Diskusia o hraniciach v manželstve: Čo je v poriadku?
Potrebujem názor prípadne pohľad na vec ako je to u vás vo vzťahu. Kľudne aj muži sa k tomu vyjadrite. Ide o to, že už dlhšie máme v manželstve problém ohľadom toho, čo je a čo nie je vraj pre vydatú ženu O.K. a z toho vyplývajúce hádky a problémy vo vzťahu.
Sme spolu 16 rokov z toho 11 manželia. Som športovo založená a po deťoch som sa chcela dať do poriadku tak som s babami začala hrávať volejbal. Časom som si našla aj dve zmiešané družstvá a na striedačku začala hrávať aj tam. Deti už majú 8 a 11 rokov. Pred deťmi sme 90% času trávili spolu. Keď prišli deti, všetko sa točilo okolo starostlivosti o ne a domácnosť. Bola som s nimi 24/7 a na seba som moc času nemala. Volejbal je pre mňa aj určitá psychohygiena, fyzická aktivita a odreagovanie sa. No a tu nastal problém. Samozrejme trávime čas aj spolu s mužom, no od kedy mám aj inú partiu ľudí, s ktorými trávim čas a sú tam aj muži, začalo to manželovi prekážať. Tvrdí, že mu volejbal nevadí, ale to, že si potom ideme posedieť (nebolo to po každom). Že vydatá žena toto nerobí. Alebo mu prekážalo to, že som šla s babami na koncert alebo sesternica oslavovala narodky a jej sestra s mamou naplánovali turistiku na 2 noci a bol tam aj jej spolužiak z výšky a súčasný priateľ. Muž mi urobil scénu, že keby vie, že tam sú iní muži tak ma tam nepustí.
Ako to máte vy? Vďaka za každú reakciu.
@lily246 Práveže som dlhé roky trávila čas výlučne s ním. Pred deťmi, keď sme spolu chodili, sa kamaráti postupne dostali na vedľajšiu koľaj. A ak sme niekde boli tak výlučne spolu. Pri prvom dieťati sme rok bývali v meste, kde pracoval. Kamarátky som tam nemala. O rok na to opäť angažmán v inom meste (bol tréner). Čiže som sa venovala dieťaťu. Keď prišlo druhé dieťa už sme bývali v rodnom meste. Ale voľný čas pri dvoch deťoch, mužovi a domácnosti nebol žiadny. Volejbal som začala hrávať až keď boli deti väčšie. Do týždňa? Volejbal mavam 1-2x do týždňa. Niekedy celý týždeň nie. Ako kedy. Ostatný čas trávime spolu. V záhrade, so psom a deťmi vonku alebo na výletoch. Raz do mesiaca máme večeru vonku bez detí.
Mne ten jeho názor príde taký staromódny, akoby to mal od svojej matky. Povedal presne konkrétne čo je na tom také nevhodné? Žiarli? Chce viac času tráviť spolu? Keď ste predtým boli len spolu, tak očakával také fungovanie asi vždy. Ale máš právo na svoj priestor a nič zlé podľa mňa nerobíš. Možno by som mu viac prejavovala naklonnosť a venovala pozornosť. Mohlo by to pomôcť.
No..tiež by mi vadilo, keby viem, že to má byť turistika, výlet čisto babska alebo mužská aj s nocovackou a po nej sa dozviem, že tam boli ženy tak by som s tým nebola úplne ok. Príležitosť robí zlodeja.
Podľa mňa je tebou veľmi neistý, odrazu máš inú záľubu ako jeho(máš na to právo to bez debaty), si aktívna v tom čo ťa baví, no skús ho zapájať viac, čo takto ho zavolať aj posedieť po volejbale tiež von, nech spozná tých ľudí (chápem, že sú to tvoji ľudia z basketbalu).
Je žiarlivý, predtým nemal dôvod lebo ste trávili čas len spolu. Žiarlivý bol pravdepodobne vždy, ale ty si mu nedávala k tomu podnety. Odrazu zisťuje, že si veľmi akčná sexi žena, čo z teba robí príťažlivý objekt pre iných potencionálnych lovcov a jemu sa to nepáči. Nečudujem sa mu 😁
Ľudia v manželstve ako si to nastavia tak to môže fungovať. Po 17 rokoch si rozvrátila jeho vesmír. Ubezpec ho, že nie je dôvod na žiarlivosť.(Ak teda naozaj nie je.)
Podla mna je to chore niekoho obmedzovat, ze ,,nepustim ta", na druhej strane mat pocity ziarlivosti je ok, je to jeho prezivanie, zrejme ma strach, ze o teba pride, alebo sa citi ukrivdeny, ze s nim uz netravis tolko casu. To sa da vydiskutovat, ale neriesi sa to domacim vezenim, aby bol panko spokojny.
Čo je pre jedných v manželstve v poriadku, pre druhých byt nemusí, dôležité je vedieť sa dohodnúť, byť ochotní urobiť nejaké kompromisy a rešpektovať partnerovu povahu.
Ja som slobodomyselny a nezávislý človek, občas potrebujem svoju samotu, len tak si ist sama zabehať so psom ale tak isto extrovert, rada si pokecám s hocikým, kamarátim sa rovnako so ženami aj mužmi (co by si mohli žiarlivejšie povahy vyložiť ako flirtovanie, aj ked to tak vôbec nieje.)
Pre mňa by bolo správanie a poznámky tvojho muža totálne cez čiaru. Nedokázala by som žiť v manželstve na islamsky štýl, ze len doma, s muzom, detmi a ziadne kontakty s opačným pohlavím.
Na druhu stranu je veľa ľudí ako tvoj muž, ze nemajú ziadne aktivity ani kamarátov mimo manželstva.
Ťažko povedať kto ma pravdu a kto nie, co je správne a co nie. Svojim spôsobom máte pravdu obidvaja.
Možno by ste sa mali s manželom úprimne porozprávať ako to vnímate a co ste jeden aj druhý ochotný tolerovať u toho druhého a co už nie. Nájsť nejaký kompromis aby si aj ty mala čas pre seba bez hlúpych manzelovych poznámok ale aby aj on celkom nepraskol od žiarlivosti
@anketkarka vždy tam boli také tendencie, ale na začiatku vzťahu sa snažíme tráviť čas výlučne spolu. Bolo to tak dlhé roky. Aj keď som komunikovala so spolužiakmi na výške mu to trochu prekážalo. Že ako zadaná baba by som si nemala vypisovať s inými. No roky som fungovala ako žienka domáca. Zmena začala pred niekoľkými rokmi, keď deti povyrastli a ja som sa začala venovať aj sama sebe. Či už čítaním literatúry ohľadom osobného rozvoja, partnerstva, po rodičovskej som nastúpila do práce a aj tam ma to mnohému naučilo. Začala som byť asertivnejšia, vedela som si povedať čo áno a čo už je v správaní šéfa alebo kolegov cez čiaru (bossing, mobing). A akosi sa to presunulo aj do vzťahu. Tým, že som sa začala venovať svojim koníčkom, logicky času s mužom ostalo menej. Nie že by som ho zanedbávala, ale myslím, že je normálne mať aj čas pre seba.
@nurielka volala som ho na začiatku viackrát, nebaví ho to. Bol s nami možno 2x. A jedna skupina sme čisto ženy. Viac sa nasmejeme ako zahráme. Psychohygiena.
Inak počas vzťahu som mu nikdy nič nezakazovala. Som toho názoru, že mne neprináleží niekomu diktovať čo a kam chodiť a kam nie. Môžeme byť vzájomne radi, že môžme životom kráčať spoločne a vieme kam sa môžme vrátiť.
@lujza123 ťažko tú celú situáciu, ktorá vznikala počas niekoľkých rokov vtesnať do pár riadkov. Najmä keď som zažila aj ponižovanie z jeho strany... nepatrím medzi tie, čo vyčítajú minulosť, ale zároveň si už viem povedať, čo je ok vo vzťahu ku mne a čo je už cez čiaru. Preto zvažujeme párovú terapiu. Verím, že pomôže.
@maranta_leuconeura vďaka, tiež si to myslím a stále ho uisťujem, že tam nik iný nie je, čo je aj pravda. Zároveň vidím u neho určitú neférovosť ohľadom posudzovania, čo je a čo nie je ok. Bol z práce na kondičnom pobyte so žiakmi a značkami a úplne normálne som vzala to, že bol s kolegyňou a žiakmi (aj značkami) vo wellness. Ak by to bolo v opačnom garde, rozvod visí vo vzduchu... A takýchto "drobností" je viac.
Ťažko povedať, samotné aktivity ktoré si popísala, sú ok, ale mne to príde akoby si manžela možno dlhé roky odsúvala a uprednostňovala iné aktivity pred časom a aktivitami s ním. Možno preto ho už teraz naštve všetko.
Koľko času si mu venovala/venuješ do týždňa? Ako sa mu venuješ? Koľko času oproti tomu venuješ ostatným aktivitám?