Ako zvládnuť bývanie so svokrovcami a napätie vo vzťahu?
Ahojte.
So snúbencom sme spolu 8 rokov, hneď po ukončení môjho štúdia na vysokej škole sme sa presťahovali na horné poschodie domu k jeho rodičom, ktoré sme si celé prerobili. Po škole sa mi to zdalo ako super nápad na rozbeh, vchod nemáme oddelený no priateľ ma ubezpečoval, že po čase keď bude treba spravíme si ho.
Bývame takto už skoro 4 roky a ja začínam cítiť, že sa necítim úplne komfortne a narúša to už aj môj vzťah s priateľom. Aj napriek tomu, že tu máme veľkorysé pekné bývanie s veľa m2, posledné mesiace sa nemôžem ubrániť tomu, že si stále pozerám na internete byty na predaj. Obaja svokrovci sú v dôchodkovom veku, no ešte plne aktívni. Sú to naozaj dobrí ľudia, ktorí nikdy nerobili žiadne problémy, dokonca nám veľa pomáhajú. Ja som však strašný introvert, myslím že až s nejakou formou sociálnej fóbie a je pre mňa naozaj náročné každý deň okolo nich prechádzať, prihovárať sa, zdraviť sa, často sa cítim nepríjemne keď priateľ niekam odíde a ja som sama v celom dome len s jeho otcom (s ktorým si naozaj okrem pozdravu nemám čo povedať). V poslednej dobe mi už vadí aj to, že ich počujem dole proste "žiť", počuť je všetko keďže poschodia sú oddelené len zaťahovacími dvermi.
O tom, že k nám nechodia vôbec žiadne návštevy ani nehovorím. Priateľ miluje tento dom, on je typ ktorý je stále vonku a potrebuje niečo robiť, stále niečo so svojimi rodičmi rieši - väčšinou praktické veci čo treba kde urobiť. Väčšinu dní mám pocit, že sa s nimi rozpráva viac ako so mnou. Ja sa tu často cítim sama, mám pocit, že som v tomto dome skôr ako taký hosť. Navyše pred pár mesiacmi porodila jeho sestra a kedže bývajú na druhom konci krajiny, asi raz za 3 mesiace prídu k rodičom na návštevu aj s manželom a dieťatom. V skutočnosti sú však celý čas u nás hore, kde je aj hosťovská izba. Naposledy na Vianoce u nás boli skoro 3 týždne.
Nemôžem sa ubrániť tomu, že mi tieto veci vadia, navyše sa cítim preto vinne, že "čo vymýšľam" a hľadám problémy kde nie sú. Keď som priateľovi navrhla, či by sme nešli do vlastného (obaja zarábame ľahko nadpriemerne), doslova ho to vydesilo. Povedal, že on v byte zavretý medzi štyroma stenami v žiadnom prípade nevydrží, prečo som nevďačná a čo by kopa ľudí dala zato aby mohla takto bývať, že aké máme šťastie. Neviem, mne to príde, že jemu sa páči bývanie u rodičov ale to proste nie je a nebude naše bývanie a nechce to akceptovať. Mám pocit, že jeho rodičia sú už takou silnou súčasťou nášho vzťahu a nepáči sa mi to.
Budem rada za akékoľvek názory, uvedomujem si, že možno som len naozaj riešim blbosti ale neviem sa zbaviť týchto vnútri zožierajúcich pocitov.
@maria_22 preto mohli tie pary ísť bývať spolu lebo pre tých mužov bola partnerka dôležitejšia ako maminka
Nie ste kompatibilní , ty môžeš trochu zapracovať na svojej introvencii, ale nikdy sa nebudeš cítiť v cudzom dome doma. Lebo to nie je tvoj domov, tvoje súkromie, tvoja domácnosť, aké iba také divadlo - hra na domov.
V tom dome sú doma svokrovci a tvoj partner.
Keby ste boli na jednej vlne, tak to cítiš, a nemáš takéto pocity cudzieho. Ty tam nikdy nebudeš spokojná, vyrovnaná, šťastná.
Lebo ani partner sa nevie, dokonca ani nechce vcítiť do tvojich pocitov. Nehľadá aspoň omrvinky nejakej zmeny dohody kompromisov, o to viac je nepríjemné až manipulativno zle jeho negovanie a blbé reči že si nevďačná a kazis náladu. Neber to naozaj v zlom. Ale realita je realita. On sa tam ešte viac zabetonuje, ty sa budeš viac trápiť. Lebo ste každý iný a máte iné potreby v tejto oblasti.
Zaobstaraj si niečo svoje, ries svoje potreby, ty nie si tá zlá, len máš iné potreby. Aj keď ti bude ťažko, aj keď urobiť zmeny bude ťažké, choď si svoje. Inak sa tam utrapis , psychicky umrieš a budeš sa cítiť oveľa horšie, ako teraz, lebo už nebudeš vládať zmeniť, ako máš nádej zmeniť to teraz.
Pozeraj, pátraj po vhodnom byte, vyries si financie, ani nehovor čo sa chystáš, lebo už si partnerovi hovorila dosť, tak už len konaj.
Ja som napr. extrovert, a tak naopak by mi bolo zaťažko vydržať s niekým, kto je mlkvy, odtazity, utiahnutý a zalezený. Ale aj tak viem pochopiť tvoje pocity a radím ako radím.
@gribka1 vôbec žiadne, on napriek tomu akú zlú náladu som mu spôsobila o minútu už spal ako drevo 😂 a dnes to už vôbec ani nespomenul ako keby sa nič nestalo. To mi stále vyhovovalo ze on je typ ktorý si žiadny problem ani nepripusti preto pre neho neexistuje, ja som opak ktoremu to v hlave stále šrotuje, ale teraz to nie je velmi výhodné
@maria_22 mňa by práveže hnevalo že on si pokojne spinka keď vidí že ta to trápi, a tvári sa, že sa nič nestalo. Takto sa nespráva milujúci partner, ja mám z jeho pocit že ta nerespektuje.
@maria_22
A tá úzkosť bude väčšia ak tam ostanete a budete mat deti, pretoze tam s nimi budeš celucke dni, ziadne vypadnutie do prace a keďže ďalšie vnúčatá maju ďaleko, hádaj komu sa budú chcieť venovať stále ( je to pochopiteľné), my sme mali takto krízu po narodení prvého dieťaťa, našťastie som si nastavila hranice, ale mala som to urobiť oveľa skor.
@maria_22 introvert neintrovert, nehnevaj sa na mňa, ale mne sa zdáš dosť zvláštna...ak ti tak vadí to súkromie, tie posúvne dvere ste mohli mať už dávno vymenené, stálo by vás to minimum času a nákladov. Môžem ťa ubezpečiť, že keď ty počuješ svokrovcov, aj oni počujú teba,takže je to obojstranné...ty im navyše zhora asi aj viacej buchoceš ako oni tebe zdola, tečie im dole cez potrubia od vás voda, atď., samozrejme, závisí aj od toho,ako to máte odizolované. V bytovke to mať lepšie nebudeš, len s tým rozdielom, že to budú pre teba ešte úplne cudzí ľudia. Mne je ľúto tvojich skoro svokrovcov. Sama píšeš, že sú v pohode a nemáte žiadne problémy, 4 roky bývaš v ich dome, sú rodičia tvojho priateľa, ktorého asi miluješ a nemáš ku nim žiaden vzťah? Ostatní sa tešili, keď prišla skoro švagriná s bábätkom a ty zase nič. Mne sa zdáš ako bezemočný robot. Zaujímalo by ma, do akej miery ho naozaj miluješ a do akej miery tu možno úraduje skôr už strach z toho, že zostaneš sama- v 29 na dedine je niečo úplne iné ako 29 vo väčšom meste... Priateľ je očividne spokojný tak ako je, že si mu pokazila náladu, sa ani nečudujem, mne by si ju s takýmto prístupom kazila každý deň- toto ti nepíšem preto,že by som chcela do teba rýpať, ale jednoducho by som to tak cítila...Podľa mňa sa o tom ešte raz vážne porozprávajte a keď sa nedohodnete, choďte každý svojou cestou, teda vlastne ty, keďže on je doma.
@taksomtu on nie je doma. On je u rodicov ako male dieta. To nie je jeho vlastný, ním vytvorený domov. On je u mamicky v detskej izbe. Vy ste podľa mňa staršia pani, skôr v pozícii svokra, keď ste takato neempaticka k autorke. Autorka je mlada žena, ktorá nechce bývať so svokrovcami. Nie je na tom nič zle, práveže je to obdivuhodne že je samostatná a nechce byt niekde v detskej izbe svojho priateľa.
@maria_22 váž si to čo by iní za to dali...
@elenatomasova toto nie je pravda a je to veľmi skreslený pohľad na vec. To, že niekto by za to bol vdacny, neznamena, že to urobí stastnou aj autorku. Každý človek je iný, a každému vyhovuje niečo ine. Skúsim to veľmi zjednodusit, ale predstavte si nejaké jedlo, ktoré neznášate, z ktorého Vás napína, len keď na to pomyslite. Napríklad slimaky alebo zabie stehienka. A teraz si predstavte, že by ste celý mesiac nemohli jesť nič iné, len tie slimáky. Vám by bolo z toho zle, bolel by Vás žalúdok, napínalo by Vás, a niekto by Vám hovoril: prečo nie ste vdacna, čo by ini za to dali, ľudia vo svete hladujú atd. Keď to autorku nici a nevyhovuje jej to, je úplne jedno že nejaká Katka zo Stropkova by za toto bola vdacna.
@pupavka234 som sa inak pobavila 🤣 Už som tu dávnejšie nevidela komentár tak mimo ako tvoj, takže idem po poriadku, pokiaľ možno stručne a jednoducho:
1. Máš veľmi zlý odhad na ľudí- vekovo mám k svokre ešte extrémne ďaleko- tak z hľadiska svojho veku, ako aj z hľadiska veku svojich detí.
2. Napriek tomu ma tu už teraz niekedy poty oblievajú, čo za úkazy- najmä z kategórie ešte len potenciálne nevesty- sa tu vyskytujú- ak by mal toto raz domov doviesť môj syn, určite sa budem pýtať, kde som ako rodič zlyhala.
3.autorkin partner je doma, môžeš si to nazvať ako chceš, áno, domov je u rodičov, iný on nemá, takže ešte raz- je doma.
4. Autorka má od samostatnosti veľmi ďaleko, keďže čučí zavretá na poschodí u svokrovcov, kde sa jej nepáči a o rady vypisuje na internetové diskusie.
5. Za obdivuhodnú ju tiež nepovažujem, jednak plne odkazujem na bod 4, jednak svojho času zvolili najjednoduchšie riešenie- prerobiť poschodie u svokrovcov (takže toľko zase ešte raz na margo tej "detskej izby"), bolo to ich spoločné rozhodnutie a nerozmýšľali dopredu (ako napr. teraz v prípade návštevy nemá byť kde partnerova sestra s rodinou), o prevedení jednotlivých riešení, viď tie posúvne dvere, nejdem ani polemizovať.
5.zhodneme sa akurát na tom, že autorka mladá ešte je, ale už aj tak jej ten život preteká dosť pomedzi prsty.
@taksomtu ok, chápem Váš pohľad na vec, aj keď s Vami uplne nesúhlasím, za pravdu Vám dám v bode 1. a 5. Je pravda, že čučí u svokrovcov a zvolili na začiatku zle riešenie, bola ale veľmi mladá, teraz keď dozrela tak chce vec riešiť. Ak tam ostane a táto diskusia bola len výkrik do tmy, naozaj nie je samostatná ani obdivuhodna. Ak ale veci zmení, tak ja jej fandim, každý robí chyby a hlavne v takom mladom veku keď je ešte človek plný ilúzií. Najväčšie šťastie ma podľa mňa v tom, že nie je vydatá a nie sú tam deti, z kratšej cesty skôr zíde.
@pupavka234 podľa mňa má autorka dosť dobrý argument a "páku" na priateľa v tom, že keď príde jeho sestra s rodinou, nemajú kde bývať, možno časom pribudne ďalšie dieťa/deti, časom možno aj im dvom a bude to priestorovo čoraz náročnejšie riešiť- netvrdím, že by sa to nedalo inak riešiť, ale ako dôvod pohnúť ho k vlastnému bývaniu, je to určite fajn, len osobne to dosť biedne vidím s tým, že by sa obaja spoločne sťahovali do bytu- jeho to podľa mňa bude stále ťahať k tým rodičom, ešte by potenciálne prichádzal do úvahy naozaj ten samostatný vchod alebo postaviť na záhrade, ak sa dá, nový dom. Otázka je, či by to pre autorku a jej "sociofóbiu" stačilo, ale to je otázka aj pre bývanie v bytovke- osobne si však myslím, že problém je niekde inde, ako aj sama naznačila, inak to vidím s nimi dosť biedne do budúcna.
Veľmi ťažká situácia. Ísť do vzťahu s muzom, ktorý plánuje žiť s rodičmi je veľmi komplikovane. Toto nedokáže každá. V tomto prípade je muž akoby stále na pupočnej šnúre s rodičmi. Vyzerá to tak, že buď akceptujeme vzťah s jeho rodičmi alebo ho opustila. Toto nie je vzťah dvojice. Poznám prípad, keď takisto bývali u rodičov a v zadu na pozemku si postavili dom....žena je teraz pred zrútením kvôli svokre, ktorá príde kedykoľvek a zasahuje do manželstva. Kedykoľvek požiadať syna o pomoc. Ja by som z takého vzťahu odišla. Každé manželstvo prechádza obdobiami kríz ...ak sa k tomu pridá svokra, prípadne celá rodina....je čo ustáť.
Keď čítam ďalej, on sa snaží tváriť že všetko je v poriadku...je to manipulácia. On to tak chce a ty sa prispôsob. Ťažké...
@pupavka234 oni nie sú manželia. Ale správne píšeš.
@maria_22 pre tvojho priateľa sú priority niekde inde ako vo vzťahu s tebou. Chápem, že 8 rokov chodenia je dosť, ale čaká ťa ešte celý život. Ja na tvojom mieste by som sa za neho v takejto situácii nevydávala a ak by nemal záujem situáciu riešiť, tak by som odišla z toho vzťahu.
A prečo neprilozit ruku k dielu, určite je tam aj záhrada,a prečo nie ste manželia? Prečo by mali na teba niečo prepísať? Veď si len frajerka, nič viac. Vyše roka sme s 2 deťmi bývali u svokrovcov a to sme na začiatku vzťahu mali problém kôli viera,aj to sme prekonali,rok sme bývali u nich, kým sme dostali byť,ani sa mi nechcelo odísť, každú nedeľu sme chodili na chatu,kde sa stretla celá rodina z manželovej strany, potom každé Vianoce zase u prarodicov.Boli veľká sudrzna rodina a všetky tie pravidlá sa mi veľmi páčili.Deti sú už dospelé a vždy sa spomínajú tie časy s láskou.Deti boli vedené k láske a úcte.Neviem pochopiť takéto spôsoby.Otvorili Ti náruč a Ty ju zahadzujes
@maria_22 úplne ti rozumiem, mali sme to rovnako a cítila som sa úplne ako ty.....presne ako si to opisovala...a ďakujem dodnes za to,že sme si kúpili byt....
Vtedy za mnou kamoška na pokec neprišla a bolo treba dávať pozor aj na slova....napriek tomu,že tam bývali s nami dobrí ľudia....
Žena,manželka,matka potrebuje ten svoj priestor,tú svoju kuchyňu,hniezdo...kde može pokojne variť, sexovať, hádať sa...volať kamošky na pokec....😊❤️
Držím palce, aby ste našli kompromis....❤️ A aby vám bolo dobre obom....
@mathob ďakujem za opýtanie, tak nie veľmi dobre, ja som teraz kvôli práci bola odcestovaná, vrátila som sa domov a je u nás jeho sestra s rodinou na 2 týždne, chod našej domácnosti (ak sa to tak da vôbec nazvať) je pravdupovediac pozastavený a s tým aj nejaké riešenie problémov
Ďakujem aj všetkým ostatným za napísanie svojho názoru, tie negatívne ma donútili zamyslieť sa, pozitívne zas troška povzbudili, je aspoň vidieť ako každej z nas vyhovuje niečo iné a univerzálne riešenie asi neexistuje
@maria_22 ja ti hlavne drzim palce aby sa to casom cele vykrystalizovalo k tvojej spokojnosti. Drz sa❤️
A aké riešenie má pre teba, ak sa tam necítiš úplne komfortne? Čo máš akože robiť, keď takto ti to nevyhovuje. Ak si presvedčená, že ťa ľúbi a všetko je fajn, nemôže mu byť úplne jedno ako sa cítiš.