Ako zvládať vzťahové problémy po narodení dieťaťa?
Ahojte, idem sa tu ,,posťažovať” trochu inak…máte to aj vy tak (hlavne tie, čo máte prvé bábo), že sa váš vzťah trochu zmenil k horšiemu-hádate sa častejšie, ste nervóznejší s partnerom? Všímam si u nás trochu naštrbené obdobie, hlavne keď je malá zlá, tak sa pochytíme oveľa skôr-sme obaja nervózni, štekáme po sebe…cítim sa ako v zacyklenom kruhu, chvíľu kľud a po čase zas niečo…neviem, či ja nie som nervózna aj z toho, že som sa 4,5 mesiaca od malej nepohla pomaly ani na polhodinu nikam, je na mňa naviazaná, muž sa inak stará doma ukážkovo, ale bojí sa s ňou ostať sám, no ja by som už tak rada vypadla z toho kolotoča aspoň na polhodinu niekam medzi ľudí bez malej… Cítim, že ten vzťah čo bol krásny, je teraz plný nervozity a neviem čo s tým, ako to zmeniť, neviem či sú to aj moje hormóny, proste neviem, hľadám nejakú útechu, podporu, nápad - ako to zmeniť. Jasné, sú aj pekné dni, je ich veľa, ale aj tých zlých a dní plných hádok je nejak za poslednú dobu dosť…
Bohuzial toto zaziva vacsina novomatiek. Chce to dvoch zrelych rodicov, ktori si uvedomuju, ze teraz to nejaku dobu tak bude a akceptuju to. Ze ten prvy rok je na prvom mieste dieta a jeho potreby. Potlacit svoje potreby a akceptovat to, chce velku davku sebauvedomenia. Ako napad - napr. chodte kocikovat, ty si vybehni niekam na nakupy, na kavu s kamoskou a nechaj muza kocikovat v blizkosti. Tak si chvilu oddychnes, prevetras sa a ked bude dieta potrebovat, tak manzel dobehne s kocikom.
Inak este poznamka k tvojej vete: ked je mala zla. Treba si uvedomit, ze mala nie je v tomto veku "zla", nerobi vam to naschval. Ona inak nevie vyjadrit svoje potreby, problemy, nepohodlie alebo len skratka to, ze chce byt pri mame. Je uplne normalne, ze zdrave dieta je naviazane na matku a este to peknych par rokov tak bude. A tak je to dobre.
Bohuzial toto zaziva vacsina novomatiek. Chce to dvoch zrelych rodicov, ktori si uvedomuju, ze teraz to nejaku dobu tak bude a akceptuju to. Ze ten prvy rok je na prvom mieste dieta a jeho potreby. Potlacit svoje potreby a akceptovat to, chce velku davku sebauvedomenia. Ako napad - napr. chodte kocikovat, ty si vybehni niekam na nakupy, na kavu s kamoskou a nechaj muza kocikovat v blizkosti. Tak si chvilu oddychnes, prevetras sa a ked bude dieta potrebovat, tak manzel dobehne s kocikom.
Inak este poznamka k tvojej vete: ked je mala zla. Treba si uvedomit, ze mala nie je v tomto veku "zla", nerobi vam to naschval. Ona inak nevie vyjadrit svoje potreby, problemy, nepohodlie alebo len skratka to, ze chce byt pri mame. Je uplne normalne, ze zdrave dieta je naviazane na matku a este to peknych par rokov tak bude. A tak je to dobre.
@anonym_a20efc Nenarážala som tak úplne na to, že je zlá, neberiem to tak - aby sme sa chápali, ona je anjelik… len jednoducho, keď je umrnčaná, nechce spať, uspávame aj 2 hodiny večer, atď., unavuje to, nemáme čas na seba, pre seba…hneď je oheň na streche, lebo obaja sme z takých situácii nervózni..
Neviem ci su to uplne "hormony" ale kazdopadne je to absencia spanku, unava, dennodenny stereotyp, plac v usiach, strata slobody a volneho casu. Aj toho vasho vzajomneho. A clovek ked sa neciti komfortne a nie su uplne naplnene jeho potreby lebo su pri babatku tlacene do pozadia, prirodzene reaguje podrazdenejsie. Mali sme to rovnako. Prve dieta bolo nepolozitelne a zly spac, kazdu hodinu bol v noci hore. Cista tragedia. Bezo mna nic, a aj so mnou len na rukach. Bud rada ze mas chlapa ktory sa inak stara. Vydrzte este chvilu, par turbulentnych mesiacov, a snazte sa ukrajovat si kazdu chvilu pre seba ako vas spolocny cas. Drzim palce. U nas to bolo este trochu vyhrotenejsie, druhe dieta prislo rok po prvom a bola som s nimi uplne ze nonstop sama, muz v praci, moja rodina daleko a ta jeho blizko prisla raz za tri mesiace na kavu. Inak nezaujem.
Vsetko zvladnete. Podla mna je klucom aspon nejaky cas straveny osamote, lebo tam si viete pripomenut, ze sa napriek tomu kolotocu predsa mate radi a spolu to date.
Samozrejme, stava sa to bezne.
Cez víkend by som vystrojila otca na prechadzku, aspoň 2 hodiny na čerstvom vzduchu. S kocikom, samozrejme. To na začiatok.
Neviem ci su to uplne "hormony" ale kazdopadne je to absencia spanku, unava, dennodenny stereotyp, plac v usiach, strata slobody a volneho casu. Aj toho vasho vzajomneho. A clovek ked sa neciti komfortne a nie su uplne naplnene jeho potreby lebo su pri babatku tlacene do pozadia, prirodzene reaguje podrazdenejsie. Mali sme to rovnako. Prve dieta bolo nepolozitelne a zly spac, kazdu hodinu bol v noci hore. Cista tragedia. Bezo mna nic, a aj so mnou len na rukach. Bud rada ze mas chlapa ktory sa inak stara. Vydrzte este chvilu, par turbulentnych mesiacov, a snazte sa ukrajovat si kazdu chvilu pre seba ako vas spolocny cas. Drzim palce. U nas to bolo este trochu vyhrotenejsie, druhe dieta prislo rok po prvom a bola som s nimi uplne ze nonstop sama, muz v praci, moja rodina daleko a ta jeho blizko prisla raz za tri mesiace na kavu. Inak nezaujem.
Vsetko zvladnete. Podla mna je klucom aspon nejaky cas straveny osamote, lebo tam si viete pripomenut, ze sa napriek tomu kolotocu predsa mate radi a spolu to date.
@anonym_40d918 Ďakujem, si mi nahnala slzy do očí, lebo niekedy sa bojím, že to naopak nedáme..
@anonym_40d918 Ďakujem, si mi nahnala slzy do očí, lebo niekedy sa bojím, že to naopak nedáme..
@linduska_ ale jasne ze date. A to Ti hovorim akoze tiez sme mali nejake tie krizicky, aj som mala nie raz chut zbalit deti tasky a odist, lebo jednoducho sme boli na hrane. Takze ked ste spolu tak sa snazte o co najviac spolocneho casu. Ked len vecer v obyvacke 20minut kym dieta spi, porozpravat sa o dni, vypocut sa... O beznych veciach.
Plus, na druhu stranu, nam napriklad pomahalo aj oddychnut si od seba. Muz ma kde-tu s detmi zaviezol k nasim na par dni, oni sa potesili, ja som mala trosku pomoci s drobcami a oddychla som, zmenila prostredie, manzel trochu odfukol, porobil aj veci okolo domu (kedze popri detoch tazko, ked nebol v praci, bola som rada ze sme na nich dvaja a roboty sa odsuvali), kazdy nasiel trosku aj svoj pokoj a potom sme zas tahali spolu. Uvidis, vyskusas. Nie je to lahke. Lahke je to len vtedy, ked ma niekto (podla mna) extremne nenarocne dietatko, ktore fakt ze neplace, ako sa hovori ze "len spi a papa", nie je chore... Inak je to zahul, a vacsinou toto babatkovske obdobie zena zvlada "lepsie" nez ti chlapi a navyse pri prvom dietati. Nie nadarmo je fakt, ze najviac rozvodov je po narodeni prveho dietata, ci skor ci neskor. Je to naozaj narocne. A inokedy to tak nebolo (podla mna) preto, lebo zena jednoducho nemala moznost zbalit male dietatko a odist, vacsinou nemala kam.
@linduska_ musíš veľa hovoriť o Tom ako sa cítiš lebo nie si to aktuálne ty ale si aktuálne ty ako mama. Pomaly sa budeš vracať k sebe ako k nemame ( už nikdy nebudeš nemama chápeme sa dúfam ale) a začneš inak vnímať svet. Vrátiš sa z tej bubliny do reality.
Čo tým chcem povedať je, že musíš si ty prejsť týmto obdobím a tak isto aj tvoj partner. Ten ma zase iný svet trošku iný pohľad ale nikdy počuj dobre nikdy sa nebude môcť do teba vcítiť ako ti je čo prežívaš čo si prežila a ako inak ako matka vnímaš veci.
Preto píšem , rozprávaj mu ako vidíš veci ty ako mama. Bude to chápať trošku lepšie ako keď len uvidí dôsledok - nervozita , únava atď.
Prvý rok bol náročný, nič iné som neriešila iba doktorov a rehabky. Keď bol good day boli 2 doktori v 1 deň. Manžela som posielala "pravidelne" s malým na rehabky, lebo to čo si ku mne dovoľovala tá sestra bolo nonsens. Ja som bola zatiaľ na káve 🎉
Ano, dieta je velka skuska vztahu
@anonym_a20efc Nenarážala som tak úplne na to, že je zlá, neberiem to tak - aby sme sa chápali, ona je anjelik… len jednoducho, keď je umrnčaná, nechce spať, uspávame aj 2 hodiny večer, atď., unavuje to, nemáme čas na seba, pre seba…hneď je oheň na streche, lebo obaja sme z takých situácii nervózni..
@linduska_ a si predstav že viacerí máme aj viac detí, nie iba jedno
@anonym_a20efc Nenarážala som tak úplne na to, že je zlá, neberiem to tak - aby sme sa chápali, ona je anjelik… len jednoducho, keď je umrnčaná, nechce spať, uspávame aj 2 hodiny večer, atď., unavuje to, nemáme čas na seba, pre seba…hneď je oheň na streche, lebo obaja sme z takých situácii nervózni..
@linduska_ to nie je zlá len ma problem ktorý inak ako plačom a mrncanim nevie dať najavo. Je to spôsob komunikácie. Ak sa muž boji byť s ňou sám mala by si sa s ním porozprávať ako sa cítiš že si potrebuješ na chvíľku vydýchnuť inak sa zrútis a potom s ňou bude musieť byť sám. Ak to nezvládne ani hodinu kým si aspoň sama vybehnes von sa trochu prejsť tak nech navrhne riešenie. Rodičia ste obidvaja a pokojne mu oznam že potrebuješ chvíľku oddych. Keď sa bude chvíľku starať on aspoň nie vedieť o čom to je
@linduska_ to nie je zlá len ma problem ktorý inak ako plačom a mrncanim nevie dať najavo. Je to spôsob komunikácie. Ak sa muž boji byť s ňou sám mala by si sa s ním porozprávať ako sa cítiš že si potrebuješ na chvíľku vydýchnuť inak sa zrútis a potom s ňou bude musieť byť sám. Ak to nezvládne ani hodinu kým si aspoň sama vybehnes von sa trochu prejsť tak nech navrhne riešenie. Rodičia ste obidvaja a pokojne mu oznam že potrebuješ chvíľku oddych. Keď sa bude chvíľku starať on aspoň nie vedieť o čom to je
@anonym_3b1aeb ♥️ ďakujem za podporu
@linduska_ ja som ešte ani neporodila 😁a zažívame niečo podobne … veľké obmedzenie sexu, nemožnosť cestovať, ani robiť spoločne záujmy lebo už mi to brucho nedovoľuje 😁 tiež som si už pár krát myslela že sa aj rozídeme ale vždy to je zasa dobre … tak len nejako vydržať podľa mňa 🫣ale tiež som z toho na nervy a viem že bude horšie