Ako zvládnuť stretnutie s bývalým po rokoch?

Kasli na to

Nie, nesla by som za nim, ani by som si nehovorila, ze ide o rozhovor dvoch “dospelych” ludi. Nedavaj tomu vzletne moralne nalepky.

Ide ti o teba a tvoje neuspokojene rozburene pocity. Dobre vies, ze podvedome dufas v zaver, kde odides konecne “pomstena” za krivdu (ze si prizna si chybu, ospravedlni sa, atd.).

Toto nedopadne dobre.

IBA AK vidis na nom, ze sa ti mota doslova naschval pod nihy, vyhladava miesta, kde ta moze stretnut, aj ked tam nema co robit, pozera na teba, hlada dovod nadviazat kontakt, tak vtedy zvaz rozhovor.

Inak to ries sama so sebou. Pripadne terapiou, kde sa vyrozpravas z tej krivdy a najdes sposob, ako to uzavriet. Za nim isto s tymto nechod.
To by nedopadlo dobre, riskujes ze odides este sklamanejsia a ublizenejsia, nez si.
Nie je ti to treba.

A čo od takého rozhovoru ocakavas? Že uzn á že sa choval ako blbec, že sa zachoval nepekné. Že to ľutuje? Si vysporiadania aj s alternatívou že ťa odignoruje ?alebo chybu neprizná a ešte to obráti aj proti tebe? Budeš mať aj vtedy pokoj v duši?

Milá moja, úplne ti rozumiem… Ja som niečo veľmi podobné riešila cez zdravotné problémy, ktoré ma úplne zastavili a donútili otvoriť minulosť – témy, ktoré som si myslela, že sú dávno za mnou. Boli však len potlačené a moje telo ich stále nieslo. A paradoxne, niektoré veci som potrebovala uzavrieť aj s ľuďmi, ktorí už tu nie sú – takže som si musela nájsť iný spôsob, ako nájsť pokoj v sebe, nie cez druhého človeka.

To, čo popisuješ, je veľmi silná telesná a emočná reakcia – nie si blázon, ani „slabá“, keď ťa to po rokoch takto zasiahne. Telo si pamätá a keď sa niečo z minulosti znovu objaví (aj len jeho prítomnosť), môže to aktivovať celú tú nevypovedanú skúsenosť, ktorá sa nikdy nedokončila.

Úplne chápem tú túžbu po rozhovore, ale ak čakáš pochopenie alebo zrkadlenie, je možné, že by si mohla byť ešte viac frustrovaná – lebo ak by mal dostatočnú sebareflexiu, možno by ten rozhovor sám navrhol. Takže možno je dobré sa najprv obrátiť dovnútra, do seba.

Mne neuveriteľne pomohol expresívny journaling, konkrétne metóda Nicole Sachs. Napíšeš si list tomu človeku – úplne úprimne, surovo, bez cenzúry. Napíš všetko, čo si nemohla povedať. Môžeš sa hnevať, byť zranená, plakať, klásť otázky, kričať na papieri. Nemusíš to písať pekne ani múdro – ide o uvoľnenie tej energie. Píš cca 20 minút, to úplne stačí. A potom ten list zničíš – spáliš, roztrháš, spláchneš… to je kľúčové. To je moment, kedy to púšťaš. A ak ešte stále budeš mať chuť sa s ním rozprávať, píš aj ďalší deň. A kľudne aj ten ďalší. Orientuj sa na svoje pocity, nie na príbeh, píš o nich. Ak ťa to zavedie niekde do spomienok do detstva, píš aj o tom. Proste čo ti príde na rozum, to píš. Až kým nepríde ten moment keď budeš cítiť že budeš v poriadku, že ho stretneš na chodbe a nebudeš mať potrebu riešiť s ním nič. To poznáš keď to príde.

Potom ako dopíšeš každý jeden list alebo journal, si môžeš sadnúť, zavrieť oči a len byť so sebou. Položiť si dlaň na srdce a povedať si:
„Všetko, čo som cítila, bolo skutočné. Moje pocity sú dôležité. Aj keď som odpoveď nedostala od neho, dám si ju ja.“

A kľudne to opakuj viackrát. Ten proces sa môže opakovať v rôznych vlnách. Nie je to čarovný prútik – ale je to cesta, ako vrátiť silu späť do seba.

Držím ti silno palce. Tvoje telo ti len ukazuje, že je pripravené uzdraviť niečo, čo dlho čakalo. A to je vlastne krásne.

@anonym_autor nie na co, rozisli ste sa a to znamena, ze je bodka za vsetkym uz davno. Nema zmysel komunikovat stare hriechy. V pripade, ze mas o neho zaujem, nechaj nech sa prejavi on.

Načo? Keď sa s ním stretneš pozdravíš a hotovo. Nemusíte pokecať

úplne by som ho prehliadala. mne by nestál ani len za pozdrav.

Ja si myslím, že ti pomôže, ak sa s ním porozprávaš... aj keď to možno bude ponižujúce, aj keď možno začuješ slová, ktoré ti znova ublížia, pomôže ti to, aby si sa posunula ďalej... najhoršia vec na svete je mať niečo v sebe hlboko potlačené a kým máš ten rozchod v sebe potlačený, stále budeš cítiť tú bolesť... porozprávaj sa s ním, zistíš, že je to len človek z mäsa a kostí, ktorý nad tebou už nemá moc a s ktorým by si si už nevedela predstaviť budúcnosť... možno ti ho bude aj ľúto...

@morpheuss prečo ako jediný (muž) máš tento názor ?

@anonym_autor taká je moja skúsenosť... tiež mám démonov z minulosti a viem, že najlepší spôsob ako sa ich dostať z podvedomia je postaviť sa im...

@anonym_autor po toľkých rokoch by som si ho už ani nevšimla, nie to ešte išla niečo vykomunikovat. Kašli na to, zi si svoj život, užívaj si každý deň, len takto budeš šťastná. Nevracaj sa k zlu, len ti to poškodí tvoju psychiku.

@anonym_autor chlapi nechcú komunikovať. Iba čo sa strápniš.
Pozdrav, odzdrav. On Ťa už dávno odpísal.

Je to minulosť. Prečo sa chces vracať? Bude ťa to znovu bolieť. Ozaj to chces? Kašli už na to.