Ako sa vyrovnať so zlomeným srdcom?
Ani neviem čo čakám. Ale ako sa vyrovnať s tým, že človek ktorého som ľúbila celým srdcom, bol pre mňa všetkým, myslela som že je ten pravý. A došlo mi, že ma len hlúpo ťahal za nos, využil ma, vôbec ma neľúbil. Je to už 8 mesiacov (i keď polovicu z toho som si ešte hlúpo myslela, že to dáme), stále z času na čas mi je hrozne, revem. Úplne ma to zničilo. Mám pocit akoby som pre neho, alebo pre nikoho nebola dosť dobrá. A pritom som sa vždy snažila, pomôcť s čím som vedela, nemyslím že som zlý človek... Nikdy pre neho ale nebolo nič dosť dobre, aspoň si to myslím ... Alebo som bola preňho príliš stará (bol odo mňa o rok starší), hanbil sa za mňa? Márne hľadám odpovede na otázky a snažím sa si to racionálne vysvetliť. No nedokážem to. Krútim sa stále v Tom dokola. Viem že si mnohé poviete, aká hlúpa, naivná, vyvádza kvôli chlapovi. No, možno som. Ale to preto, lebo keď ľúbim, tak naozaj, so všetkým. A vďaka tomuto už nedokážem chlapom veriť, ani ľúbiť. A vlastne ani nechcem. Na čo? Aby som zas skončila so zlomeným srdcom...
Vieš čo, toto je o tvojom nastavení. Aj mne sa také stalo, a nie raz. Ale ja som silnejšia asi ako ty. Povedala som si raz velmi dávno, že žiaden chlap ma nikdy nedostane na kolená, aby som sa kvôli nemu trápila a plakala. A tak aj bolo. Povedala som si, že za tie slzy mi žiaden nestojí, ja mám svoju hrdosť a hlavne sebaúctu. Tak dlho sa trápiť pre nejakeho dementa? To uuurcite😆 všetky kamarátky mi túto moju vlastnosť závideli. Dnes mám takého manžela, že ma na rukách nosí, stará sa o mňa ako o diamant. Navzájom sa. Takže nezúfaj a hlavne sa vschop. A neukáž svoju slabosť chlapovi. Nech vidí že si silná.
Boli sme spolu 2 roky. Ukončila som to v podstate ja. Keďže som mala pocit, že o mňa už nestojí, že ma neľúbi. Aj som sa chcela o Tom s ním ešte porozprávať, sľúbil že príde. No večný problém a výhovorka, že nestíha, ma toho veľa. Potom sa na mňa úplne vykašľal, neozýval sa. Ja hlúpa som mu ešte vyznávali lásku, nevedela som že už je s druhou, a takou žabou... 😢
Snažila som sa byť silná. Myslela som si že po tých preplakanych dňoch, bez jedla, spánku len s tabletkami, sa to pomaly lepší. No pred cca mesiacom má kvôli niečomu kontaktoval, samozrejme keď niečo potreboval. Úplne ma to rozhodilo. Keďže mi vtedy v niečom klamal, tak som si ho všade blokla. Viem, detinské. Ale myslela som, že mi to pomôže ľahšie sa s tým vyrovnať. Dnes som šla bloknut ešte whattsap a Instagram, a tam som uvidela niečo, čo mi zas ublížilo. A to som chcela len fakt obmedziť akúkoľvek možnosť, aby ma kontaktoval keď potrebuje využiť.
Aj toto preboli, uvidis. Neokradaj sa kvoli tomuto zazitku o lepsi buduci vztah opakovanim si takych myslienok ze "vďaka tomuto už nedokážem chlapom veriť, ani ľúbiť. A vlastne ani nechcem. Na čo? Aby som zas skončila so zlomeným srdcom..."
Ja viem že raz prebolí. Hlava to vie, srdce si robí svoje. Už som z toho unavená. Nemám zodpovedané otázky, nerozumiem prečo to tak skončilo. Aj keď viem, že všetko má svoj dôvod, zatiaľ ho nepoznám.
Bola tam snaha o stretávanie sa s iným mužom. Lenže, po tomto sklamaní som si povedala, že sa už nechcem nikdy zalubit. A v podstate to skončilo, skôr než zacalo, lebo som žiadne také city nepociťovala.
Len by som najradšej na všetko zabudla... Lebo pri spomienkach ma to bolí.
Nemám pocit že som v detstve niečo také zažila, čo píšeš.
Prečo som mala ten pocit? Ono je toho viac, že prečo. Zo začiatku si na mňa našiel čas, aj keď vždy bol zaneprázdnený. Posledne si ho už nedokázala nájsť, vždy tam niečo bolo. Už mi ani nepovedal, že ma ľúbi, že mu chybám. Nijakým iným spôsobom mi to nedával najavo. Nezaujímal sa, ako sa mám, či s niečím nepotrebujem pomôcť (no on pomoc potreboval, a keď som vedela,pomohla som..). Bolo toho už viacej, všetko má nenapadne.ale som to už cítila, že tam nie je všetko v poriadku z jeho strany. Nikdy som sa necítila pri ňom výnimočne,nevazili si nič čo som pre neho robila, aspoň mi to nikdy nepovedal a zdalo sa mi, že všetko berie ako samozrejmosť. len bral, a na oplátku nič nedal. A to som nechcela nič, len jeho čas a lásku...
Písala som že na začiatku to bolo iné. Vedel si nájsť čas, spravil si ho na mňa. Aj mi vravel že ma ľúbi. Viac sa zaujímal. Mali sme spoločne názory... Posledný cca pol rok sa to začalo kaziť. Nehovorím, že predtým to bolo vždy ideálne. Ale komunikovali sme, vždy sme si to vydiskutovali...
A čo sa týka sebavedomia, áno, s tým mám trochu problém. Snažila som sa zistiť dôvod, no na nič konkrétne som neprišla. Je pravda, že nikdy som si o sebe napríklad nemyslela, že som pekná. Zas nehovorím, že som hnusná, ale proste taká obyčajná, nič výnimočné. A možno z toho pramenia potom pochybnosti, či som dosť dobrá...a strach že ma kvôli druhej chlap opustí. Čo sa mi stalo raz, hneď prvá krátka známosť. Potom po dlhšej dobe má ex muž podvádzal, je pravda že som od neho odišla ja, ale aj tak.
Neviem zodpovedať všetky otázky. Prečo si myslím že sa za mňa hanbil a bola som pre neho stará? Z dôvodu, že za celé 2 roky nikde neuverejnil našu spoločnú fotku. Neriešila som, lebo som nepotrebovala súkromie vešať na net. No krátko po rozchode si našiel o 17 rokov mladšiu, už hneď dal spoločnú fotku na FB. A dnes som videla na ig, fotku ako sa bozkaju 😢
Na začiatku, myslím aj rok... Našiel si čas, robili sme aj veci spolu, vedel prísť aj ku mne. Vtedy sa zaujímal ešte. Pomôcť veľmi nepomáhal, lebo som ho o to nežiadala. Chcela som len tráviť s ním čas. Mal dostatok voľnosti, priestoru na svoju prácu... Ťažko sa to opisuje. Bol dobrý človek, teda aspoň som si to o ňom myslela. Ale nezachoval sa pekne, navyše mi klamal naposledy.
Myslela som si, že tým aká som, som pre neho niečím. Mýlila som sa. Aj moje vlastnosti, obetavosť a všetko čo som pre neho robila, bolo na nič. Len ma využil, to vidím až teraz.
Ja viem, všetko čo píšeš, je pravda. Len akosi príliš dlho to trvá. Už po rozvode som si povedala, že nechcem chlapa, teda že ak nemá byť ten pravý, tak nech radšej žiadny. A dosť dlho som bola aj sama. Potom som až s týmto začala, a to sme sa už predtým poznali. O to viac ma mrzí, ako sa zachoval, ako to skončilo. A nerozumiem tomu.
Neviem ako prísť na to, prečo si neverím, prečo mám nižšie sebavedomie. Už som sa snažila na to prísť, ale nič.
Necitala som úplne všetko, ale ako keby som to pisala ja od slova do slova 🥲 bolelo to, aj to stále boli ale už mi to je nejak jedno. Stačí si pozrieť jeho ig, alebo profil a hned mi je lepšie že je preč aj s tými jeho klamstvami. Bude to v poriadku ver mi. Tiež som bola veľmi zamilovaná ( a ešte aj som) ale keď vidím že som do toho vzťahu dávala viac, nič sa nemenilo stále sľuboval hory doly a zatĺkal keď som na niečo prišla. On mi ešte stále píše občas, vždy ma prepadne chvíľka smútku mne na ňom Stále záleží ale spomeniem si ako zle som sa cítila kvôli nemu koľko som preplakala a on nebol schopný sa ani ozvať. Kvôli nemu som sa trápila a chcela sa zmeniť, myslela som si že nie som dosť dobrá.. už je to preč. Dôležité je si uvedomiť že on za to nestojí aby sa niekto cítil že je malo pre niekoho aj keď robí všetko a skutočne ho lubi. Ja som sa mohla aj rozkrájať, mala som všelijaké záchvaty, etapy, bola na dne kvôli tomu človeku a vieš čo som zistila teraz spätne ? Že to čo som na ňom vlastne videla, to ani poriadne nemal.. a že sa tak nikdy viac nechcem cítiť kvôli osobe ktorej to je jedno a ozve sa len keď jej to vyhovuje.A stále nemá čas a výhovorky. Držím palce, kašli na neho. A možno sám doleze za tebou, ale to snáď budeš vedieť že ako ti je, bez neho a to ako ti klamal, super
Určite by som dcére povedala, čo píšeš.
Neviem prečo sa kvôli chlapovi ktorý má pravdepodobne nikdy neľúbil (inak by sa takto nezachoval),takto trápim. Možno preto, lebo som mu verila. A zostala som rozčarovaná, že zahodil 2 roky len tak...
@enmery
@riesska123 ďakujem za povzbudivé slová. Mrzí ma, že si tiež takým prešla/prechádzaš, lebo je to hrozný pocit.
Daj tomu cas a zacni sa zoznamovat s inymi muzmi.
@enmery ja už som sa o ňom nechcela viac rozprávať. Ani s kamarátkou, s nikým. Lebo som veľmi chcela na neho zabudnúť, na všetko, lebo pri myšlienke na neho, na všetky chvíle,mi bolo veľmi zle. Neviem či list (ktorý by som nikdy neodolala), by mi pomohol, môžem to skúsiť.
Ja som osobne nikdy ľudí neposudzovala podľa výzoru. Dokonca som "alergická", keď mamina komentuje niekoho že je taký pekný. Zvyknem jen povedať, že to nemusí nič znamenať, ak nie je človek dobrý. Nemyslím že krása je podstatná, však každému sa páči niečo iné.
@vanilkovazmrzka skúšala som, no nejde to. S jedným som sa dokonca stretávala cez mesiac, no ukončila som to teraz nedávno. Nedokázala som ho mať rada ako muža. Lebo myslím, že toto nemám uzavreté. A asi nie som taká, že dokážem skákať zo vzťahu do vzťahu.
@enmery tak s ex mužom som stratila cca 10 rokov, zostala mi dcéra...ale tam to manželstvo bolo kadejaké už dávno. To že ma ex muž podvádzal bola len čerešnička na torte v nefunkčnom manželstve s alkoholikom manipulátorom. Tam som vedela, že ma chľast radšej ako rodinu, no kvôli tomu som ho nedokázala opustiť. Až kvôli nevere.
Zvyknem si čítať motivačné citáty, objednala som si knihu, uvidím či mi trochu pomôže pozrieť sa na to inak.
Ďakujem za povzbudzovanie.
Mňa ešte napadlo, tento citat mi utkvel v pamäti - keď ta had kusne snažíš sa vyliečiť a tu ranu zahojiť. A nie vysvetľovaním hadovi prečo ta vlastne kusol keď si si to nezaslúžila … nechceš ty len vedieť dôvod prečo si mu nestačila? Alebo mu dať najavo že ste si napríkad boli nejakú dobu blízky a chcela si s ním budúcnosť a on ta oklamal a ty sa snažíš zistíš prečo to nebolo tak ako ste si sľúbili ? Prečo nie je tá budúcnosť ? Že ta to sklamalo a ty vlastne stále túžiš po tom a chxes aby to vedel .
