Ako zvládať kritické správanie matky?

Asi sa bojí, že sa vrátiš 😂. Ale no, ako si to tak môžeš brať? Nemáš sebavedomie? Nech si trepe čo chce, buď jej budeš oponovať, alebo prerusiš kontakt. Ako jej to má dôjsť, že prekračuje hranice?

@gribka1 ani za boha nepôjdem spät 😃😃 ked jej človek oponuje, tak sa urazi a sa tvári, ze cely svet jej ubližuje. Ja sa len nechcem hádať a ona stale útočí a vyvoláva hádky a ja uz nemám na to nervy

Otvor si ústa q.posli ju do riti a nechoď tam

@meluzina29 Maj sa rada, a na ňu kašli. Nech sa uvedomí. To, že je tvoja mama neznamená, že môže povedať čo sa jej zachce. Určite nie takýmto štýlom.

Tak, ju upozorni dopredu, že ak bude do teba zadrapovat a vyvolávať konflikty, tak tam nebudeš chodiť. Alebo, jej nastav zrkadlo a tiež jej niečo vyčítaj, ako bude na to reagovať.

@anna777115 zial toto fakt nie je moja šálka kávy, vyčítať niekomu ze mam tri kilá navyše a podobne. Všetci sme nejakí a každý ma silné a slabé stránky. Len ta moja matka je dokonalá 😃

@meluzina29 Ale takýto narcistický manipulatori si to bohužiaľ nikdy neuvedomia, že niekto má aj nejaké city a takéto reči mu ubližujú. Normálne, jej povec, že buď sa budete spolu baviť, ako dve dospelé ženy, alebo obmedziš návštevy na minimum, kedže ti táto forma komunikácie ubližuje a prekáža.

Otrasnu matku mas, navstiv psychologa lebo ocividne sa nevies voci takymto narcistickym ludom branit a mas nejake traumy z detstva..
s mamou obmedz kontakt, naco ti je taky negativny clovek v zivote?

@meluzina29 aký zmysel má tam chodiť? Pretiže to je mama? To je slabý dôvod, ako mama sa totiž nespráva.. Nešla by som tam minimálne do Vianoc, ak by sa pýtala prečo, tak by som jej povedala, ak by začala kričať, tak by som sa zdvihla a odišla by som. Ak by začala kričať do telefónu, zložila by som a napísala by som jej v liste to, čo tu leží na srdci, s tým, že svojím správaním medzi vás stavia múr a ak to správanie nezmení, prerušíš s ňou kontakt úplne. Ak bývaš u priateľa, snaž sa šetriť a nadobudnúť niečo svoje, aj keď len garsónku, nevieš, ako sa ti život zvrtne.

Choď tam menej často a keď začne s hlúposťami odíď.

@anonym_f63285 ja mám nejake vlastne peniaze. Popri práci mám este drihu pracu do večera a víkendy. Vlastne to je ďalšia vec. Už od 16 rokov chodím na brigády a snazim sa uživiť. Vždy mi bolo včítane, ze nemáme peniaze, tak som si začala zarábať a financovať veci sama. Všelijaké drobnosti, az po dovolenky, vodicsky preukaz, auto... boli časy, ked som popri štúdiu mala tri brigády. Samozrejme aj to bolo zle 🙂

@cyberk to mam veru. Zijem s pocit, ze nie som dostatočne dobrá pre nic a nikoho a absolútne si neverím.

Vieš čo má robiť …..dať navstevy na nevyhnutne minimum.
Chrániť sa trochu.

Tak tam prestaň chodiť sama. Choď tam len spoločne s ním na hodinu na kávu a choďte si po svojom..

@meluzina29 pozri, moja mama má tiež pre mňa miliardu nevyžiadanych rád, ja ju však vždy odbijem, že ju do toho nič nie je, nech sa nestará a ak neprestane, tak odchádzam/skladam telefón.
A čo keď sa urazi? Ona sa ohliada na tvoje pocity? Nie. Tak nemusíš ani ty na jej.

@meluzina29 Nechcem.byt zla, ale vahu mas skoro dvojnasobnu. Cudujes sa matke, ze komentuje tvoju vahu? Za mna je 82kg ok, ale pre ludi, ktori boli zvyknuti na tintinko, je to vela.
Matka sa pyta, ci prispievas financne. A?
Hlavne jej slusne povedz, ze zijes tak, aby sa nemusela za teba hanbit a preskoc temu. Ved jej brnkni na strunu a mas vymalovano (ako sa hovori😁).

To znie strašne. Neviem, aký typ je tvoja mama, či vie byť aj empatická, ale skús jej povedať, že sú ti tie otázky nepríjemné, cítiš sa zle, keď ťa stále kritizuje a rieši veci, ktoré ty riešiť nepotrebuješ a že keď neprestane tak s ňou obmedzíš kontakt. Alebo sa jej narovinu opýtaj či chce, aby si sa takto cítila. Moja mama má tiež nevhodné poznámky a reči a raz za čas s ňou musím urobiť poriadok. Napríklad-ona mne aj sestre hovorí, čo by sme mali robiť, a ja jej na to, že ja si tiež myslím že by mala robiť to a to- a nerobí tak, Nebude sa riadiť tým, čo jej hovoríme my, tak nech sa nad tým zamyslí. A čo sa týka tvojej váhy- každý máme iný metabolizmus, alebo sme v životnom období, kedy nevieme stravu toľko kontrolovať a čo je koho do toho😉 Hlavne jej nevysvetľuj veci v tom zmysle akokeby si sa ospravedlňovala, stoj si za tým.

@meluzina29 si šikovná, nedaj sa deptať mamou, odstrihni sa

@meluzina29 radu mám....mama ja sa ťa nepýtam čo platíš ty čo otec, ja mám svoju rodinu...nekritizu ma nie som malé dieťa, lebo ak sa neohradis vlastne si malé dieťa, ktoré mama karha.Musis jej povedat, že ako mohla taká dokonalá matka vychovať nedokonalé dieťa?😜dať jej najavo, že stačí zavolá ti prídeš?nie, neprídem, aby som stále počúvala aká som pribrata a mám zle zariadený život?Tvoj otec je pod papučou však?Takéto ženy ničia a ovládajú celú rodinu.

Ja by som si položila otázku skôr, či Ťa má podľa teba vôbec Tvoja mama rada ... Ja to nechápem, ako sa jedna matka, takto môže správať voči svojmu dieťaťu ... Buď ma nevyriešene veci sama so sebou a vybíja si ich na Tebe alebo je mimo .. Za ten čas čo si tam ťa za niečo aj pochváli ?

Joj ci si len hlupa,ze tam chodis.Zatvorila by som dvere,adios draha matka,ani smrad by po mne neostal.Naco sa tam stale hrabes?Nestacilo ti este?

@meluzina29 treba sa obrnit, su to len reci, podstatne je, ako to mate s partnerom. A skus reagovat na jej otazky rovnako primitivnymi otazkami. U nas svokra takto chodi podjebavat, tak som jej raz povedala, ze ja tiez neriesim, kolkokrat ma ona so svokrom sex, ze nech sa trocha zamysli nad tym, ze su veci a veci a ani to, ze manzel je jej syn neznamena, ze jej musi odpovedat na vsetko.

No hlavne jej nehovor, ze ti to ublizuje a prekaza, lebo to bude robit este viac. Ona velmi dobre vie, co robi a na ake citlive miesta mieri. A evidentne to funguje, ked casto odchadzas s placom. A o to jej ide. Potrebuje ta zdeptat, aby sa sama citila lepsie. Ju neprerobis, ale sama za seba sa mozes rozhodnut, ci jej opat doprajes ten pocit zadostucinenia, ked ta opat raz zdepta a rozplace.

Takze vnutorne si povedat, tentokrat nie a pripravit sa na jej utoky. Na veci ohladom penazi, alebo ineho neodpovedaj “neviem”, ale “mami, tym sa ty netrap” (mami, mas toho dost v robote, sama so sebou, netrap sa tymito vecami a pod.) - diplomaticka, verzia “nestaraj sa”. Na temu ohladom “robenia niecoho so sebou” - odpovedat “dobre”, tema nohy po holeni . “dobre/ ked myslis”. A verklikovat tieto odpovede donemoty. Nepustat sa s nou o tom do debaty, neobhajovat sa, nevysvetlovat, len suche “Dobre”, suche “Ked myslis”. Ziadne smutne oci, sklamanie, ze zas dobiedza, ziaden plac (ten si podrz na doma do vankusa, nie pred nou) Bude to chvilku skusat, ale ked sa nenechas vyprovokovat a zatiahnut do debaty, ju to po case prejde. Pretoze ta uz nebude vediet tak citovo vystengrovat a tym padom sa nebude mat ako vyzivit. A tym pre nu prestanes byt ako obet zaujimava.

@meluzina29 tvoja matka je v prvom rade nespokojná sama so sebou a svojím životom, preto má potrebu zhadzovať teba.

@meluzina29 a co jej nevies odseknut? Vsak jej povedz: nekritizuj ma, radsej sa pozri na seba ako vyzeras! Myslis, ze ty si kralovna krasy? Ty co so sebou robis? Si dospela, vsak sa za seba postav! Ked je to aj tvoja matka, uz nemas 5 rokov, nema sa co do teba navazat… a snorit ohladom vasich financii, tak to je vrchol drzosti! Moja mama by si nikdy nedovolila pytat sa na take veci.

@meluzina29 ,"odchádzam s plačom a ťažko mi je zo života. Nerada by som prerušila kontakty, predsa len je to moja matka, ale ja uz niekedy fakt nevládzem." Načo tam chodíš, keď potop trpíš, sama sebe robíš zle, a čo myslíš, že sa stane, keď tam prestaneš chodiť, možno mama bude vyvolávať - Ty nemusíš dvíhať, ale Tebe sa uľaví. Predsa je to matka - ktorá mi ubližuje, to je správne? Myslím, že nie,sama to vieš a prečo to robíš. Len prosím zase nehovor, lebo matka - nožík sa mi vo vačku otvára keď toto počujem.

@meluzina29 podľa toho čo píšeš, si obeť typického narcistu. Ja to mam úplne rovnako a jediné, čo ti môžem povedať je, že tvoja mama sa NIKDY nezmení. Prestaň v to dufat, snaz sa zmieriť s týmto faktom, a to čím skôr, tým lepšie pre teba. My sme tiež nikdy neboli dosť, aj keď sme boli vždy jednotkarky, poslušné, aj teraz žijeme slušne, usporiadane, mame vzdelanie, ale vždy nezabudne dat najavo, aká je z nás sklamaná a aj keby sme sa potrhali, nikdy by to nebolo dosť. U iných by to iste ale vychvalila do neba. Ona nás nemá rada, veľakrát som sa o tom presvedčila. Ale je to ťažké, keď vidím nejakú mamu s dcérou, ako sa majú radi, ako si pomáhajú a rádia, je mi to veľmi ľúto a doslova mi stisne srdce. My jej už nehovoríme nič zo svojho života, lebo každú jednu informáciu okamžite prekruti a zákerne použije proti tebe v tej najslabsej chvíli. Padla tu rada porozprávať sa s nou, ze ti ubližuje to co ti hovorí. Chápem, určite je to myslené úprimne. Ale to by fungovalo u normálnej mamy, ktorá ma rada svoju dcéru a záleží jej na vzťahu s nou. Uvedomila by si to, ospravedlnila sa a dala by na to, aby sa s nou dcéra cítila dobre. Ale u narcistickej mamy je toto vylúčené. Tým by si povedala, že ona robí niečo zle a to by si len potom videla tuleň cirkus. Prasiva dcéra jej ide niečo vytykat. Plus keď bude vedieť, že toto ti ubližuje, môžeš si byt istá, že o to častejšie ti to bude hovoriť. Aj mojej mame vyslovene ulahodi, ak povie niečo, o čom vie, že nám zle padne, ona veľmi dobre vie, čo hovorí.

@meluzina29 s nou nemá absolútne žiadnu cenu snažiť sa niečo normálne prebrať a očakávať nejaký konstruktivny postoj, to je jednoducho nemožné a musíš prijať, ze to tak proste je, kvôli sebe, aby ta to neustále nezranovalo. Ja viem, aj ja by som chcela mať normálnu mamu, ísť domov s tým, že ma tam čaká pohoda, podpora ak treba, ale to nikdy nenastane, bohužiaľ. Ich netrápi, ze ti ubližujú, aj keď si ich vlastne dieťa., v ich očiach si niktos. Ale stopy to na človeku zanechá, ak ta takáto osoba vychováva od narodenia, proste to tak je, da sa to zlepšiť, ale následky sa určite úplne odstrániť nedajú. Momentálne si spolu sem tam zavoláme, tvarime sa akože je všetko ok, bavíme sa o "pocasi", ale vnutorne je pre mňa cudzi človek a nezáležími na nej, nezaujima ma ako sa ma, aké ma problémy. Napriek tomu ma ešte vedia jej poznámky rozculit, ale už skôr tak, že si uvedomujem, že vďaka nim sme aj so súrodencami duševné kaliky a ako úplne inak sme mohli žiť, takto sa borime s pocitmi nedostatočnosti na každom kroku, pocitmi viny, depkami.