Ako znovu nájsť stratené emócie a radosť v živote?
Ahojte, ani neviem ako začať. Pozorujem na sebe už dlhšie, že sa neviem z ničoho nejak ozajsky tešiť a neplakala som už mesiace. Akoby som nič necítila. Mám dvoch chalanov. 1,5 a 3 ročného. Môj partner (ak sa tak dá ešte nazvať) stojí za prd. Bohužiaľ prišla som na to neskoro. Veľmi si to vyčítam, že ako partner stojí za hovno a ako otec stojí ešte za väčšie hovno. Od neho dostávam len samé podrazy. Vyčitam si, že som nebola schopná chlapcom vytvoriť krásnu, súdržnú, láskyplnú rodinu. Nechcem ho v našom živote a môj nápad bol aby začal chodiť na týždňovky, s čím aj súhlasil (len aby ma nenahneval akoby som bola nejaká fúria čo nepriamo prezentuje aj mojim chlapcom). Jediné čo cítim je hnev sama na seba. Neviem ako sa začať zase tešiť. Mám dvoch zdravých a šikovných synov a ja som akoby otupená voči všetkým emóciám. Jediné o čo sa snažím je trpezlivosť, ale občas vybehnem hlavne na staršieho. Samozrejme mám z toho výčitky potom. Všetko je na mne a ja viem, že sa musím držať a nezosypať. Možno by mi pomohlo sa konečne aspoň vyplakať, ale ani to mi nejde. Nemám to ani komu povedať. Nemám nejak extra blízke kamošky a s rodičmi sa nedá ( to sú tie typy, ktorí všetko vedia najlepšie a ja sa po každom telefonáte s mamou cítim ako nekompetentný debil). Neviem čo s tým, nespoznávam sa.
To je mi luto 🥺 dufam ze sa ti polepsi❤️
Možno terapeut? Porozprávať sa, možno by ti pomohol, dal určite body od ktorých by si sa mohla odpichnut. Držím ti veľmi palce a posielam virtuálne objatie ❤️
Tak vlastne nemáš prečo plakať, deti sú zdravé a chlapa si sa zbavila😉
Škoda, že ti nemá kto s deťmi pomôcť, určite potrebuješ na chvíľku vydýchnuť a kým trochu nevyrastú nemáš ani čas sa tešiť..
Na seba sa už teraz nehnevaj a netráp sa koli niekomu kto za to nestojí..
Zvládneš to, usmievaj sa, držím palce🫶
Skús trochu zapriahnuť rodinu, nech ťa v tom nenechávajú samú..
@barka1 ano, asi je to sklamanie. Zo seba. Vždy som dávala vzťah a rodinu na prvé miesto. Moji chlapci sú vytúžení, ale teraz už viem, že iba mnou. Myslím, že moja predstava a túžba po rodine akoby mi úplne zastrela mysel a nevidela som aký je to hňup 🤦♀️ a pritom tolko toho mi napovedalo, ale samozrejme dochádzam na to až teraz spätne. Ďakujem za tvoju skúsenosť. Dúfam, že aj u mňa sa to zmení k lepšiemu ❤️
@macatt ano, máš pravdu 😃 a viem ako to myslíš a ďakujem za podporu ❤️ naozaj mám obrovské šťastie v mojich deckách aj keď som z nich občas na nervy. Skončí mi rodičovská a mám plány do budúcnosti. Aspoň na to je chlap dobrý, že zarába peniaze a aspoň to nemusim riešiť teraz. Cez víkend práve cestujeme k našim, lebo už cítim, že potrebujem zmenu prostredia. Ináč ich moc nezapojím, lebo bývame ca 600 km. Ale som rozhodnutá vrátiť sa na sk. Pretože na partnera sa nemôžem v ničom spolahnúť, on ich neni schopný ani obliecť tak aby ich niečo netlačilo🤦♀️ och ani tu neni a ja mám nervy naňho 😃🤦♀️ bojím sa že prídem o ich detstvo takto. Že budem len prežívať. Pritom snažím sa s nimi sama chodiť na výlety (čo mi nervy dovolia s 3 a 1,5 ročnými chalanmi) turistika, máme psa takže venčíme dennodenne a samozrejme ihrisko furt keď majú chuť. Ale akosi ma nič neteší a to ma štve.
@lucia13022023 aj toto ma napadlo. Aj som nejakých online terapeutov hľadala už dávnejšie, ale čo ja viem. Neviem si to veľmi predstaviť ako by som tú terapiu realizovala. S mojimi chalanmi momentálne asi ťažko. Ďakujem ti ❤️
@kristinuhro to je super nápad ísť za rodinou, prídeš na iné myšlienky👍
Keď chlapci odrastú už to nebudeš vnímať tak čierne, len teraz to máš náročné..
Bude lepšie😊
ked sa nevies tesit a zaroven ani plakat, proste si tie emocie nedovolis, vytesnis, aby si netrpela, lebo realitu nemas peknu, vyhladaj urcite terapiu a odvahu na to urobit dalsie kroky v zivote
V klude mi napis spravu, ked sa mi bude dat mozeme pokecat.. mozes sa mi vyrozpravat,, neviem odkial si.. mam tiez 2 chlapcov, mohli by sme sa aj stretnut🙂 ale citam, ze byvate 600km od SK?
Mozno si vyhorena, jednoducho sa to stava.. v materstve, rodičovstve, partnerstve..
@kristinuhro kľudne mi napis správu. Mám to podobne
@kristinuhro terapie su aj online. Mozno cez obed, ked deti spia a myslim, ze to moze byt z vycerpania, ze mas take otupene emocie. Skus vecer, ked zaspia venovat aspon hodinku sebe - dobra kniha, vana, zacvicit si, pocuvat hudbu...cokolvek ta dobije energiou a oddychnes si pri tom. Drzim palce🍀
@liliana8 viem, viem, našla som aj niečo online, len práveže starší mi cez obed už nespí. Takže neviem ako by som to urobila, keďže ešte sú obidvaja ozaj maličkí aby chápali, že maminka potrebuje teraz hodinu telefonovať v kľude. Začala som večer sledovať seriály, čo je celkom fajn sústrediť sa na niečo iné ako každodenný kolotoč, aj cvičiť. Okrem toho užívam zelený jačmeň, vitamíny, kolagén, snažím sa jesť zdravo (aspoň koľko mi moj malý nejedák dovolí😅). Naozaj som otvorená akejkolvek možnosti, ktorá by mi mohla pomôcť. Napriek tomu všetkému to stále trvá. Snažím sa aj čo najviac vypadnúť z mesta s chalanmi, zmeniť vzduch, lebo život v našom meste je pre mňa ako za trest. Cítim, že rodina nemá stáť na jednom človeku. Asi je toho na mňa jednoducho veľa. Nemať sa s kým podeliť o to krásne, ale aj o to menej dobré je na prd. Ďakujem ti ❤️
@kristinuhro Ano, rodina by nemala byt iba na 1 cloveku. Ako sa vravi "it takes a village to raise a child" a ti, ktori to robia sami, citia vacsie vycerpanie. Snaz sa aspon vecer, ked deti zaspia, mysliet na seba, ako pises, oddychnut pri seriali a vecer ist skor spat, aby si vladala na dalsi den. Bolo by fajn najst si tam u vas aj nejaku mamicku, s ktorou prekecnete a deti sa vam zahraju.
@kristinuhro velmi dobre ti rozumiem. Mala som to podobne. Roky som sa na nic netešila. Okrem chvíle, ked deti večer zaspia.
Velmi som sa sklamala sama v sebe, zmenila som sa, materstvo zo mna vytiahlo to najhorsie co vo mne bolo.
Bohuzial, ciastocne pomohol až rozchod s otcom (deti mali 5 a skoro 4), časový odstup a po dlhom hladani nový partner. Je to asi rok, co sa opat tesim z maličkosti, na buducnost. Deti maju 10 a 9.
Držím ti palce, nech sa z toho dostanes. Ale priprav sa na dlhu cestu.