Ako veriaci zvládajú život po rozchode?
Ahojte. Prosím, aby komentovali len veriaci, ktorí chápu o čo ide. Komentáre typu, aké je naše zmýšľanie divné, nech si ateisti nechajú pre seba. Ďakujem za pochopenie...
Ako ste sa naučili žiť sami, tí ktorí ste prešli rozchodom po dlhodobom vzťahu, ale najmä tí, kde sa manžel/ka rozhodol/a odísť, rozviesť sa? Ako ste sa naučili žiť zrazu bez milovanej osoby a nezradiť, naďalej zostať verný a akceptovať jeho/jej odchod? Najmä, ak tam ani neboli deti. Ako ste sa zmierili s vedomím, že ste prišli o všetko, o spoločnú budúcnosť, že vám nič neostalo a zostali ste úplne sami...? Že všetko, po čom ste túžili, sa už nikdy nenaplní...? 🙁
Bol pre mňa všetkým, dal zmysel môjmu životu. Bez neho bude život nekonečne dlhá čierna púšť. Takýto život je krutý žart z Jeho strany... 🙁
@maximiliana duchovný rozmer manželstva
To asi ani ty sama, ked sa nechces odputat od cloveka, ktory k tebe nepatri. Teba mozno niekde caka ten tvoj pravy, ale ty mu ani nedas sancu, lebo si sa rozhodla, ze pre teba je ten pravy niekto iny.
@anonym0001 tak ako človek, ktorý je v manželskom zväzku a na iných už nehľadí...
Ako by som poradila? Zatvorila dvere, prerusila s s nim konkakt a zila svoj zivot. Kazdy ma pravo lubit koho chce, a on ta nelubi, i ked ti vravel nieco ine. Nechcel ta ranit, ale je uz koniec. Nic lepsie sa ti nemohlo stat, chces predsa byt milovana. Pri dalsom muzovi v mojom zivote by som pocuvala Boha a neupravovala si vieru podla seba. Ne, nezili ste v manzelstve, prave naopak, zili ste v hriechu.
Ale vy ste manzelia neboli... boli ste dvaja smilnici, ktori zili v hriechu... to, ze ty si sa rozhodla byt do smrti sama, je momentalny vykrik... on pravdepodobne sam nezostane a potom co? Nie je zdrave sa upinat na jedneho cloveka, co ty si urobila chorobne... s vierou to nijako nesuvisi... podla tvojich sprav si nim takmer posadnuta, kdezto on to tak neciti...a aj pre ateistov je normalne byt vo vztahu verni fyzicky aj dusevne...
A napíšeš aj dôvod vašich nedorozumeni, to je možno cesta k sebapoznaniu, ako sa pestuje vzťah.... prečo sa rozhodol odísť?
Keby bolo podľa teba.... ty ho zbožňuješ, vidíš zmysel v spoločnom živote a on ho ale nevidel.
Ak dôvodom rozchodu nie iná žena /podľa teba/...
tak máš povahu, ktorú ti nechce tolerovať.
Ak si veriaca, na prvom mieste ma byt Boh, a nie človek. Ani vlastne deti nemajú byť pred Bohom. Ty si si postavila na piedestál obyčajneho človeka, hriešneho, ktorý by ta skôr či neskôr sklamal... Možno nie odchodom, ale v iných veciach, lebo je len človek..
Tvojou nádejou a radosťou ma byt v živote Ježiš Kristus, ktorý za teba položil život a nikdy nikdy nikdy ťa nesklame.
Mas to podľa mňa trochu pomýlené vo viere.
Duchovný Rozmer manželstva, vzťahu - to je podla mňa niečo iné ako to tu ty opisuješ, ty si to myslíš s osudovostou, s naivnými romantickými predstavami. Asi si ešte mladá, tipujem do 25,nemusis odpovedať - aleBoh nám dáva manželstvo, aby sme sa stali dobrými partnermi pre toho druhého, a nie sebecký pozerali na to, čo chcem ja, ja.
Každe jedno manželstvo ma kríž, a na to je Boh, aby nám pomohol, ale ako mohol pozehnat vás vzťah, keď ste žili v smilstve? Pre teba to už možno manžel bol, ale keď si to myslela s nim navždy a naozaj, prečo si to neslubila Bohu pred oltárom? Načo si čakala? Ci on nechcel? - a v tom to je - on ta neľúbil, nebol ten pravý. BOH má pre teba niečo lepšie.
Viera predsa neobmedzuje počet partnerov, iba manželstvo má byť len jedno. Aj keď pre teba to bolo ako manželstvo, ale pred Bohom to manželstvo nebolo. To že ste spolu žili ako manželia je z pohľadu katolíckej náuky hriech, ale nijako neznamená, že máš byť do konca života verná len jemu a ostať sama. Vôbec nerozumiem tejto tvojej interpretácii, že si si z toho vyňala práve to, že máš byť sama, lebo buď on alebo nikto. To síce môže byť tvoje rozhodnutie, ale rozhodne to nebude rozhodnutie božie. Bude ti len na škodu, že práve nie si otvorená tomu, čo/koho ti reálne môže Boh ďalej do života poslať. Budeš zatrpknuta z toho, že ti boh zatvoril jedny dvere a pritom mu nedovolíš, aby ti otvoril nejaké nové, možno lepšie.
@maximiliana možno mám niečo v povahe, čo sa mu ťažko znášalo, ale aj opačne. Nikto nie sme dokonalý. Asi sme obaja ťažké povahy. Tie nedorozumenia sa zbierali. Možno keby som v niečom inak reagovala, veci by dopadli inak. Nechcem to tu písať, lebo viem, že vaše reakcie by boli iné, a iným smerom...
@stevvvka ja som čakala na žiadosť o ruku dlho, skoro 3 roky. Posledné mesiace aj jeho rodina ho stále nabádala, že na čo ešte čaká...
Ja viem, že sme žili v hriechu... Po jednej veľkej hádke som sa odsťahovala, nechcela som sa rozísť, ale videla som,že mu musím dať priestor, chcela som mu to tak vysvetliť, že to bude dočasne, vedel, že ma to stále ťahá k duchovnému, že ma trápi, že nemôžem chodiť ku sviatostiam, že proste preto som išla zrazu do samostatného bývanie....... Ale on to vzal ako zradu, že som ho opustila. Myslela som, že to časom pochopí... Ja som veľmi veľa vecí pochopila od rozchodu, hlavne o ňom. Aj o sebe. Sme stále v kontakte, pri poslednom stretnutí mi povedal, že ma stále ľúbi, ale vzťah už nechce, radšej zostane po zvyšok života sám. Najhoršie je, že som myslela, že keď budem môcť chodiť znova na sviatosti, bude mi lepšie. No nič mi to neprináša....
Duchovný rozmer manželstva-žit na kope bez manželstva a sobášu v kostole? Ja neviem,ale niektorí veriaci si už upravujú pravidlá a móresy podľa toho,ako vyhovuje 🤭. A potom vravia niečo na ateistov. Každý nech si žije ako cíti,ale nepovyšať sa nad ostatných by neuškodilo 😉.
@zuzanita1609 nepochopila si. Ja viem, že to nebolo podľa prikázaní. Ale pre mňa to znamenalo to isté, inak by som do spoločného bývania nešla...
Dievča, sťahuješ Boha z kríža, zautočíš tu na ateistov/veľmi kresťanské/ a pritom absolútne nežiješ ako krestaň. Žiť a spávať s mužom bez svadby, na prvé miesto si si postavila muža a nie Boha. Ty si si to všetko v hlave prerobila a ospravedlnila, ako Ti to pasuje. Si posadnutá iným človekom a ten pravdepodobne bude mať raz inú a ožení sa. S Bohom, či bez Boha, ľudia niekedy zistia, že si nesedia a toto nie je to, čo chcú do konca života a to je ok. Ja Ti poviem, že sa momentálne správaš a žiješ ako totálny farizej. Tak sa neodvolávaj toľko na Boha, keď si hrešila a hrešís. To je jedno, čo to pre Teba znamenalo/to Tvoje farizejské ohýbanie/, v kresťanstve sa takto žije až v manželstve. Tak keď si raz tak veriaca, neohýbaj si pravidlá. Skús začať niekde pomáhať ako dobrovolníčka, aby si pretavila kresťanstvo do reality a ukázala lásku k blížnemu.
"Najhoršie je, že som myslela, že keď budem môcť chodiť znova na sviatosti, bude mi lepšie. No nič mi to neprináša" - neprináša ti to nič, lebo najskôr si musíš prejsť všetkými fázami rozchodu (od odmietnutia cez hnev, vyjednavanie až po prijatie), ktorymi si musí prejsť po rozchode ako ateista tak aj kresťan. Ty si sa do tej fázy prijatia tvojej situácie ešte nedopracovala, ani prijímanie sviatostí ti nepomôže preskočiť všetky tie fázy.
@enmery presne si to zhrnula 👍👍
No vidis, on nevidel v tebe manzelku. Ale za to Boh nemoze. Stretnes ineho, ktory tu manzelku v tebe vidiet bude.
Autorka: keď by to pre Teba znamenalo to isté, tak prečo si ešte chcela sobáš a čakala na žiadosť o ruku?
Dievča zlaté, usporiadaj si svoje životné priority. Potom môžeš riešiť seriózne vzťahy, budeš pre protistranu čitateľnejšia. Lebo toto čo píšeš teraz nemá ani hlavu ani pätu.
Jejda 😂 nemali ste sviatosť manželstva, takže vás vzťah nemal duchovný rozmer. Boh ti nič nerozdelí je, on sa rozhodol ze to neklape a odišiel, asi to vidí inak ako ty. Aa inak žili ste v smilstve tak neviem co tu riesis
Mas to velmi pomylene, predpokladam, ze si velmi mlada a tvoja naivita sa tym trochu ospravedlnuje.
1. o ziadnom duchovne vo vasom pripade nemoze byt ani rec, zili ste v konkubinate, v hriechu, ty si bola (a si) sialene zamilovana, tak si si len svoje predstavy pretransformovala do reality. vas vztah s manzelstvom nemal nic spolocne. on ta nikdy nemiloval a ak ano, tak nie dostatocne, vedel, ze nie si ta prava. v opacom pripade by ta davno poziadal o ruku a nemusela by si ani demonstrativne odchadzat zo spolocneho bytu, ani by ho nemusela tlacit do svadby rodina. a aj napriek tvojmu odchodu a tlaku rodiny si sa svadby nedockala. jednoducho si mu za to nestala a taky chlap si skutocne nezasluzi byt na tvojom piedestali.
2. on uz ma inu. fyzicky mozno nie (ja myslim, ze ano), v myslienkach urcite. zapamataj si, ze nikdy ziaden chlap neodchadza zo vztahu (a zvlast dlhodobeho) bez toho, aby uz nemal poistku v inej zene. tie reci o tom, ze ta lubi a inu mat nikdy nebude su hlupost. bachorky a klamstva, pretoze je len slaboch a hanbi sa priznat ti pravdu, ze stretol inu.
3. poplac si, posmut, patri to k tomu. po par mesiacoch sa na to budes divat inak a stavim pol kralovstva, ze ten tvoj princ uz bude zit s inou. ty stretnes ineho a takeho, ktory bude vediet dokonale rozlisit co je konkubinat a co manzelstvo a ktoreho nebude musiet rodina tlacit do manzelstva.
A este cosi, aby si nebola prekvapena, ked sa ten tvoj princ po roku ozeni. poznam take 2 pripady vo svojom okoli, kedy chlapi s frajerkami zili x rokov a manzelstvo radikalne odmietali. po rozchode boli obaja do 2 rokov zenati.
...a okrem všetkého hore spomenutého si ja myslím že už má možno aj inú...
"Zostaneme kamaráti, stále ťa ľúbim, zostanem sám"...to sú také keci že až....
@enmery to pekne zhrnula.
Ešte dodám, že teraz Si ubolena, užialena, zrútil sa ti svet...
je mi to ľúto, že ťa to teraz boli a dopraj si čas. Ale boli ta to preto, lebo si si celú budúcnosť postavila na 1 človeku.. Keby mal autonehodu a umrel tak co? Nesmieš svoj život postaviť na 1 človeku.
Tiež som mala kadejaké predstavy o vzťahu a kadejaké fázy vo viere. Až keď som skutočne začala poslúchať Boha (aj so svojimi pádmi, samozrejme, aj kresťania majú svoje slabosti a hriechy), až keď som skutočne dala Boha na prve miesto vo všetko., pocítila som Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chapavost... Bolo to v živote veľmi náročné obdobie, po všetkých stránkach, ale bola to iba skúška.. A práve v tom najťažšom obdobi mi Boh ukázal, že ON má nikdy nesklame. Bolo to najkrajšie obdobie môjho života, keď mi Boh ukázal, ako ma veľmi miluje. A tu lásku teraz môžem dať ďalej.
Nemusíš byť kresťan, viera sa nedá na nútiť, ale neotacaj si tu pravidlá podľa toho, ako ti pasuje. Ak ti sviatosti nič nedávali, bolo to preto, že si mala v srdci na prvom mieste niečo iné, AKO BOHA.
@enmery kde som zaútočila na ateistov? Nikde. Len napísala, že oni nemajú duchovné vnímanie ako veriaci človek, oni nechápu vernosť jednému človeku po celý život, aj keď vzťah skončil. A tom tu píšem. Preto som aj chcela aby sa zapojili len rozvedení veriaci veriaci, ktorí vedia, o čom píšem. Ja viem, že som žila v hriechu, ale to nic nemení na vernosti jednému človeku po celý život...
@zltalienka prečo som chcela svadbu? Lebo som cítila absenciu požehnaného vzťahu, chýbalo mi tam to požehnanie Bohom......
@autorka nic v zlom, ale pre Teba to sice znamenalo to iste, ako manzelstvo, ale manzelstvo to v ociach Boha nebolo, toto musis pochopit. Hnevas sa tu, ale ja som myslela, ze hovorime o sviatostnom manzelstve a to je mega problem, ked sa jeden rozhodne odist. Ale Ty si si partnera postavila ako zlate tela na piedestal namiesto Boha a to je cele zle. Boh Ti dal dar, vianocny, aby si pochopila, ze On to takto nechce. Boh pozehnava manzelov, nie partnerov hala bala. Boh ma byt na prvom mieste, az potom manzel, manzel, nie partner. A potomto ostatne.
@matkahelka
@ejbyk viem, že inú nemá...
Ale od Boha si nemozes pozehnanie vynucovat, pre pana krala. A uz vobec nie tak, ze budes zit s muzom bez sobasa a tvarit sa, ze ste manzelia, hoci nie ste a vzit sa do roly manzelky a stavat vzdusne zamky. Zili ste v hriechu a toto Boh nepozehna.
Pozri, ja som spavala so svojim muzom dlho, pred svadbou, presla som si obratenim, vstupila do katolickej cirkvi a na cas, od okamihu mojho obratenia, sme spolu nespali a ked, tak som sa z toho vyspovedala, nezili sme spolu. A neuveris, ale po mojom obrateni, krste a 1.sv.prijimani a potom, ako som zacala svedcit, po dlhych modlitbach a hladani a nakoniec strachu, ze ma opusti, tak ten muz za mnou prisiel a poziadal ma o roku a o pol roka bola svadba a spolocne byvanie, prijali sme 4 deti a stale sme otvoreni zivotu. A Boh nas pozehnava cez toto vsetko. Ano, mame aj hadky, aj horsie dni, aj starosti, ako vsetci ostatni, ale citime tam tu silu sviatosti manzelstva. Ale neda sa to vynutit proste.
@maximiliana pre ateistu je normálne mať množstvo partnerov za život, keď sa mu ne jednom niečo nepáči, tak hľadá druhého, potom tretieho, manželstvo je pre mnohých len právna záležitosť... Ano, já viem, že sa ti zdá že si protirečím, keď som žila v hriechu. Ale ateista nepochopí, že to pre mňa neznamenalo len tak, a že to pre mňa bolo rovnako záväzné ako manželstvo, že ho stále milujem, že ho nikdy nezradím. A preto sa pýtam rozvedených veriacich, ako našli silu žiť život, bez milovanej osoby, sami, bez možnosti mať rodinu.... Chápeš?