Čo robiť s nechcenou zaľúbenosťou?
Ahojte,
Ženy, toto je zrejme čudný názov ale neviem ako inak to nazvať. V skratke napíšem svoju situáciu. Som 11 rokov v partnerskom vzťahu, máme spolu deti, hypotéku, zázemie... Vzťah to ale už posledných 5 rokov nie je dobrý. Nepôjdem do hĺbky. Každopádne stalo sa mi to, čo sa stalo už miliónom iných žien a to, že som sa zamilovala do iného muža. Je to kolega, úzko spolu spolupracujeme. Aby som bola úprimná, nič spolu neriešime, nič spolu nemáme. On sa ku mne pekne dlhodobo správa, je pozorný ( v podstate presne to, čo mi tie roky chýba), viem že záujem mal ale na rovinu sme sa rozprávali a o nič viac sa nesnaží, ja zase nemám záujem nič takto riešiť. A teraz nastáva otázka. Viem, že píšem že som sa zaľúbila a je to pravda. Na druhú stranu nie som naivka a nejdem riešiť takéto techtle mechtle poza chrbát, hlavne kým nemám svoje osobné problémy vyriešené, inak si akurát hlavu pomotám a ostanú mi oči pre plač. Ja len potrebujem radu, čo s tým... ako si hlavu nastaviť inak? Tak aby som na neho nemyslela. Skúšala som sa aktívne venovať športom v rámci možností a volného času aby som si hlavu zamestnala niečim iným ale došlo to do momentu, kedy už nie som schopná žiadnej aktivity, nič ma nebaví, v práci sa neviem sústrediť, doma osamote plačem, mám stavy úzkosti. Nikdy by som neverila, že sa raz dokážem takto vnútorne rozložiť. Zvažujem, či by bola cesta ísť nejakému psychológovi, čo sa na to dokáže pozrieť nestranne a možno mi ukázať iný pohľad na vec.
Viete mi poradiť, čo možno Vám pomohlo? Ako zamestnať hlavu? Alebo pomohol čas? Ja už vážne neviem.
Za každú dobre mierenú radu budem vďačná.
Ak to došlo až do takéhoto stavu a vyvoláva to v tebe takéto pocity, s ktorými si sama nevieš, tak psychológ je podľa mňa dobrý nápad, možno bude stačiť pár sedení, vyrozprávať sa z toho, bez pocitu, že ťa niekto súdi, usporiadať si to, naučiť sa s tými emóciami pracovať... čas podľa mňa nepomôže, kým ho máš na očiach... ale možno keby si energiu venovala snahe o záchranu vzťahu s manželom? keby si sa sústredila na to, začala aktívne riešiť tento problém a nie len bola v nešťastnom vzťahu? muž by to nebol ochotný riešiť tiež? skúšali ste to už? ak to fakt nejde, tak zvážiť, či v tom zotrvávať, nie kvôli kolegovi, ale kopu ďalších rokov, ktoré sú pred tebou
Podľa mňa je to len poblaznenie. Zrejme si sa zaľúbila lebo ti ukázal presne to čo ti doma chýba, že je milý a pozorný a tebe to proste chýba. Zrazu sa objavil niekto kto ti to ukázal ale myslíš, že po rokoch by to nezašlo aj s ním do rovnakej situácie ako s tvojím aktuálnym manželom/partnerom? To že nie si schopná žiadnej aktivity a že ťa nič nebaví je podľa mňa následkom toho že si sa zaľúbila a vieš že ho nebudeš mať lebo máš vzťah a záväzky a nevieš z toho von. Čas väčšinou pomôže zabudnúť ale ty to máš zložitejšie pretože je to tvoj kolega a si často v jeho blízkosti.
V okolí som zaregistrovala už taký prípad kedy sa baba zaľúbila do kolegu atď, bola poblaznená nejaký čas a u nej to skončilo napríklad v momente kedy jej ukázal jednu zo svojích chýb a vtedy to z nej opadlo. Idealizovala si ho. Potom je ešte možnosť zmeniť zamestnanie aby si ho už prinajlepšom nevidela ale neviem či je to to čo by si chcela
Upevniť a zlepšovať vzťah.
ideálne by bolo zmeniť zamestnanie... zíde z očí - zíde z mysle.
Podla mna ta nerozlozilo ani tak to zalubenie, ale skor trapenie kvoli tomu, ze nemas v zivote nieco, o com si myslis, ze by ti mohol tento kolega dat. A si v tejto situacii zaseknuta. Cize isla by som cestou toho psychologa, pokusila by som sa o napravu vztahu s manzelom. Este je mozne, ze nieco znova najdes tam. A ak nie, tak sa to moze ba zaklade terapie rozseknut aj druhym smerom, a sice, ze ti bude jasne, ze s manzelom to uz skoncilo. Aj to je nejaky pokrok.
Pokial nebudes vo vztahu spokojna, tak sa toho nezbavis. Vzdy bude niekto, kto ti tu dieru zaplata, ty budes za to vdacna, stastna, zalubena...
Naozaj jedinou cestou je dat do poriadku veci doma. Alebo sa rozist, aby si mohla byt stastna s niekum inym, kto ti tu pozornost da.
Priznaj si to, ze doma si nestastna. To je prvy krok.
Stále si vsugerovať, že z toho nič byt nemôže atď...
Asi treba obmedziť aj kontakt s dotyčnou osobou, aby to bolo jednoduchšie.
Ja som bola tiež dosť zaľúbená do kolegu, on do mňa a ustáli sme to. Doteraz pracujeme spolu a ani neviem kedy, odrazu tie pocity zmizli...
Myslim, ze zacat by si mala doma..poloz si otazky - preco to uz nefunguje?co je zle,?co potrebujem?co mi chyba? Lebo ak by si bola spokojna a stastna v oficialnom vztahu a necitila potrebu, ktora je nenaplnena, laska/zamilovanost by nevznikli..sama pises, ze v poslednych rokoch citis ze to vo vztahu skripe,,takze citis,ze ti nieco chyba..a az zistis co to je mas dve moznost: 1.priznat sa muzovi stym, ze nieco je spatna a vazne spatne a skusit to dat spolu do poriadku (ak vam natom zalezi) alebo 2. ukoncit tento vztah a hladat stastie inde..zamestnavat hlavu a telo aby si nemyslela na neveru je slepa ulicka,,utekanim od problemu sa to nevyriesi,,stale to bude tu
Keby si šla do vzťahu s týmto kolegom za chvíľu by si zistila, že tiež ma chyby. Vidíš ho inak lebo s ním nie si. Každý ich má. Mám priateľku, ktorá do takéhoto vzťahu šla. Mala to čo ty. Deti, hypo ale manžela, ktorý bral už všetko, ako samozrejmosť. Argumentovala tým " vieš on ma počúva, vie presne čo chcem..." K dvom deťom pribudlo tretie. Dnes je tam kde s prvým. Sú spolu už 13 rokov ale šťastná nie je.
Ďakujem všetkým za názor. Toto som potrebovala. Nejaký racionálny pohľad na vec od druhích. Problémy vo vzťahu už nejakú dobu otvorene s partnerom riešim. Tým som aj začala, že som si ho posadila a povedala mu veci na rovinu. Problém bol celé roky v komunikácii, v podstate buď to neriešil alebo hádzal vinu na mňa, práve preto som po rokoch aj prestala veci riešiť, pretože k spoločným záverom sme sa nikdy nedostali. Momentálne si veci narovinu hovoríme, snaha z jeho strany je, z mojej už ani neviem, popravde mám s ním problém ako s človekom. Vadí mi dokonca aj letmý dotyk. Ale to si už budeme musieť doriešiť medzi sebou. Každopádne si nechcem nechať motať hlavu nejakým iným chlapom, hlavne keď nemám veci doriešené. Dám tomu čas a uvidím kam dospejeme. Ale máte pravdu v tom, že človek si v takomto stave veľa vecí idealizuje a zrejme by som časom mohla byť tam kde som nechcela alebo ešte horšie. Hlavne myslím na deti. Nechcem búrať zázemie ale určite sa ani trápiť v pre mňa nefunkčnom vzťahu.
Je to poblaznenie, neviem to inak nazvat.. vo vztahu to pp nejakych rokoch uz nie 100% uz je vacsina samozrjemostou alebo rsp sa to tak berie .. no predovšetkým treba velku debatu so svojim muzom popracovat na tom co ti chyba povedat mu otvorene o svojich pocitoch a bud sa to zmeni alebo pojdete od seba