Ako sa vysporiadať so stratou kontaktu s kamarátmi?

Obdobie, kedy človek ostatne sám? Nie som celkom sama, veď predsa môžem v spoločnosti človeka, ktorého som uprednostnila pred všetkým a všetkými. Tiež ste už spravili tú istú chybu? Je normálne v stave zamilovanosti chcieť byť len s danou osobou. Ale ja som to často robila zo strachu, aby som o tú osobu neprišla. Stále sa bojím, ale hovorím, predsa takto by to nemalo byť. Nikto ma do toho nenúti, tak je to len môj vnútorne zakorenený strach. Priateľom som sa zvykla len sťažovať, ale napriek tomu som ostávala tam kde som. Takto sa odomňa akoby oddelili. Viem, že ma majú radi, ale inak už nemohli. Niekde vnútri ma to bolí, ale snažím sa to tiež prijať s pochopením ohľadom na nich. Majú svoje hranice, ktoré ja evidentne nemám a potrebujem. Ani neviem, že ako prežívam ešte strach a ohrozenie plynúce z minulých vzťahov. Včera som sa prvýkrát postavila za seba, hoc som sa bála pri priateľovi. Nič zlé som nespravila, ale on bol opäť nervózny a vtedy má ten svoj tón. Tón ktorý je ofenzívny a vyčíta y, ktorý vo mne vzbudí vinu a pocit nemožnosti. Máva často tieto nálady a ja som vždy utiahnuť, až mi včera povedal, ž a sme tam kde sme boli. A to ma teda naštvalo.