to ona nechce plakať, to ona len tak.place z nudy. Uz si toto nedám a malu si beriem na ruky, nech sa na mna mračí kolko chce. Ale ked ju tak zobudí a este ju natriasa, kym jej reve na rukách, tak mi to vadi a beriem si ju. Mala neznáša cestu vo vajíčku, ako ju dam do auta, 20minút place, potom zaspí a ked sa zobudí inde nez doma, tak to je len nervózna a cesta domov je hotová katastrofa. To aj.muz za volantom je nervózny. Ale ides, lebo chces, aby bol kľud a aby si aj oni malu užili. A nakoniec je z toho len hádka, ze ju nenechám vyrevat jej na rukách a jej ju beriem a len si vymýšľam, ze ved ona predsa nechce plakať, len sa tvári....
Bože normálne som rozculena keď to čítam. Absolútne by som tam nechodila takto často.
Vieš čo autorka tvoja svokra môže byť bohu vďačná že mňa nemá za neevestu lebo to aký krik by som s ňou za toto spravila by nerozdýchala nikdy v živote ...
@angeli121212 Mna to najviac mrzi, lebo viem, ako sme si predtým rozumeli. A teraz mam tiez zakaždým 100 chuti kričať a všetku sebakontrolu ma to stoji, aby som nekricala
@deti95060810 to si snáď robíš srandu? Čo robí autorka zle?
@autor manžel by im mal rázne vysvetliť kde sú ich hranice, vysvetliť že návštevy nebudú pravidelne a aj to dodržať, ono sú ľudia ktorí pochopia keď im rázne vysvetlíš ale sú aj takí ktorí nechcú pochopiť (moja svokra), treba byť razni a asertívni
@autorka obdivujem, ze to este ako tak zvladas. navstevy by som vyrazne obmedzila, ste rodina, mate travit aj cas spolu a nie, aby jeden vikend ste boli u rodicov vy, druhy oni u Vas. predpokladam, ze aj ty mas rodicov, ktori by mali radi videli. co sa tyka problemu so svokrou - je super, ze sa ta vie manzel zastat. ocividne to ale nepomaha. treba si stanovit jasne hranice a pokial to nepochopia, povedat, ze pokial ta nebudu ako matku respektovat (rovnako tvoje rozhodnutia ohladom dietata), tak tam chodit nebudete.
@klip0 a ako casto potom? Ja neviem fakt, lebo my nestíhame ani spat, este teraz ide teplo a chceme zase skleník a porobiť na záhrade...muz vkuse robi a ten vikend je ako spasenie pre mna...moja svokra ani len malú nepokocikuje, koľkokrát prídu k nam a ja idem s malou von na 30min, tak sedia v obývačke a čakajú, kym sa vrátime a este sa ma opýtajú, kde sme boli tak dlho😅 a to som im nukala, ze malú uspim a mozu ist kocikovat...ale nie, my mame prist k nim a dat im ju na ruky, cakat, kym sa mala vyreve, oni ju po dome ponosia a nech sa paci mozeme ist domov
Ako často ? No my cestujeme o polhodinu dlhšie a chodíme raz za dva mesiace. Chodila by som aj na vašom mieste tak
@klip0 Ale aj tam spite alebo idete na otočku? Ak sa mozem opytat
A teda nedovolila by som aby ju vlacili placucu na rukách a tvárili sa že nič
Spíme, chodíme vždy na dve noci
Jemine, chudák mala aj Vy dvaja. Skus ísť za tou psychologickou, možno aj ona poradí typy ako nastaviť hranice. Takto nemôžete fungovať, to je neudržateľné. Také stresy malej robiť.
Ak chodíte na otocku tak by som chodila raz za mesiac. Jeden víkend pre nich, jeden pre tvojich rodičov a dva pre vás ako rodinu. Aj doma treba spraviť aj spoločný čas atď atď
jasne jazdy druhý víkend u nich, každý prvý u tvojich nech si nezávidia- a sami kedy budete? tráviť čas ako rodina? a doma vam kto porobi? samo sa spraví?
bohužiaľ, je to nereálne. keď chcú nech prídu postrážiť, zakial si porobite čo treba, ale rešpektujúco.
no nehnevaj sa toto by som netolerovala aby ma svokra kontrolovala a musela doniesť dôkaz ako lekársku správu?! čo si ty decko že ta kontroluje? reči že si ma zvyknúť keď place? wtf?
bohužiaľ ja vždy hovorím že porodom nie len mamičkám zahrabava z porodu, ale častokrát aj babickam a okolitej rodine a všetci to hádžu na tie ženy po pôrode ale neuvedomujú si vlastne správanie
Svokra jasne, mala rešpektovať, že ste chceli súkromie atď.
Ale, a teraz to naozaj v dobrom píšem: vychádza mi z toho čo píšeš, že to veľmi prežívas, dieťa z teba tvoju úzkosť vycíti, aj máš trochu tendenciu somatizovat, fixovať sa na diagnózy a opisovať dieťa ako citlivé a priliz sa týmito témami zaoberás, svokra to asi tiež ako zdravotník vidí (a rovnako aj ona preháňa svojim smerom)
Prepac, ja to budem trochu kritizovat. Keby sa dieta naucilo na starych rodicov tak ti nereve ked pridu. Moja svokra tiež vzdy hučala, ale dieta si proste zvykli ze ona taka je. Jasne ked sa prave prebudila, tak na chvilu sa ku mne pritulila ale za chvilu sa prebrala a uz cupitala so svokrou...a to sme tam nechodili velmi casto, cca 2x do mesiaca (cesta tam je hodina). Moji rodicia byvaju blizsie a s detmi boli viac, tam je puto.
Inak dalsia vec...ja som mojich brala vsade so sebou ako mačence, boli zvyknute na ludi, nebol problem a ani teraz nie je. Sesterka stale sedi doma s 2rocnym a potom sa cuduje ze krpec panikari ked vidi 2 cudzich ludi 🤦 Proste tie deti treba brat vsade...nielen 1x za rok do obchodu....vsade ...ihrisko, dovolenka, lekar, obchod, medzi priatelov, rodinu, na nejake akcie (chodime vo sa pritrafi...preteky kamionov, vystavy, festivaly, veltrhy, dovolenky v rezortoch)
Moja svokra reagovala velmi podobne na obe moje deti-syn mal koliky,prvych 6m preplakal na kazdych rukach, davala to za vinu mne,ze ja som nervozna. Dcera bola bezudrzbove babatko, ale u svokry celu navstevu prerucala, zas moja vina, lebo ja som k nej /svokre/ negativne nastavena a hned jej deti beriem z ruk. Ked deti plakali, zakrocil muz, dieta svojej mame zobral z ruk a dal ho mne, dieta sa upokojilo. Svokra to brala v pohode, lebo dieta jej zobral jej syn, nie nevesta. Svokrovci byvaju cca 30min a navstevujeme ich raz za 2tyzdne. Uz po svadbe mala svokra reci, ze ona chodila k svojej mame kazdy vikend, ja som to odmietla, chcela som mat vikend aj pre nas s muzom a nie kazdy vikend jeden den travit s jeho rodicmi.
Veľmi dobre robíš, že ju berieš keď vidíš že nechce byť pri nich. Oni nech budú trpezliví, je ešte maličká na to aby si im ju nechávala samú.
Môjho prvého syna si brala svokra vždy, keď som sa len trochu vzdialila, a on doteraz nechce byť s ňou sám, má 4 roky. Mladšieho si nebrala, ja som ho mala väčšinu času v šatke na sebe, a celkovo už nemala taký záujem. Teraz má mladší 2 roky a v pohode sa bude hrať sám s babkou.
@kristinka92 Lekársku správu som jej nedala, povedala som, ze mi to nepríde vhodne. Urazila sa, ale uz sme sa o tom nebavili. Snazim sa k nej chovať tak, ze si poviem svoje, ale do konfliktu s nou nejdem. Proste urobim po svojom, ale nijako to s nou neriešim. Nevravím, ze to je idealne riesenie, ale uz si po hlave skákať nenechám...zase doteraz som tych kompromisov urobila snad milion
@heidy222 ano, uznala som, ze na začiatku skrz poporodnu depresiu a hormóny, tie prve dva mesiace po pôrode som vsetko brala hrozne citlivo. Mam prve dieta, o jedno som uz prišla, takze tie problemy, ktore pri malej prišli, ma veľmi vylakali, no v nemocnici sme neskončili z mojho upinania na diagnozy, ale z odoslania pediatrom. Sama som sa este 2x uistovala, ci to je nutne, ci to nevieme riešiť ambulantne... Mala mala koliky do 6m tiez, vsak to asi skoro kazda maminka pozná, ze tie prve mesiace su hrozne náročné..zial, ja som ani raz nepočula, ci nepotrebujem pomoct s malou, alebo aspon otazku, ze ako to zvládam...nie, rovno otazka, ze kedy prídeme, lebo si ju chcu pomojkat...ani kočík, ani pomoct, len dones a nestaraj sa...mala je citlive dieťa, to ma nikto nepresvedči, ze nie, pretoze si skutočne vyberá ludi, s ktorymi je ok a s ktorymi nie. Mam susedu, ktoru vida mala častejšie nez svojich starých rodičov a aj ked je susedka úžasná, k malej sa snaží pekne ohladuplne, mala stale place, ked ju pohladka alebo nieco...zase k niektorým ľuďom, ktorých vida menej, aj sa nechá chvilu ponosit, aj sa pohrá...proste si vyberá a ja to rešpektujem, tie deti asi citia nieco z tych ludi...ano, urcite aj zo mna uz cíti nervozitu, aj ked sa snazim byt ok a nedávať nic najavo...co sa tyka svokry a tych diagnóz...ano, je zdravotník, ale podľa nej je kazda diagnóza, ktoru ona nepozná, blbost a deti do 3r je zbytočne vyšetrovať...takze napríklad to, ze som malú dala zaočkovať proti rotavirusom je pre nu nepochopiteľný zásah do zdravia dieťaťa a urobila som najväčšiu hlúposť na svete
Druhý komentár od mamičky ....sa nejdem ani vyjadrovať ..toto nebol prvý odveci komentár .....
Zrušila by som návštevy úplne, resp. vy tam nie, iba svokrovci k vám. Dieťa bude doma, bude mať svoj pokoj, svoje hračky, a nech sa svokrovci povenujú malej a vy si zatiaľ porobte čo potrebujete. Načo to siliť? dieťa nervózne, potom v aute aj manžel, nevidím dôvod tieto cesty absolvovať. Keď malá podrastie, tak to môžete opäť prehodnotiť.
@katkaseiner kritika je v poriadku, aj preto som tu písala, nech mi niekto napise aj iny pohlad...no len mi povedz, ako mam malú naučiť na starých rodičov? toto naozaj netuším a veru sa nechám priučiť...pretoze si ju vezmú na ruky, zacne plakať a len ju natriasaju...neprihovoria sa jej, nepodaju jej hračku, neukážu jej nic, len ju držia a natriasaju...tak ano, vezmem si ju, lebo tak plakať neprestane...ked im poviem napríklad skuste dat jej toto do ruky alebo ukážte sa jej v zrkadle, to sa jej paci, to ju rozosmeje...nic, bez reakcie, dalej ju len držia a ona reve...manžel im povie to iste a len zahovoria a pýtajú sa na nieco ine...ako mam take male dieťa naučiť na nich? Lebo ona uz k nim pride nervózna skrz cestu autom, ktoru alebo prespi alebo prevrieska a toto ju uz len doklepne a nervozna je uz cely cas...chodíme s nou na nakupy, s kočíkom na ihrisko, beriem ju do materského centra, sem-tam k nam cez tyzden pride nejaka moja kamoška s väčším dieťaťom...ona je v kontakte s ľuďmi, nie je izolovaná, ale pri niekom proste prereve cely cas a na niekoho sa bude rehotat...a ja nemam šancu to ovplyvnit
@katkaseiner moje dieťa bolo "učene" na svokru od malička a doteraz s ňou nechce byť samé. Druhé dieťa mala svokra na rukách až keď k nej prišlo samé (nepočítam držanie v perinke kým dieťa spalo) a majú oveľa lepší vzťah ako prvé dieťa. Na deti v prvom rade netreba tlačiť. Stará mama vie byť úžasná aj keď len sedí vedľa dieťaťa a ukazuje mu hračku, nemusí ho nutne držať na rukách aj cez plač dieťaťa. A hlavne by si starí rodičia nemali brať osobne že dieťa pri nich plače, ale mali by dať dieťaťu dostatok času aby k nim chcelo ísť.
Nic nemusis menit, len povedat Tvojmu muzovi nech si "uprace" rodicov, ak vidi ze vasej rodine to dobre nerobi.
Evidentne ked im to pekne slusne vysvetluje, nechapu. No tak nech to kludne povie slusne a polopate ale razne, co si zela a nezela. V zaujme dobrych vztahov aj do buducnosti. Mozno to nebude prijemne, ale treba si to vyriesit nech to moze byt v buducnosti lepsie.
Jeho rodicia = jeho uloha.