Dieťa extrovert, rodič introvert

dzejny656
17. mar 2024

Ahojte,
chcela by som radu ak máte podobnú situáciu doma. Naša malá je totálny extrovert - od bábätka miluje spoločnosť ľudí, miluje škôlku, všetky možné aktivity, krúžky atd. Nemá problém rozprávať sa s hocikym, na ihrisku si hneď nájdete kamošov. V škôlke ju hodnotia ako bezproblémovú.
Doma je tiež v pohode pokiaľ sa jej venujeme. Knihy vydrží čítať aj hodinu, rada aj tvorí, robíme pracovné zošity, hráme sa s ňou. Ak sa jej nevenujeme, nastáva peklo.
Dobiedza do nás, ustavične "otravuje", kričí, hučí, vrieska, plače, bije nás, ťahá nás. Za celý víkend nie je schopná na 15-20 minút sa pohrať sama. Odmala sme sa ju k tomu snažili viesť, ale bez úspechu.
Obaja s mužom sme introverti a už sme z toho unavení, že nonstop bud jeden alebo druhý musíme byť s ňou. A to myslím doslova. Napríklad teraz sme hodinu čítali knihy, išla som len na WC, hneď bola tam a začala mi trieskať na dvere a kričať. Keďže sme neotvorila, išla za mužom do kuchyne kde varil a začala ho ťahať a kričať.
V inej oblasti s ňou nie je žiaden problém len v tomto a mne by sa hodili rady ako nastaviť hranice a prečo sa vlastne takto správa.

inaemre
18. mar 2024

@777januska777 ano, uplne s tebou suhlasim, taketo metody nepouzivame.
Ak hladas nove spospby tak si nieco nastuduj o vztahovej vychove. Vztah medzi rodicom a dietatom namiesto vychovy....

elisebah91
18. mar 2024

@777januska777 súhlasím a tebou. Výchova je veľmi zložitý proces, keď niekto povie že ho capne po zadku mal by napísať aj ich rodinné životné podmienky, počet detí, temperament rodičov a pod....aby to bolo viac vysvetlené. Keď niekto napíše že pošle dieťa do izby vyrevať sa mal by tiez napísať podrobnosti rodinného života aby sa to viac chápalo.
Ja tiež sa snažím nesúdiť. Sama občas capnem po zadku lebo mám tri malé deti a ak nechcem sama vyskočiť z okna či utiect ...áno priznám zlyhala som ako matka...no a? Veď sa snažím, ja nie som dokonalá ale snažím sa. Padnem a zase ťažko vstanem a zase padnem a zase vstanem...
Napr príklad môjho života(1991). Sme štyria súrodenci, mama väčšinou na všetko sama, záhrada, hospodárstvo, 4 deti. Otec v dvoch robotach..áno stalo a viacx že varecha letela, aj sa zlomila, aj nechala vyrevať, aj v tmavej kúpeľne ..ale viem že mama robila najlepšie čo vedela v tom čase, snažila sa robiť čo vedela. Samej jej začali padať vlasy, nechty, a iné...
Aj aj robím to najlepšie čo viem...aj iné..svojim spôsobom.
Nech už akokoľvek, najdôležitejšie je aby to dieťa cítilo LASKU.

basulaak
18. mar 2024

@inaemre v poriadku. Este ze na vychovu mame kazdy svoj uhol pohladu. 🙂

mantilka
18. mar 2024

Moja chcela tiež často pozornosť, potom mi mamka poradila ju zapojiť do prác a fungovalo to. Povedala som jej, pomôž mi a potom budem mať čas na teba. Tiež sa musí naučiť hrať sama. Keď bola malá mala plyšových havkov a hrali sme sa na havkoskvolku. Zakaždým som sa jej opýtala akú aktivitu robia v škôlke a to sme robili s havlkami ...jedenie, rozcvička,spánok,obed,... Jej sa to páčilo a ďalší raz som ju nabádala aby sa takto hrala sama.

mantilka
18. mar 2024

Tiež dieťa musí mať dostatok hračiek, lebo aj to som videla, že deti zopár hračiek doma. S čím sa má potom hrať? Mne sa osvedčila napr. detská kuchynka. Ja som varila aj ona varila, pre svoje deti, niekedy mňa zavolala na obed, alebo akože je vydatá a prišla s deťmi na obed, manžel pracuje v inom meste 🤓😜...fantázia 🤣

777januska777
18. mar 2024

@elisebah91 tým zlyhaním sa dnes podľa mňa veľmi ohaname a pritom to nie je zlyhanie. Každá doba ma svoje tlaky na niečo. Dnes sú to tlaky na dokonalé rodičovstvo. Ked rodič urobi niečo iné alebo nedostatočne dokonale na dnešné štandardy, tak v očiach spoločnosti zlyhal. To človeku dáva väčší pocit frustrácie a sklamania zo seba samého. Pritom reálne často rodicia vobec nezlyhaju, len sú možno unaveni, možno majú iné starosti a možno to inak nevedia. Hneváme sa na tabuľky deti, ze aké je to hlúpe a zle a potom dáme tabuľky rodičom, keď dane tabuľky nedodrzia už sú zlí rodicia.

elisebah91
18. mar 2024

@777januska777 áno také niečo...malo počuť o Tom že aj rodičia hlavne matka je len človek. So svojimi potrebami, záujmami a hranicami zvládania situácie. Ako píšeš...dnes je rodičovstvo brutálne posudzované čo robiť a čo robiť ešte lepšie..a ak náhodou urobis horšie tak katastrofa. Pritom je to len psychicky, zdravotný limit rodiča. Napr.zvladam tri deti, z toho sa dve v kuse doťahujú a tretie pisti-2roky. Ale príde deň keď dostanem menzes, som nevyspata, nervózna z muža či iné a už to inak normálne nezvládam. Zlyhala som?

777januska777
18. mar 2024

@elisebah91 podľa mňa nezlyhala. Jednoducho každý z nás má určitý limit. Kazdy z nas je len človek. A aj ta nedokonalosť vytvára dokonalý svet. Ved aká by to bola nuda, keby sme všetci boli ako stepfordské panicky. A aj ta naša únava a veci co "zlyhame" učia naše deti žiť v reálnom svete s reálnymi ľuďmi. Lebo aj ta obrovská snaha ludi o dokonalosť môže neskôr spôsobiť obrovský problém pri strete s nedokonalým svetom.

doriiis
18. mar 2024

@777januska777 ....ideš z extrému do extrému.Aj výchova tvojej mamy aj opakovane capania po riti sú celkom nie šťastné výchovné metódy a áno oboje vedú k myšlienkam,že rodič nie celkom zvláda výchovu.
A pozor! Je veľký rozdiel dať dieťaťu po riti raz a dávať mu po riti vždy keď to preženie.To je kontraproduktívne a absolútne to stráca svoj význam
Inak ťa chápem.Moja matka vždy radšej najprv kričala ako vysvetľovala.A preto viem,že aj takto sa dá kvalitne domrvit vzťah matka- dieťa na cely život.
Hranice sa dajú úplne krásne naučiť aj bez extrémov našich mám a opakovaných capani po zadku.

777januska777
18. mar 2024

@doriiis ale ved vždy sa ide z extrému do extrému. Baba tu napíše, že jej malému capne po ruke a dobre, že tu z nej neurobia vraha. Pritom reálne nikto z nás nevie ako to ma ten daný človek doma. Preto vravím veľmi nerada sa miešam alebo komentujem výchovu iných ludi, lebo ani ja nemám patent na výchovu. Najväčší patent na výchovu som mala iba vtedy, kým som nemala deti a keď som mala uzasne prvé dieťa. Vtedy som vedela všetko o výchove. Dnes už viem, že výchova je veľmi zložitá vec a neexistuje úplne presný návod.

doriiis
18. mar 2024

@777januska777 ....áno.Len potom rozmýšľam nad tým,že akú radu čakajú rodičia,ktorí sami vidia a cítia,že ich spôsob je zlý a nefunguje tak,ako si predstavovali a napriek tomu v tom pokračujú?
Prečo nezmenia mindset a nezačnú aj rozmýšľať?

777januska777
18. mar 2024

@doriiis lebo zmena výchovy je dlhodobý proces a často veľmi vyčerpávajúci. Ja to vidím na sebe, mam dieta, ktoré ma nks a pravdepodobne aj adhd a je to pre mňa velmi vyčerpávajúce. Lebo aj práca s nim si vyžaduje zmenu a úplne iný prístup ako pri ďalších dvoch. Napriklad nasa logopedicka to ma v sebe a ide jej daný prístup veľmi jednoducho, lenže ona je úplne iný človek ako ja. Takže čo chcem povedať? Hovorím to co na začiatku výchova je veľmi náročná a áno je ľahké súdiť, ale žiť život daného človeka by taky ľahký nebol.

barbie2023
18. mar 2024

@doriiis
@777januska777 ja tiež nerada radím keď neviem domáce a iné okolnosti a vždy keď vidím, že je problém vo výchove tak nech zájdu za odborníkom kde sa na to pozrú naozaj osobne a celistvos. Výchova je, žiaľ, náročná lebo si nesieme prebraté vzorce našich rodičov a spoločnosti, v ktorej žijeme, ale aj naše ideály a očakávania a v neposlednom rade našu zatazenost. Takže ja osobne neodsudzujem, no to neznamená, že budem pritakavat a uistovat danú osobu, že robí čo môže lebo ak nevyskusa rady odborníka tak nerobí dostatočne dosť, aby prišla pozitívna zmena. A ta je dobra ako pre rodiča tak najmä pre dieťa a potom v konečnom dôsledku pre celú spoločnosť.