Dobrovoľná samota po zlom vzťahu
Ahojte chcem sa spýtať či ste tu nejaká ktorá sa rozhodla dobrovoľne žiť už bez partnera a nikoho nevyhľadáva. Som mladá, mám za sebou naozaj otrasný vzťah z ktorého pochádza aj dieťa. Zničilo ma to po veľa stránkach. Mám pocit že už nebudem nikomu veriť a predstava že mám partnera mi robí zlý pocit. Že mi niekto sústavne narúša a ničí život. Viem že sú aj muži ktorí to nerobia. Ale pre mňa vôbec predstava riskovať to že by to zas mohol byť nejaký blbec znamená hrôzu. Zvažujem že už budem žiť sama s dieťaťom a v kľude a nikdy nebudem riešiť partnerské veci. Ste tu nejaká taká ktorá po zlom vzťahu už ďalší nechcela a nehľadala? Nechýba vám to?
Viem budete mi písať že to časom prejde ale ja mám takú traumu že možno ani nie
Ahoj, po rozchode s otcom mojich detí som mala taký odpor ku každému chlapovi, že som bola presvedčená, že už nikdy do žiadneho vzťahu nejdem ani náhodou. Trvalo to 4 roky, stretla som chlapa, s ktorými sme si rozumeli, no po 2 rokoch zomrel. Zase trauma. Po skoro 4 rokoch mám ďalší vzťah, deti ho majú radi, mne je s ním krásne, dúfam, že to vydrží. Deti vyrastú, odídu a je dobré mať niekoho, komu na Tebe záleží. Hlavu hore, niekto sa Ti pripletie do života a urobí Ti ho krajším. Ver tomu!
Ak mas traumu, tak by som to nechala momentalne tak. Neriesila by som, co bude alebo nebude a poucila by som sa z toho zleho vztahu. Su ludia, ktorym vztahy nevychadzaju, je to zlozite. Ja viem pochopit starsie zeny, ze uz netuzia hladat si niekoho. Asi by som to ani ja nesilila, ak by som ostala sama. Ine je to u mladej zeny, tam to chce spravny cas a nastavenie, ale urcite nie je dobre zatrpknut a rezignovat. Vravi sa, ze aj to zle v zivote nas ma niecomu naucit, ale zijeme len raz.
Ja mám za sebou veľmi toxický vzťah s otcom mojich detí, 7 rokov som sama, musela som si nájsť aj psychologičku, aby som sa s mnohým vysporiadala. Bola som skalopevne presvedčená, že chcem a budem už navždy sama s deťmi, lebo neexistuje na svete človek, ktorému by som vedela ešte niekedy dôverovať, tobôž nie ohľadom detí. Momentálne sa v mojom živote vyskytol človek, ktorý môj názor pomaličky mení, nikam sa nehrniem, keďže moje skúsenosti sú naozaj negatívne, ale on je trpezlivý a chápe ma. Preto nevylučujem, že nám to možno raz vyjde.
Ak ty máš takýto pocit teraz, tak by som si dopriala ten čas, byť skutočne sama. Je to veľmi dôležité obdobie, kedy si aj ty zahojíš svoje rany. Možno ti niekto do života príde, možno nie. Budúcnosť nikto nevie predpokladať.
No ja by som to nejak na silu neriesila, nechala by som si potrebny cas na vsetko, co ma príst pride.. ver, ze ak sa zamilujes ... zrazu si budes vediet predstaviť zit s niekym znova
Je normálne rozhodnúť sa byť sama. Vieš kedy som najviac vďačná? Večer po práci prídem domov čakajú ma deti uložím ich dám si sprchu najem sa vypijem čajík vyložím nohy pozriem seriál alebo prečítam knižku nikto do mňa nehuci nikto mi nedýcha do ucha nikto ma neotravuje so sexom na ktorý aj tak počas bežného dňa nemám pomyslenie. Ako si upracem a uvarím tak budem mat. Nemusím žehliť oblečenie žiadneho muža nemusím sa s nikým hádať vybavím si co kedy potrebujem. Nemusím svoj čas prispôsobiť mužovi keď mám voľno cez týždeň a deti sú v škole mam čas pre seba. Keď chcem ostať v posteli ostanem keď chcem niekam ísť idem. Keď mám voľno cez víkend mam aktivity s deťmi niekam ideme.. Nemám ani kde chlapa vtesnať do svojho života. Vlastne čo ti chlap môže dať čo si sama dat nevieš?.. Single život je na nezaplatenie
Urcite je lepsie cloveku samemu ako v toxickom vztahu, to ze si sa rozhodla zit sama znamena, ze mas uzavretu minulost a vies co chces v buducnosti, ale neznamena to, ze sa ti uz nikto nepritrafi do zivota.
Radsej sama ako v nestastnom vztahu.
Vcera tu bola podobna tema a dost sa tam diskutovalo, skus pohladat.
Ja som tam tiez pisala, nemam za sebou zly vztah a mam manzela, ale ak by som raz zostala sama, s dalsim chlapom by som uz v jednej domacnosti nezila.