Ako ste našli lásku aj keď ste neverili?

Ahoj, ja som si myslela, že sa v živote nevydám a nebudem mať rodinu. Môj otec bol bohužial agresívny a mamku aj mňa so sestrou bil. Sestru mal radšej, ale keď som sa narodila ja a videl, že ďalšie dievča, tak bolo zle.... Jeho prvá reakcia vraj bola, či celé výplaty pôjdu len na vložky... Keď som mala dva roky dal mi úplne vyholiť hlavu (dôvod vážne netuším) a proste bolo to naozaj zle. Rozviedli sa chvalabohu keď som mala 5 rokov a našťastie si až tak veľa toho nepamätám (teda nie aktívne, určite je to však v podvedomí a určite táto skúsenosť ovplyvňuje to ako sa správam). Pamätám si asi 3 bitky, ktoré boli však naozaj brutálne....Vždy som si hovorila, že ostanem sama a že v žiadnom prípade nechcem vedľa seba chlapa. Bolo to ovplyvnené aj tým, že ja pochádzam z rodiny, kde sú reálne všetci rozvedení. Moja babka, moja krstná.. no proste od mala som počula všetkých z mojej rodiny len pindať na chlapov. Mojím cieľom bolo zmaturovať a ísť robiť letušku do Dubaja, aby som aspoň videla svet. V 17 rokoch som však spoznala spolužiaka mojej najlepšej kamarátky a tam sa to zmenilo. Nikdy v živote som nestretla tak dobrého muža. Bol milý, pozorný, správal sa ako gavalier a nejako sme sa dali dokopy (pre nás oboch to bol úplne prvý vzťah). Po roku a pol čo sme spolu chodili sme začali uvažovať nad VŠ v rovnakom meste a teda moje plány z letušky sa zmenili na sestričku 😅 Momentálne máme obaja 28 rokov jedného skoro dvojročného syna druhú 3 mesačnú dcérku, psíka, vlastný byt a som neskutočne šťastná, že som si dovolila otvoriť srdce a zažila pravú nefalšovanú lásku. A áno sem tam sa vieme pochytiť riadne, vieme po sebe aj fakt nepekne kričať, ale vždy sa udobríme a ospravedlníme sa jeden druhému. Ja som od septembra začala navštevovať psychologičku, aby som popracovala na niektorých veciach a hlavne aby to čím som si prešla nijako neovplyvňovalo výchovu detí. Sme spolu aj s chodením krásnych 11 rokov ❤️❤️❤️

Joj ja som mužov nenávidela, zažila som v detstve alkoholizmus, násilie, pokus o zneužitie, každodenný strach o život, presvedčenie že muži sú svine a že v živote sa nevydám. Mala som 2 chalanov ktorých som len viac menej využívala aby som sa mohla prezentovať pred babami že aj ja mám. A potom som sa v 20 rokoch zaľúbila a začala som zisťovať že nie všetci chlapi sú tak zlí. Sme spolu 20 rokov, zobratí, ešte mi občas robí problém vidieť v ňom človeka keď sa hádame ale aj v tom sa lepším. Bez terapie, len si veľa vecí študujem, psychologické knihy, videá atď.