Ako sa vyrovnať s problémami pri snahe otehotnieť?
Ahojte, vlastne neviem, načo vám sem píšem asi potrebujem len nejaké slová na ukľudnenie. Manžel je úspešný v práci, momentálne má novú vysokú funkciu, ja mám problém dokončiť si PhDr., stále to odkladám už pár rokov a neviem či to niekedy dokončím. Riešime momentálne problém s otehotnením už som bola aj na IUI a nevyšlo to. Máme nový byt, peniaze všetko čo potrebujeme len dieťa nie. Celá situácia mi príde taká, že som neschopná, či už po pracovnej stránke (som na tom istom mieste od konca školy asi 7 rokov - žiadny kariérny rast: už to budú čochvíľa 3 roky čo chcem ísť na materskú), alebo po stránke osobnej. Okolie sa pýta, kedy bude dieťa a ja už neviem, čo im mám na to odpovedať. Ak ste niekto v podobnej situácii, ako s ňou bojujete ?
Keby sa okolie radšej staralo samo o seba, bol by na svete väčší kľud. Už sa neviem dočkať, keď sa na to budú pýtať mňa. Poviem im, že dieťa nechcem a budem si to užívať. Ty im povedz, že dieťa príde, kedy má prísť.
Ja som si vzdy vravela (este predtym, ako sme si povedali, ze ideme "pracovat" na babatku), ze ak by nam to nevychadzalo, tak sa moj svet nezruti, budem sa snazit zit rovnako, ako dovtedy, uzivat si zivot, nelipnut na potrebe, ci chceni byt stoj co stoj matkou. Dieta sa nam podarilo na prvu supu, zial to skoncilo v 17tt a napriek smutku a vsetkemu ostatnemu som stale fungovala podla vyssie spomenutych presvedceni. Dali sme si pauzu, vela cestovali, zurovali, uzivali zivot...na druhy pokus sa nam dieta podarilo znova na prvu supu, cele tehotenstvo rizikove, prelezane v nemocnici, ale konecne dotiahnute do uspesneho konca.
Ja viem, ze sme vsetcia iny, inak nastaveny, niekto je viacej sentimentalny, ale naozaj je najmudrejsie sa snazit zit naplno aj napriek tuzbe byt matkou. Naucit sa existovat, byt stasny a zit naplno a neznicit sa psychicky kvoli tomu, ze sa nedari otehotniet. Zmysel zivota, je siroky pojem a nemozeme ho pripisovat iba jednej veci, ako je napr. rodicovstvo.
Ja ti naozaj velmi drzim palce, aby vam to vyslo, ale nezabudaj pritom aj zit! ❤️
To ci mas dieta alebo nie nic nevypoveda o tvojej schopnosti ci kvalitach ako cloveka. Ale je to normalna faza, toto je velkym zasahom do psychiky, je treba sa s tym vyrovnat. Nie zmierit, lebo je to problem, ktory sa da riesit - u niekoho uspesnejsie, u niekoho menej uspesne, ale ty si este na uplnom zaciatku cesty a mas este vela moznosti pred sebou, ako ho riesit
Ak sa okolie pyta, povedz ze vas bocian zatial nenasiel. Ak to chces rozpitvavat, tak povedz ze to preberate s doktormi, a ked to nechces rozpitvavat, tak povedz ze uvidite, kedy sa podari. A tam debata konci, nenechaj sa zatahovat do debaty dalej.
My sme podobny pripad. Muz uspesny, ja priemerna pracujuca zena, ktora sa zasekla na zlej prac.pozicii lebo lekar sem lekar tam, taky odber, hentaky zakrok kvoli babatku. Mame vsetko, len nemame dieta
Som dost pozitivny clovek a nikdy som nemyslela na dieta, proste som to brala ze ked ho budem chciet tak pride ako u vsetkych na okolo…aaah jaj, nikdy by ma nenapadlo co vsetko si zazijeme pre toho krpceka. Ked sa nam konecne podarilo, potratila som a odvtedy som uz neni tak v pohode. Proste uz som bola tehotna uz som bola nadnesene matkou a sa mi spustili vsetky tie predstavy ake by to bolo..a velmi ma zranilo ze ked sa to konecne podarilo tak som potratila. Ta krivda a nespravidlivost a zial nesiem si ju dodnes. cas bezi a dieta stale nikde, okolie sa uz ani nepyta a ja len sledujem kamosky kolegyne okolie ako oznamuju tehotenstva a rodia.
Doprajem ale uprimne aj zavidim, uz nemam 25 a uz zacinam citit aj tlak casu. Na otazku kedy bude dieta som vzdy len neviem, ked pride a hotovo. Zial vdaka okoliu a spolocnosti sa citim ako menej cenna, lebo na zeny bez deti sa zial mnoho ludi pozera ako na tie, co nevedia o coˇ je zivot
Drzim nam vsetkym palce na tejto ceste, ak mame byt mamami budeme
@lalilla veľmi pekne napísané. Ja som zas tak na Tom že každé ženy v okolí sa rozplývajú nad deťmi a ňuňu a ja sa len pousmejem a mám taký odstup. Už som si ho vytvorila aby som sa z toho nezbláznila. Kamarátka sa snažili dva roky a hovorila som si my taký nebudeme určite nám sa to nestane , asi som to zakrikla alebo čo. Nevadí. 🙂 musíme sa utešovať myšlienkou že raz určite len dnes nie ..
Povedz im pravdu, ze to nejde. To vacsinu zastavi v dalsom vyzvedani.
Čo sa týka zamestnania a kariérneho rastu tak to už musíš vedieť ty čo chceš v živote dosiahnuť.Ak si spokojná s tým čo máš, nevidím dôvod to meniť len pre pocit úspechu ak ťa to šťastnou neurobí.
Neviem čo je toto za nový trend každých 5 rokov meniť prácu, pozíciu pokiaľ človek nemá také ambície.
Dôležitá je tvoja spokojnosť.
Čo sa týka dieťaťa.Povedz pravdu.Ja to tak robím od začiatku.Prvotné sklamanie z neplodnosti pominulo po pár mesiacoch, prišlo zmierenie a teraz je to už niečo čo riešim len jak čo budem variť na obed.Neriešim to v sebe, neviem to zmeniť, užívam si život aký mám.
Ľudia riešia aj horšie veci ako bezdetnosť takže som vlastne šťastný človek.
Sme na tom podobne, akurat teda my obaja mame narocnu pracu (ale je to zaplatene, takze ,,nemozem sa stazovat"), rozne aktivity pomimo, vyplneny volny cas. Myslim, ze zijeme fajn zivot, aj lepsi ako ini, nestradame, jeden by si myslel, ze nemam kedy a preco sa lutovat a vies co? Ani vsetky statky a zazitky ma nedokazu uspokojit a napriek vsetkemu co mam chcem len to jedno. Niekedy to na mna jednoducho dolahne a preplacem par dni 🤷. Taky je zivot, vzdy chces najviac to co nemozes mat. Snazim sa to brat ako nejaku zivotnu fazu. S detmi su zas ine problemy a dovody na plac 😂
mame to podobne. tiez si kazdy mesiac poplacem ked dojde mrcha. ale ak chces zastavit debilne otazky tak odporucam povedat pravdu.
Och ženy my vieme byť také silné ..nám sa tiež nedarilo 4 roky ,ale nechávali sme tomu voľný priebeh .. a nakoniec sa podarilo . Verím ,že aj vám sa podarí a nájdete konečne šťastie.
@lalilla Mas pravdu, ja som rodila az v 41 a presne s tymto nazorom som sa viackrat stretla, ze kto nema deti, tak nevie, co je zivot. Nikdy som to nepochopila, ani teraz, ked uz dieta mam. Rozhodne nie si menejcenna a skusenosti z tvojich bojov a strat moze raz ocenit prave tvoje buduce dieta alebo aj niekto iny. Drzim palce, aby vam to vyslo. Mam v okoli dve taketo zeny, ktore po rokoch snazenia a IVF otehotneli a potratili, ale obidvom to nakoniec vyslo a maju dokonca po 2 deti.
Ono nie vždy v živote ide všetko tak,ako by sme si priali. Veľa krát aj tu ženy sa navzájom urážajú a pohŕdajú sebou,jedna nemá na kaderníka,druhá má len obyčajné auto,keď niekto nemá vlastné bývanie ako keby bol niečo menej. Väčšinou každý túži po tom,čo nemá. Vážte si trocha to čo máte a ako sa hovorí,dopraj a bude ti dopriate. Nemyslite toľko len na seba,skúste sa podeliť s tým čo máte a uvidíte že sa bude aj vám lepšie žiť a dariť vo všetkých smeroch,nie len v tom jednom.
Ja osobne som mal veľké výčitky voči tomu čo a ako som kedysi robil,ako mamonársky som rozmýšľal a keď som to zmenil,aj môj život sa otočil o 180 stupňov.
@marianarem dakujem za mile slova! Velmi chcem verit ze nas cas coskoro pride.
U nás taky tak. Máme vlastný byt,prerobený,bez hypotéky, nadpriemerne platenu prácu a mne ešte žijú rodičia, a chcem aby sa dožili aspoň jedného vnúčatá, namiesto toho už 4 roky hladam zmysel života a čo budem robiť keď ich mať nebudem. V práci som začala stagnovať,lebo už nie som workoholik ako predtým, zmenili sa mi priority. O deťoch som hovorila pritom od 3 rokov, s manželom sú našou prioritou a zatiaľ čo on si život bez detí predstaviť vie, ja nie. Obetovala by som svätý pokoj, nervy, peniaze všetko pre to aby sme ich mali. Minulý rok som získala iskierku nádeje ktorá v 7 týždni zhasla ako fakľa, čo nás hodilo späť do kolotoča lekárov. Teraz postupujeme IVF o čom som v rodine aj povedala, lebo niektorých sa umlčať nedá a stále dokola sa budú pýtať kedy budú deti. Za ten čas čo my sa len snažíme, všetci v našom okolí už porodili a poslali deti do škôlok a škôl, aj kamaráti od nás mladší aj takí ktorí deti nechceli, alebo mali iné priority. A ja si stále kladiem otázku,prečo život nie je fér ako sa snažím byť ja. Upala som sa na manuálnu prácu, chodím rekonštruovať rodičom byt a chatu. Ale ak to dokončím a nebudem mať stále dieťa,tak neviem čo...asi si otvorím živnosť a budem chodiť rekonštruovať kúpeľne.
Ja som v podobnej situácii. Tie poznámky okolia su hrozne, neviem s nimi bojovať, najmä keď mi niekto pohladi bruško (kvôli zdr. problémom som pribrala...). Máš potvrdené, že problém je v tebe? Môže to byť aj na mužovej strane.. Držím palce.
pri problemoch s otehotnenim je tazke odosobnit sa (tiez som si pripadala neschopna). Ludom, ktori sa netaktne pytaju na dieta by som netakne odpovedala, ze to nie je ich vec a nech sa staraju o seba.
A ad kariera / studium - zamyslela si sa nad tym, preco sa nevies posunut? Odkladas vsetko na potom, lebo sa bojis novych vyziev? Alebo furt kalkulujes s tym, ze pride dieta? Mozno by pomohol nejaky psychoterapeut, takto cez mk ti tazko niekto nieco rozumne poradi...
@danniiee8 ako to môže človeka napadnúť aj keď blízkeho chytit niekoho za brucho a opýtať sa čo to bude ? Tomu človeku by som najradšej jednu strelila.. jednak je to veľmi neslušné chytať sa niekoho a druhá vec keby niekto je 🤰🏼 tak by to povedal skoro. Držím palce aj vám aby sa to podarilo. Aj my s tým bojujeme a ideme na kliniku aby sme vedeli na čom sme.
Oh kocky velmi velmi nam drzim palce, aj ked to vyznie zle, som rada ze ma niekto chape, moje pocity a trapenie, lebo nikto iny to nedokaze pochopit iba zena co tym zial tiez musi prejst. U nas v okoli sme jedini bezdetni, vsetci maju po dve deti bez problemov a uz su aj skolaci, pridam si ako mimozenstan a uz sa nemam ani moc tym znamymi o com bavit, kazda oslava navsteva sa toci len okolo deti, skoly atd a tak tam len sedim a pocuvam lebo nemam co povedat :/
Dnes syncek mojej kamaratky mal oslavu 5 rokov, zacali sme sa snazit rovnako, dnes sme mu gratulovali a mne to opat raz pripomenulo ako dlho sme na tejto ceste. Treba sa tesit z beznych dni a toho co v zivote mame, vzdy si povzdychnem a idem dalej, mam byt zaco vdacna.
Aj ja som sa včera nad tou otázkou zamýšľala. Máme kde bývať ,bývame vo vlastnom, máme všetko čo dieťa potrebuje ale jednoducho nemáme v tomto šťastie. Ja som raz povedala keď sa svokrovci vypitovali že keď si nasetrime na kliniku až potom. Tie nemé tváre by si mala vidieť. A už odvtedy ani pol slova. Bohužiaľ je to ťažké a hlavne okolie to neuľahčuje ale bohužiaľ je to skur.eny život 🙂 a ten není ľahký..