Ako spracovať hnev a frustráciu vo vzťahoch?
Ahojte, nebudem rozoberať detaily úplne. S mojim partnerom sme sa dali dokopy pred 4 a pol rokom. Mala som 40. Ešte stále som mala predstavu nejakej rodiny, spoločnej budúcnosti, bývania apd. Prvý rok bol relatívne fajn, potom som začala cítiť potrebu sa posunúť ďalej. Vždy to bolo počkaj kým budem mať lepšiu prácu, počkaj kým budem mať po operácii a po liečení, počkaj kým si nájdem prácu, počkaj kým bude mojej mame lepšie... neboj sa, všetko bude. Dnes mám pomaly 45 rokov a nie je nič. Posledný rok sme sa veľa hádali, iniciátorkou som bola ja. Začala som cítiť zlosť na neho, na seba, dostala som sa do stavu frustrácie, beznádeje a hnevu na celý svet, nielen už na seba a na neho. Rozišli sme sa pochopiteľne. Občas sme v kontakte, občas mi zavolá. Včera mi povedal, že každý deň má rovnaký, že je to stereotyp. Povedala som mu, že si to vybral, dal prednosť všetkému ostatnému pred mnou. No nič. Ale každopádne problém mám ja v sebe. Mám skoro 45 rokov. Na rodinu a deti už nepomýšľam. Ale mám v sebe všetok ten hnev, smútok, osamelosť, frustráciu, zlosť apd. Toto si svojím spôsobom prenášam do iných vzťahov v okolí, do práce. Nedám priestor žiadnemu mužovi okolo mňa, lebo dnes vidím dvesto prekážok a svietia mi už všade red flagy. Akoby som bola nahnevaná na mužov ako takých - že nevedia prebrať zodpovednosť, že podvádzajú ženy... neviem, tak akoby som to cítila. Nechcem mať takéto nastavenie, takto si nikdy nikoho iného nenájdem. Ako v sebe spracovať toto všetko? Terapeuta mám, ale nepomáha mi v tomto smere. Skôr potrebujem radu staršej ženy, ktorá si možno niečím podobným prešla, ako to zvládla ona, ako to spracovala.
@anonym_autor So svojim vlastnym zivotnym rozhodnutim sa musis vyrovnat vnutorne ty sama. Ty si sa rozhodla s nim ostat 4 roky. Nik ta nenutil. Bolo to zle rozhodnutie? Ano, bolo. No odpustit si vlastne rozhodnutie musis ty sama. V tej chvili si to videla dobre, perspektivne. Zial, niekedy sa pravdu dozvieme az o par rokov neskor.
to asi nebude hnev len pre tento jeden pripad.. co sa dialo do tvojej styridsiatky?
Pomýšľať na rodinu v 40 už bolo neskoro. Nebolo by to fajn len v partnerstve bez deti a nerobiť taky stres kolo toho?
Pomýšľať na rodinu v 40 už bolo neskoro. Nebolo by to fajn len v partnerstve bez deti a nerobiť taky stres kolo toho?
@anonym_8356a6 nie je neskoro. Poznám prípady, keď tá rodina prišla o dosť neskôr a funguje to.
@anonym_8356a6 nie je neskoro. Poznám prípady, keď tá rodina prišla o dosť neskôr a funguje to.
@sevrin Je to možné, len treba to už nechat na náhodu a na osud a nezblaznit sa z toho, keď sa už nedarí. Na toto bolo treba myslieť oveľa skôr.
Netlač na pílu a užívaj si život bez chlapa. Vezmi si psíka z útulku, venuj sa športu, nájdi si proste niečo, čo ťa bude baviť. Budeš psychicky viac v pohode, nebudeš po všetkých "štekať" a možno si do života pritiahneš konečne niekoho, s kým vytvoríš rodinu a budeš šťastná. Vlastné deti už možno nestihneš, no možno partner bude mať svoje, s ktorými si budeš rozumieť.
Mimochodom, tá nervozita môže premeniť aj z perimenopauzy.
Terapeut nie je kamarat poradi ale len tolko kolko platis. Vzdy mi to prislo ako zufale riesenie. Platit za rady do zivota. Byt tebou zvolnim z narokov na zivot. Nie uplne ale necakat zazraky. Zi, stretavaj sa s ludmi ale neber si vsetko k srdcu. Je kopec muzov co zase nevedia najs zenu do zivota. Asi tiez cakaju zazraky. Ked nebudes tlacit pride nieco samo. Hlavne neposobit na okolie negativne.
Ako spracovať hnev a frustráciu vo vzťahoch?
Najlepšie tak ako to robím ja - treba ich pretransformovať na sexuálnu energiu.
Pomýšľať na rodinu v 40 už bolo neskoro. Nebolo by to fajn len v partnerstve bez deti a nerobiť taky stres kolo toho?
@anonym_8356a6 rodina neznáma nutne dieťa, pre mňa je rodina ja, partner, jeho deti, prípadne rodičia apd.
čiastočne to bude asi aj tvojou povahou, že ten hnev prenášaš aj na iných ľudí, či do práce alebo do okolia. alebo na iných mužov. áno, mnohí sú kkti, ale zase nehádžme všetkých do jedného vreca. napokon, ani ten tvoj nemusel byť nejaký somár, akurát nehral fér alebo počas fungovania s tebou si uvedomil, že nie si človek, s ktorým by chcel manželstvo, prípadne dieťa, len nemal gule ti to povedať. asi mu bolo dobre tak, ako ste boli, možno o rodine vôbec ani neuvažoval a dúfal, že aj teba to prejde, ktovie. tak či onak, keď ani terapeut nevie pomôcť a nasmerovať, ako utlmiť svoj hnev a neprenášať ho na okolie, tak potom neviem.... chyba bude v tebe. ja som si prešla niečím veľmi nepríjemným vo svojom živote. tiež šlo o moje súkromie. ani mi nenapadlo hnevať sa na iných. hnevala som sa len sama na seba. a naopak, útechu a rozptýlenie či zmysel života som v tom čase hľadala v práci a medzi ľuďmi. preto nechápem, ako je možné, že sa zlostíš na všetkých.