Ako sa vyrovnať s promiskuitnou minulosťou priateľky?
Chodíme spolu niečo vyše 4 rokov. Čakáme spolu dieťa. Po narodení dieťaťa, keď sa zhon z dieťaťa ukľudní, som ju plánoval požiadať o ruku. Všetci nás brali ako dokonalý pár.
Ale...
Počas celého vzťahu sa nezmienila o svojej minulosti ani raz. Nikdy mi to nevadilo, veď každý máme svoju minulosť a pomyslel som si, že možno mala len nejaký smutný rozchod na ktorý chce zabudnúť. Ale pred pár týždňami sme sa rozprávali o rozchode jej sestry a spomenula že mala "jedného takého toxického ex". To mi dlho nedovolilo nad ničím iným rozmýšľať. Dúfal som, že ma to prejde. Že je to len krátkodobá žiarlivosť. Dosť dlho som to v sebe dusil, lebo som jej nechcel sťažiť tehotenstvo. Ale neprešlo ma to. Predsa len budeme zviazaní na celý život, tak mi to nedalo. Tak som sa jej na to spýtal. Čakal som že povie že mala možno jedného/dvoch bývalých. Ale odpoveď čo som dostal som teda nečakal. Priznala sa mi, že mala prvý vzťah z lásky a potom už len viac-menej fyzické. A nie zrovna málo.
Prečo som to nečakal? Vždy sa mi vykresľovala ako dobré dievča. Že sa modlí. Že na strednej bola bifľoška čo nechodila na párty. Že sa jej páči, keď žena zostane verná mužovi aj po jeho smrti. Že sa jej páči ako sa kedysi ženy zahaľovali aby svoju intimitu ukazovali iba svojim mužom. Nikdy nenosila nejaké vyzývavé oblečenie. Proste nebol na to žiadny náznak.
Čo sa týka mojej minulosti. Moja mama nenávidela mužov frajeríkov, čo zneužívajú ženy. A dosť nám (jej deťom) to dávala na javo. A tak som sa vždy snažil správať k ženám úctivo. Keď som nejaké dievča spoznával, tak som si vždy najprv dobre rozmyslel, či to dievča naozaj milujem alebo nie som iba nadržaný, a či by som si vedel s takým dievčaťom predstaviť život. A áno, stretol som aj také, ktoré som miloval, ale ony zase nechceli mňa. Ale aj naopak, že sa mi priznali že ma milujú ale ja som im to neopätoval, tak som to skončil skôr, aby som ich náhodou nezneužil. Inými slovami, priateľka je moja jediná, s ktorou som bol. Možno aj preto to nesiem tak zle. Že som mal mať nejakú ženu iba na sex. Ale to nie som ja. Tak ma nevychovali.
Viem, že nie je racionálne, aby mi to vadilo. Veď ma vtedy ani nepoznala. Nikdy ma nepodviedla. Vždy bola dobrá žena. Napriek tomu ma strašne bolí srdce, nemôžem spať a myslieť na nič iné. Čo ak mi tají ešte niečo ďalšie? Snažím sa myslieť na to dobré, čo sme zažili a čo zažijeme s našim budúcim dieťaťom. Veľmi sa naň teším. A nechcem aby vnímalo, že by som jeho mame mal niečo za zlé.
Prosím poraďte mi, ako sa cez túto moju detinskosť preniesť.
Ďakujem
@lenkalienka321 veď nemusíš nič dokazovať. Ty si sem "podložila svoje tvrdenie" bakalárkou. Prosím ťa, šudentské bakalárske štátnice nepodliehajú takým prísnym kritériám ako doktorantská alebo rigorózna práca. Málokedy sa zachytávajú o seriózny výskum a ich dáta často krát vychádzajú z internetovích dotazníkov s náhodnou a dopredu nevybranou vzorkou ľudí. Ďalej študenti radi používajú dostupné skriptá, ktoré obsahujú častokrát zastaralé a neaktuálne výskumy. Názor ti neberiem ale netreba potom vyťahovať fiktívnych vedcov. Toto tvrdenie nieje potvrdené serióznou štúdiou.
@maidenfair Máš vlastne pravdu. Táto bakalárska práca je dosť všeobecná a chýbajú jej ešte ďalšie príčiny a dôsledky " voľného sexuálneho správania sa" .Realita je žiaľ ešte horšia a závažnejšia.
@lenkalienka321 veď dobre. Ale aj keby na to kvalitná štúdia bola, nemusí to na tú konkrétnu osobu pasovať. Ide len o pravdepodobnosť. Na promiskuitu má vplyv množstvo faktorov a ich kombinácia. Tiež kebyže o tebe viem že si v minulosti mala partnerov viac, nemôžem tvrdiť že to zaručuje tvoju promiskuitu v súčastnosti. Pretože ťa nepoznám, neviem čím si si prešla, aký máš svetonázor, schopnosť ovládať sa, empatiu....
@maidenfair úplne správne. Preto som napísala, že sa zvyšuje riziko. A ešte dodavam, že čim sú dôvody závažnejšie a ich príčina sa nerieši, tým je riziko vyššie. Morálka je podstatným brziacim faktorom promiskuitnych činov, avšak nie vždy pomáha zabrániť túžbam a myšlienkam. Avšak asi znie dosť logicky, že ak si človek ani neuvedomuje, že s ním niečo nie je v poriadku, ťažko dokáže nájsť riešenie a tento problém sam od seba nezmizne, iba sa nabaluje. To pre vysvetlenie tej časti, kde píšem, že nás minulosť dostihne. Ešte som natrafila na zaujímavý, starsi príspevok priamo tu na MK ( posielam v osobitnej správe), ktorý ilustruje, čo asi môže prebiehať v hlave človeka, ktorý má tento druh dilemy. Samozrejme, nie všetci to majú takto, komplexita ludskej psychiky nepustí.
@lenkalienka321 problém je, že nie sme schopný s istotou povedať, v akom percente môžu tieto jednotlivé faktory ovplyvniť správanie. Či to je zanedbatelný alebo fatálny vplyv. U pani je to očividne druhý prípad.
@maidenfair no, sme celkom schopní to predpovedať. Keďže detstvo a dospievanie ( dokonca aj prenatalne obdobie) je výnimočné dôležité pri vývine každého z nás, nie je vôbec jedno, čo sa vtedy s nami deje a ako si už počas neho "nastavíme" náš program na zvyšok života. Je skôr výnimkou ako pravidlom, že ľudia s ťažkým detstvom sú v živote šťastnejší. Že ľudia, vyrastajúci v nefunkčnej rodine to majú ľahšie pri vytváraní vlastného domova. Že ľudia, ktorí v čase dospievania boli napríklad šikanovaní, zneužití, budú neskôr v živote sebavedomí a nebudú viac trpieť úzkosťami, či depresiou ako ti, ktorí sa tomu vyhli. A potom aj voľby, ktoré v živote spravíme vždy ovplyvňujú naše telo a našu myseľ, naše nastavenie. A keď si napr. všimneme ( vid. tabuľka) v akom období nášho života sa formujú ktoré hodnoty, tak nám musí byť jasné, že si týmto výrazne zlepšujeme, alebo zhorsujeme východiskovú situáciu pre ďalší život. Ja sa nebudem tajiť, že sa okrem psychologického hľadiska opieram aj o hľadisko duchovné, ktoré ( podľa mňa) ešte hlbšie vysvetľuje a ešte pevnejšie súvisí s tým, čo, kedy, ako a prečo sa nám v živote deje. Ja verím v tesne prepojenie tela, mysle aj duše. A tiež aj tomu, že stav našej duše priamo ovplyvňuje, ako úspešne sa vysporiadame s telesnými aj duševnými ťažkosťami, ale niekedy aj to, či sa vôbec v našom živote tieto problémy objavia.
Fuuuuu a co tak spať so ženou prvýkrát v živote a dozvedieť sa, že mala predtým pohlavnú chorobu a ktovie od koho to chytila a s kým každým predtým spala
Skoro som skončil na psychiatrii je to prvá žena s ktorou som spal a nie nieje to žiadna sranda nerozumiem síce prečo som si to tak dlho šetril no skoro som skončil na psychiatrii z toho užívam lithium a zažil som si s ňou také veci, že normálny chlap by už dávno skončil na psychiatrii
@samysk95 ja len rozmýšľam, že ti to tak vŕta v hlave, ale aj ty s ňou správaš pred sobášom, keď je tehotná však? A keby si ju nedajbože nechal, tak si len ďalší do zbierky tých predošlých. Nezapodievaj sa tým, čo bolo dávno predtým, než ste sa spoznali. Buduje vaše šťastie tak, aby to fungovalo čo najlepšie. Tešíte sa spolu na bábätko, plánujte si budúcnosť a nehrabte sa v minulosti. Prajem vám veľa šťastia rodinka 👍