Cítim sa opustená
Zdravim, vopred píšem pre istotu že nie nechcem sa zabiť a ani sa tu nechcem nejako ľutovať len potrebujem počuť od iného či to nemá rovnako alebo nejaké povzbudenie. Je toho na mňa v poslednej dobe strašne veľa o pár mesiacov sa idem sťahovať cize opustil všetko čo mi bolo najdrahšie a to je pre mňa hrozne ťažké. V poslednej dobe som zažila toľko sklamaní že to nie je ani možné a neviem ako sa s tým vysporiadať. ( Psychológa navštevujem ale aj tak mám pocit že sa to nejako nezlepšuje). Asi pred 4 mesiacmi má nezobrali do roboty ktorá pre mňa bola vysnívaná tak som šla do druhej tam tiež nič a takto sa mi nedarilo stále. Šla som na 5 pohovorov ani jeden nevyšiel to bolo pre mňa hneď obrovská rana a začala som sa pýtať sama seba či je mi vôbec súdené pracovať v tejto profesii a čo budem robiť ďalej. Najhoršie je však že sa cítim hrozne sama nemám sa komu vyrozprávať. Pred asi 5 mesiacmi som sa prestala baviť s mojimi vtedy najlepšími kamarátkami. Boli sme skupinka 6 báb veľmi sme si rozumeli teda aspoň ja som mala taký pocit konečne som sa cítila že niekam patrím a že mám okolo seba ľudí ktorí ma majú radi. No začalo to postupne akosi padať oni sa spolu stále bavili rovnako ale mňa postupne vyclenovali prestali ma volať so sebou a ani mi už nehovorili ich príhody z ich života tak som prestala aj ja cítila som sa hrozne odstrcena a nechcela som byť nikde navyše. Teraz je to také že sa stretávame obxas ale oni ma vpodstate ignorujú a nijako ich nezaujímam nepýtajú sa má čo mám nové ako sa mám absolútne nič. Hrozne ma to vzalo a som si tak uvedomila že ja ich mám hrozne rada ale oni mňa nie. Nepotrebujú má som tam úplne navyše. Neskôr som stretla takého chalana ja som mala pocit že si hrozne rozumieme a že sa máme radi s je to vzájomne no očividne som sa zase zmýlila. On bol pre mňa všetko a ja som očividne preňho absolútne nič. A takto je to vždy ja som nikdy nemalanajlespsiu kamarátku a vždy mám všetkých omnoho radšej než oni mňa.
A toto bude znieť asi strašne ale občas mám chuť niečo spraviť aby si ma aspoň niekto všimol nemyslím seba poškodzovanie skôr ja neviem ani čo niečo aby si niekto všimol že sa trápim
A čo tak ísť cvičiť, vzdelávať sa, urobiť si vysokú školu, zmeniť úplne život, kolektív, vzduch? Na tvojom mieste, keby som bola takto sama, buď by som išla do školy, niekde preč, alebo do zahraničia pracovať. Veď aj tak tu nič nemáš.
Hlavne urob pre seba niečo pozitívne, neublizuj si, tak si dokafreš život už úplne. Budú ťa len ľutovať, a pozerať na teba ako na labilneho človeka. Hlavu hore.
Presne tak. Nájdite si resp. rovno začnite žiť váš sen. Určite máte víziu, čo by sa vám páčilo, chceli by ste urobiť, dosiahnuť. Máte fantastickú možnosť začať novú etapu. Len treba urobiť prvý krok. Život je rukavica, treba sa o ňu pobiť.
Ty sa musis najprv naucit byt sama so sebou.Uplne vazne.Nauc sa byt sama a citit sa pri tom dobre.Sama do kina,sama do fiyka,sama do kavu,sama do restiky,sama bejaky kurz,konicek,citat ci pocuvat audioknihy,podcasty a uvidis ze ked sa zacnes citit dobre sama so sebou bides atraktivnejsia aj pre inych ludi,aby chceli s tebou travit cas.Nerozumiem tejto potrebe patrit k niekomj,niekam,mat okolo seba ludi.Posobinto strasne zufalo.Nauc sa travit cas sama so sebou a citit sa dobre a vyrovnane aj osamote.
A za to sebaposkodzovanie si daj rovno facku.To urob a zaujmes urcite, ale navzdy bude na teba kazdy pozerat ako na labilnu trosku a budu od teba bocit.
@maminkadeticiek písala som že nemyslím seba poškodzovanie nikdy by som nič také neurobila. Len mám pocit že som všetkým nehaku. A už som unavená z toho ako moc sa snažím. Vypočula som si niekoľko podcastov chodím kvôli tomu aj ku psychologicke snažím sa byť sama so sebou ale čím viac sa snažím tým menej mi to ide proste ja nedokážem byť len tak sama chýbajú mi ľudia a zážitky
@sulavikova ja som mala sen lenže mi nevyšiel keďže má nezobrali ani do jednej práce s týmto zameraním
Určite sa máte aj plán B. Držím palce. A práve fakt, že vás nezobrali do vysnívanej práce by vás mal posunúť ďalej, mimo komfortnú zónu. Chce to len čas a možno budete vďačná, ako to celé dopadlo.
Ved si to po sebe precitaj.Silis to a jednostaj potrebujes mat pri sebe ludi,patrit niekam.Fakt si si nic nezobrala z prvej casti mojho prispevku?
Preco ti zalezi na to aby na tebe niekomu zalezalo?Zijeme dobu ze kazdy si zije svoj zivot a ty sa musis naucit zit spokojne a sebavedomo ten svoj.Nejdem plytvat svojim casom.Precitaj si este raz co som predtym napisala.To ze nevies byt len tak sama je skutocny problem.Pocuvaj ako fakt -AK NEVIES VYDRZAT TY LEN TAK SAMA SO SEBOU,AKO MAJU S TEBOU VYDRZAT INI LUDIA?
väčšinu svojho života som sama a čo? Ani psychológa nepotrebujem
Kúp si psa. Nie,nekúp,choď do útulku...tam nájdeš toľko vďačných bytostí.....
Ahoj, presla som si niečím podobným. Moje rady co by som ti asi dala:
1. Pozeraj sa na to ako na obdobie. Raz aj toto obdobie skončí
2. Skús si nájsť niečo čo by si kvoli frajerovi, kamoškam a pod. neskusila.
3. Do tej práce, aj ked ta odmietli... možno v budúcnosti, možno o rok, o dva ťa vezmú. Neznamená, že keď ťa teraz odmietli, že to tak bude navždy. Skús to brať ako spätnú väzbu, že ešte máš zapracovať na niečom. 🙂
4. Asi najviac by som povedala, že ľutujem, že som sa ľutovala toľko. Vieš.. síce asi na 2 roky som stratila kamarátov. Lenže potom sa mi ozvali... Už sa bavíme normálne, ale za to obdobie, kt. nakoniec aj tak pominulo (a to som nemala z kade vediet, ze pominie) som sa zbytočne ľutovala. Pribrala som. Bola som smutná. Miesto toho keby som sa snažila nájsť v sebe ten pokoj a šťastie... Nielenže by som ja bola šťastnejšia, ale aj by som im to potom vtrela do očí. Potom už má tiež chlapec, co som chcela nechcel kedze som bola depresívna a pribrala som a bola som bez života... Nečudujem sa mu. Ani sebe som sa nepáčila. Doslova som asi potrebovala byť sama. Potrebovala som kopanec do riti. 😄 Videla som vtedy aj prislovie, ktore mi ostalo v hlave: "Vtedy keď naviac na svete nechceš byť sama, vtedy najviac potrebuješ byť sama."
Kolko mas rokov a co tvoja rodina?
@annamarin fuu ďakujem moc, skúsim určite ❤️
@rozculena ja chápem úplne a obdivujem zároveň ľudí ktorým nevadí byť sám len proste ja to nedokážem alebo nie že nedokážem ale chýba mi proste človek vedľa seba
aj mne chýba.............nauč sa žiť sama so sebou
Ahoj.Po prečítaní tvojho príspevku som pochopil,že nie som sám čo sa týka týchto pocitov.Ja tieto dni prichádzam o všetko,o ženu,o deti,domov zázemie o všetko.Prepač ak ťa otravujem,ale to čo teraz prežívaš ty,prežívam aj ja.Kazdu minutu dňa rozmýšľam,prečo je to tak,prečo práve ja keď som bol milujúci otec a staral som sa o rodinu...Odpoveď neviem,ale 24 h.denne sa len trápim.Nespim,nejem som úplne bez života.Vzdy som bol blázon a vysmiaty a teraz som ako schránka bez duše.Kvoli tomu mám už aj v práci problémi takže ako ďalej neviem.Ak chces,kľudnei napíš a môžme pokecat ,možno sa trošku úľavy tebe a aj mne 😉.Drž sa,musíme to zvládnuť minimálne pre ľudí,ktorým na nás záleží...
@annamarin perfektne si to vystihla. @autorka veľmi veľmi potrebuje byť sama.
Potrebuješ nájsť samú seba, svoj vnútorný pokoj sama v sebe. Neviem čo Ti povedal psychológ, ale nosíš v sebe asi nejakú traumu, prečo tak veľmi túžiš po pozornosti. Daj si tú pozornosť sama v sebe. V práci Ti povedali, prečo si neuspela? Je proste čas na sebe pracovať, venovať sa sama sebe. Nájsť odvahu zažívať zážitky sama a hlavne sa neľutovať. Je to obdobie, ktoré potrebuješ. Keď to prijmeš a využiješ ako lekciu života, tak sa uzdravíš a príde všetko po čom tak veľmi túžiš, lebo na to už budeš pripravená. Veľa síl a trpezlivosti pri hľadaní samej seba 🍀🍀🍀
Najprv si vyrieš rodinu. Máš nejakú? Prečo ti nie sú oporou? Potom rieš seba. Ľudia prídu do života sami od seba…
@maminkadeticiek ahoj, máš pravdu vo veľa veciach, ale asi si nikdy nebola sama, opustená...predpokladám, že más pri sebe ľudí, na ktorých sa môžeš spoľahnúť, vieš, že niekam patris...podľa mňa sa nevieš vcítiť do jej "kože", keď nikto o ňu nejaví záujem...
Autorka je mi to ľúto, ja Ťa chápem, tiež som mala takú etapu v živote a cítila som sa hrozne 😥
Držím Ti palce, aby si v živote stretla ľudí, ktorým bude na Tebe záležať a budeš vedieť, že sú tu pre Teba a vzájomne budete zdieľať radosti a starosti ❤️
@verka1818 ďakujem ❤️
To je najhorsie, ked si myslis, ake mas skvele kamaratky, mozes im vsetko povedat a nakoniec zistis, ze sa im zdoveris a oni to vyuziju alebo ako si aj pisala, ta vyclenuju od seba. Tu, kde zijem, mam sice pracu, ale kamaratky ziadne, tiez som tak, ze nemam s kym ist von, posediet na kavu..
Ale zvykla som si nejak, radsej sama ako s falosnymi ludmi.
@kinderko93 to ma mrzí nechápem prečo sú niektorí ľudia taký a ako to vôbec dokážu spraviť človeku, ale je to určite lepšie byť sama ako s falošnými trvalo mi to dlho kým som na to prišla ale je to tak
Ahoj,myslím ,že najdôležitejšia je podpora rodiny,máš ešte rodičov?Alebo súrodencov , sesternice,tety?Tí všetci ťa predsa majú radi,veď ste jedna krv.Potom môžeš navštevovať nejaké akcie,kde je veĺa ludí,napr.spoločná turistika,dobrovoĺníctvo,nikomu v niečom pomáhať,to robí človeka šťastným,alebo skúšaj zoznamky.Držím ti palce.
To sú normálne veci v živote..veľa ľudí robí v inej sfére ako vyštudovali..dcéra má ekon Ing a tiež jej 2 primerane práce nevyšli,a robí na pozícii stredoškoláka a denne dochádza z nr do ba..z pohladu iných tragédia,no jej sa tam páči tak je všetko.ok..nestavaj si vzdušné zámky aj v realite..na kamošky sa vykašli nie sú jediné na svete a to isté platí o chlapovi..za2_3r si tu mohla písať ako tá podviedol/obral o peniaze/nechal samu s deckom..život píše rôzne scenáre nevieš ako to mohlo dopadnúť..hlávku hore si mladá ešte stretneš iks ľudí .pa drz sa
@panickadada no práve nemám ako mám sestru ktorá je super aj s mamou dobre vychádzam ale s bratom bohužiaľ nie ani s otcom a ostatných nestretávam moc často ale tiež nemáme moc blizky vzťah
Kúp si zvieratko, aby si sa mala prečo tešiť domov. Kľudne aj rybičky, hocičo, nájdi si koníčka, čokoľvek čo ťa baví a skús si nájsť kamarátku, pokojne aj online alebo cez záľubu. Ale musíš najprv rada tráviť čas sama, je normálne že ti chýba kontakt a niekto blízky ale nájdi si hobby ktoré ťa bude napĺňať. Vyskúšaj pokojne viacero vecí, alebo sa zapíš do kurzu. Na vysnenej robote nie je dobré visieť lebo stať sa môže všeličo a keď človek lipne na niečom, strata ho zlomí. Snaž sa ďalej ale nepodliehaj tomu.
No ber to tá, že zatiaľ môžeš vziať hoci akú prácu a časom sa možno dostaneš aj k vysnívanej práci. Prihlas sa na nejaké cvičenie, pohyb robí dobre každému, možno aj jazykový kurz, zvýšia si tým svoju kvalifikáciu a v neposlednom rade stretneš aj nových ľudí, nových kamošov a kamošky. Držím ti palce, nech sa tvoj život už uberá len tým dobrým smerom 👍.
Ahoj. Ja som si tým tiež prešla. Dnes sa už ľúbim. Teda aspoň čiastočne. Tak ako beries ty sama seba, tak ta budu brat aj ostatní.
Pozri sa do zrkadla ....a na tu vec, co sa ti na tebe najmenej paci ....tu si pohladkaj a pochváľ sa za ňu. Vlastnosti , ktoré sa ti páčia vyzdvihni. ....povedz si sama sebe do oci do zrkadla, ze si dobrá práve preti aká si, povedz si, čo sa ti na tebe paci ....si láskavá,:vzdy podporis druhého....pohľad si svoje brucho a povedz si ze je pekne aj keď je vacsie ....a povedz si aj ze si presne taká ako máš byť a taka si najkrajšia..
..a aby si si pomohla schudnúť...tak zajtra keď vstanes, urob napríklad 1 drep. A ak to zvládneš, pochváľ sa, že si to dala... a ak nie , tak sa o to pokus ďalší deň.
všetci mame problémy....aj tí čo o nich nehovoria alebo sa ich snažia pred inými schovať.
Potrebuješ iba aby si sa mala rada hlavne ty ....lebo ty musíš so sebou vydrzat celý život.
Držím ti palce....a uvidíš...postupne otočiť myslenie a potom sa aj ako liek k tebe bude inak správať 😊
Vsimni si, kolké tu na MK ti odpovedali. A tým všetkým nie si na háku. Mňa tiež nezobrali na prvý pohovor. Si sama, tak choď do iného mesta, krajiny, a skús pohovory na výsnivany Job tam. Oslov ľudí ty, choď na nejaký krúžok, cudzí jazyk, šach, dobrovoľníctvo... Neľutujem ale si vytváraj pôdu na stretnutie s inými ty. Držím palce
Ahoj,
Ďakujem....ale táto správa patrila autorke 😊 ja#som ako ty ...uz som našla svoj smer 😉
Cítim sa za to hrozne nechcem sa nijako ľutovať ale momentálne nemám naozaj nikoho a postupne ma to ničí. Nemám komu povedať moje denne zážitky alebo to čo má trápi. Pardon ak tu sú niekde gramatické chyby písala som to rychlo