Ako zvládnuť sklamanie po podcenení medzi kamarátmi?
Zdravím,
Počas týchto sviatkov sa zapájam do dobrovoľníckych činností v miestnom centre a na každý deň som mal nejakú úlohu, ktorú nám prideľuje náš "vedúci". Mal som dostať o niečo zodpovednejšiu úlohu ale jedna zo starších dobrovoľníčok ma pred ostatnými celkom zosmiešnila a rozhodla, že to nezvládnem, že by som to len pokazil. Priznávam, že som sa na túto úlohu moc necítil a pravdepodobne by som ju ani neprijal ale ide mi proste o to ako to povedala.
Bolo to pre mňa veľmi nepríjemné – zaskočilo ma to a zanechalo to vo mne sklamanie a hnev. Momentálne voči nej cítim silné negatívne emócie a doteraz som iba celý čas premýšľal ako ma zhodila pred mojimi kamarátmi/známymi, ktorí tam tiež boli. Bola mi nakoniec pridelená relatívne ľahká funkcia ale po dnešku mám dojem, že doseriem aj to. Ako sa s tým zmieriť a nechať to ísť aby ma to nerozptyľovalo ?
zrejme si este mlady? mas v podstate dve moznosti - bud sa tym budes zozierat, vracat sa k tomu v myslienkach, neznasat tu osobu a zivit v sebe hnev voci nej, alebo si povies, ze je to nestastna osoba, ktora zial mala potrebu toto urobit, ale je fajn, ze to o nej uz vies (a teda s nou asi nebudes najlepsi kamarat) a pustis to z hlavy. v zivote sa ti este stane vela krivd od cudzich aj znamych ludi, ale len ty rozhodujes o tom, nakolko ovplyvnia tvoj zivot. v poslednej vete sa pytas, ako sa to da - myslim, ze ciastocne je to vekom, ciastocne sebadoverou, ciastocne zivotnymi skusenostami, ciastocne silou vole... je tam asi vela faktorov. v kazdom priapade drzim palce.
jaj a este nabuduce, ked sa ti take stane, skus sa nejako obranit. (aj ked mozno to tiez pride vekom 🙂) napr. ja by som povedala nieco v zmysle, ze "dakujem" /jemne ironicky/, ze sa vyjadruje za mna, ale rada by som sa vyjadria sama za seba, na aku ulohu sa citim. alebo rovno ze je mi neprijemne, ako sa o mne vyjadruje, takze ju poprosim, aby s tym prestala. slusne, s usmevom, "no hard feelings", ale asertivne.
Tak ak tam plánuješ zostať, tak urob si svoju úlohu najlepšie ako vieš a ukáž, že si zodpovedný a spoľahlivý. Koľko je vás členov? Ostatní dostali zvyčajne úlohy, iba ty si bol vyčlenený? Nedal si im niekedy v minulosti dôvod myslieť si, že to nezvladneš? Aká to bola úloha?
A ešte dôležité ako zareagovať nabudúce. Z príspevku vyzerá, že si mladý, ale hranice si nastaviť musíš. Nie len kvôli dobrovoľničeniu, ale tak celkovo, aby tí ľudia neskákali po hlave. Pekne, asertivne, ale dôrazne. Ako si zareagoval teraz?
A keď tam máte vedúceho tak sa o týchto veciach rozprávaj s ním. On rozhoduje o pridelení práce, nerieš to s ostatnými, ale priamo s nadriadeným. Čo o Tom povedal nadriadený?
Niektorí potrebujú ponížiť iného, aby povýšili seba. Väčšinou ide o ľudí, ktorí majú sami so sebou problémy. Zdravý psychický vyrovnaný človek toto neurobí.
Poznám ten pocit a určite aj mnohí iní. V živote sa s tým stretneš niekoľko krát. Dôležité je, ako sa k tomu postavíš. Taký človek ti ostane v mysli.
Skús sa zamyslieť ( odhliadnuc od ega ) či tam nie je kúsok pravdy - jasné, že kritika nás urazí, ale tiež dáva možnosť k zamysleniu - je to naozaj tak, ako to povedala, alebo je to neokrôchaná osoba ? A zapracuj výsledkami na svojom sebavedomí - ešte mnohokrát sa stane, že nie každý s nami korešponduje ( hádam ale, že nejdem dať každému takému po búdke 😀 )
Ďalší zúfalec
Dnesna generacia uz ani nedokaze spracovat opravnenu ci konstruktivnu kritiku. Vies, ze by si to nezvladol, ona to dobre odhadla - sam to priznavas, tak jej bud vdacny a popracuj na sebe. Posunie ta to dalej. Zozieranie sa nejakym “ponizenim” ti absolutne nepomoze.
Je skvele ze vies tak pomenovať emócie ktoré cítiš…nedávno som zahliadla velmi pekný citát: hnev nie je nepriateľ ale posol. Poukazuje na zranenia ktoré este nemáme uzdravene. Je uplne prirodzene ze ta to sklamalo- skor skús pátrať po tom preco ta sklamali slova prakticky od cudzej osoby ktorá v tvojom zivote nemá významne miesto? ;)
Uplne ta chapem. Nechapem vsak, ze tam boli tvoji priatelia a nikto si ta nezastal. Nikto jej nepovedal, ze jej slova boli krute. To by mna trapilo asi viac
To poníženie bolo len dočasne, nestavaj na jednom slove svoj postup. Vždy sa vieš posunúť ďalej. Silný je ten, ktorého posilní práve nečakaná nepríjemná situácia. Urob tú úlohu, ktorá ti bola pridelená, ako najlepšie vieš a s pokorou.
Dôležité je, že si sam na tú úlohu necítil, na tom začni stavať.
Buď rád, že si sa nezosmiešnil sám odmietnutím alebo zlým výkonom.
Rozmýšľaj ako na sebe zapracovať, aby si raz túto úlohu zvládol. Ak to vôbec nie je "šálka tvojej kávy" začni sa sústrediť na niečo iné a rozvíjaj sa iným smerom.
Prípadne sa s ňou porozprávaj medzi štyrmi očami, ako ťa vidí ona, ale bez výčitiek. V čom vidí tvoje plusy, čo by si vedel zlepšiť.
@vanilkovazmrzka tak tvoja odpoveď autorovi "fakt pomohla"
Nerieš to, ako sám cítiš, v konečnom dôsledku by si to možno ani nebol zo zobral. A kamaráti na to už dávno nemyslia. Od milej pani by som si už ja držala odstup. Jednoducho by to bol pre mňa človek, ktorý mi neverí. Možno ju raz, o jej pohľade na teba veľmi prekvapis 👍.
A vies nad cim doteraz premyslaju kamarati a znami? Ze co zajtra nakupia a ako pojde zvysok sviatkov, co zase bude v robote a kto je chory a kto umiera. A vies co im je totalne ukradnute a v myslienkach sa k tomu uz nikdy nevatia? Ty a tvoja uloha.