Ako zlepšiť vzťah s mamou?
Ahojte, je to trošku osobnejšia téma, tak to napíšem anonymne. Mám 23, som citlivejšia a emocionálnejšia žena a trápi ma vzťah s mojou mamou, (ktorý ani nemáme). Ako človek nieje zlá, ale je chladná a nevie dať najavo pocity a emócie, jednoducho to, čo ja potrebujem. Napríklad, aj ked mám narodeniny mi len potrasú s tatom rukou a dajú darček, my sa vlastne vôbec neobímame a mne to troška chýba. Ani sa nerozprávame iba tie najzákladnejšie veci - keď prídeme domov sa spýta ako v práci ja že fajn a tam to končí pri pár vetách a potom ide niekam preč alebo niečo robí a nemám ani priestor sa s ňou rozprávať. Keď som jej to povedala, že by som bola rada keby sa porozprávame, že ma niečo trápi sedela 10 minút vypočula ma, povedala mi že sú aj zle dni a odišla, že musí ísť tam a tam. A to je tak stále. Ja som si minule uvedomila, že my sme sa napríklad nikdy nebavili o žiadnej inej téme ako škola/práca. Niektoré veci riešim s kamoškami ale tiež im nechcem vešať všetko na nos tak to dusím v sebe
a trápim sa sama... Veľmi závidím dievčatám, s ktorými mamina niekam šla nakupovať, na prechádzku alebo hocikam a rozprávali sa. Tá moja mi dala v lepšom prípade peniaze a že chod si kúpiť. Takto to bolo od mojich 15 rokov. Najhoršie je, že ona je aká je a čokoľvek jej poviem berie ako útok a povie mi že je asi tá najhoršia matka na svete... Som jedináčik.. Inak v rodine nemáme dobré vzťahy, čiže nemám nikoho iného.. Toto ma trápi už dlhé roky... Čo by ste robili na mojom mieste?
Nič by som nerobila. Máš 23,najdi si frajera, buduj si svoj život, svoju budúcnosť, a dospej. Si už dospelá.
@bielasovicka to všetko robím, priatela bohužial nemám a aj keď som mala aj tak sa s ním moc nedalo o emociach rozpravat😃
Aj moja je z časti taká, ako opisuješ. Nie je chladná, ale nie je moc kontaktná napr si nepamätám, že by sme sa niekedy objali, veľa vecí som riešila skôr s kamarátkami ako s ňou, nikdy sme nemali takú intímnejšiu debatu matky a dcéry o hocičom. Ale viem, že ma má rada, podporovala ma dosť v študiu, práci, finančne. A mňa to vlastne nikdy ani neštvalo, dokým som si nezačala všímať, že toto je niečo, čo som si zobrala z domu a pretavujem do mojich vzťahov, ktoré stroskotávali najmä na tom, že som nevedela prejaviť emócie, nevedela som objať, atď. Dokonca aj pri obyčajných veciach ako podanie ruky a pusa pri zvítaní (bohužiaľ priateľova rodina je takáto), mám vnútornú nervozitu, neznášam to. Snažím sa na tom pracovať, tvoja mamina asi nechce. Nájdi si niekoho, kto ťa vypočuje, ideálne dobrá kamarátka. Úprimne pochybujem, že ona sa niekedy zmení, je to jej povaha. 🙂
A ešte som chcela dodať to, že presne kvôli tomu viem, aká je nechcem byť mama 🙂 že to budem robiť inak
Tvoja mama to nevie, lebo jej mama bola chladná a správala sa presne tak ako tvoja mama. Nezmení sa to. Mám to isté. Moja mama je hrozne emočne otupená. Dôsledok ťažkého detstva a jej života s rodičmi. Tvoja mama nikdy nebude taká, ako Ty chceš. Musíš to prijať a hľadať tento emočný suport niekde inde.
Najdi si psychologa,alebo terapeuta a vyrozpravaj sa. Toto moze sivisiet generacne a casto ma velky vplyv to ako bola tvoja mama vychovavana a objimana atd. Zrejme sa to nemala kde naucit.
@yoxinka ja som mala pár ludí napr. jednu susedu, obe sme psíčkarky a bola to veľmi milá staršia pani a zvykla som s ňou chodievať na hodinové prechádzky a rodičia ked to zistili, tak mi len vynadali že som neschopná si nájsť normálnych kamarátov a že sa mám potrebu rozprávať a otravovať starých ludi pritom mala niečo cez 50…a veľmi mi pomáhala. A takto isto som mala aj kamoškinu maminu ale už k nim moc nechodím. Dnes mi napriklad mama vykričala že nemám kamarátov ani frajera a že nevie kde je chyba. Pritom mám dve kamošky. A ešte žiadny frajer jej nieje dobrý a vždy mi ho znechucuje a hladá čo je na tom vztahu zle
Jednoduchá psychológia. Nevie Ti to dat, lebo to pravdepodobne nikdy nedostala v rodine ani ona. Ju už nezmeníš. Prajem Ti do života človeka, ktorý ste Ťa objime len tak, vypočuje a neodsúdi-a to nemusí byť hneď zásadne rodič.
@enmery ďakujem❤️
Takže fakt sa na ňu nehnevaj. To sú tie vzorce a generačne traumy, ktoré si mnoho ľudí nesie. Keby si zila v pralese s opicami-tiez by si nevedela hovoriť ako my ľudia, len by si vydavala zvuky ako opica. Bol pekny rozhovor s lekarom Dobiašom, ktory tam sam povedal, ze oňho bolo postarané-peniaze, jedlo, ale pralejavy lasky atd nič. A ze on mal potom obrovský problem to ukázať deťom napr. A staršieho človeka už proste nezmeníš. Len si daj prosím Ťa pozor, aby si si nepritiahla do života nejakého narcisa a pod. Ti práve prahnú po empatickych ľuďom s pocitom, že nie sú ľúbení a chcení. Posielam silné objatie na diaľku a pomodlim sa za to, aby sa Ti v živote objavila srdečná osôbka.🙏
Tvoja mama má zjavne nejaký problém sama so sebou (generačná trauma, komplexy). Skús si o tom niečo pohľadať a naštudovať. Mamu nezmeníš. Musíš pracovať na sebe, aby si sa mamou nenechala ovplyvňovať a žila si svoj život.
Mamu nezmeníš, ale nasla by som si dobrých kamarátov s ktorými by som sa vedela rozprávať o všetkom.
Vzťah mama - dcéra sa buduje od malička. Neviem, či sa ešte dda niečo veľmi zmeniť vo vašom vzťahu teraz. Moja tu bola pre nás so sestrou v každej chvíli, či už sme boli doma, či som jej zavolala odniekiaľ, či bola ona chorá, ale vždy sme boli prvoradé. Zrejme chýba bude u mamky, keď si jediná dcéra a nejako sa neviete zladiť spolu. Mala by si byť pre ňu to jediné slniečko, ktoré vyjde, aj keď vonku leje. Možno to ani oni doma tak nemali a teraz v tom pokračuje. Nájdi si frajera a buduje svoju rodinu, držím ti palceky 👍.
Prijala by som mamu aká je a na rozprávanie si našla inú blízku dušu, napríklad aj na koni by si určite našla.