Dôvody pre zotrvanie v nefunkčnom vzťahu
Čo si myslíte? Deti sú len výhovorky. Majetok a peniaze na prežitie to chápem. Ale iné...
nemajú kde ísť. nemajú kam sa vrátiť popr nie sú financie na byt alebo podnájom.
@anonym_autor Z roznych dovodov. V toxickych vztahoch casto dochadza k emocnemu ublizovaniu, a to sa odraza na psychike obete. Obet sa spociatku moze pokusat vyhoviet, a v dosledku zneuzivania moze byt ovladana pocitmi viny. Manipulator dokaze spochybnit realitu tak, ze obet zacne hladat pochybenie v sebe. Takisto, ked laska, pokoj, neha a bezpecie prichadzaju len niekedy a za odmenu, a za kazde "nie" prichadzaju vycitky, manipulacie, chlad ... Obet zacina byt zavisla na tom dobrom (neprichadza to totiz stabilne, ale obcas a v malom rozsahu, takze o to viac po tom tuzi).
Je to ovela zlozitejsie, ako sa racionalne zda. Tiez som sa kedysi cudoval, preco vaetky obete zneuzivania neutecu. Az dokym sa to stalo mne. Odisiel som po vyse roku a hoci su to uz takmer tri mesiace, stale nie som psychicky ani emocne OK.
veď práve ten majetok a peniaze na prežitie - aj s deťmi…
@anonym_autor deti sú len výhovorky? Bola si ty v detstve, alebo tvoje deti vystavení rozpadu rodiny a čelila si ako dieťa životu bez otca za tvojim chrbtom? Vieš čo si dovoľujú ľudia k rozvedeným a k ich deťom? Ako samotné dieťa poznačí rozpad rodiny a s tým aj strata pocitu bezpečia a identity kde patrí a kto je ono samo? Ak nie, tak netrep hlúposti, že dieťa je len výhovorka, lebo nie, nie je. Do istého veku sa každý normálny rodič snaží uchrániť to svoje dieťa pred útokmi divej zvery s ľudskou tvárou, lebo ľudia sú horší ako zvery. Pokiaľ vzťah nefunguje, ale nie sú tam vážne dôvody (agresia, závislosti….), tak úplne chápem každého kto v takom vzťahu z pocitu zodpovednosti zostane dlhšie, možno navždy. Nesúď nikoho, každý má svoje dôvody na svoje rozhodnutia do ktorých ty nevidíš a ani nik iný okrem dvojice.
lebo rozchod a nasledne znovystavanie zivobytia a existencie z gruntu je strasidelny nepredstavitelny obrovsky kopec problemu . Oproti tomu to co mas teraz na krku poznas, vies v tom chodit, vies ako existovat.....
@anonym_autor Poznam jeden extremne nefunkcny vztah, naozaj psycho plne pasivnej agresivity, muz je uplne nefunkcny aj ako otec. Zena zostava hlavne z ekonomickych a praktickych dovodov. Pre mna je uplne nepochopitelne, ze dokaze nieco take vydrzat cele roky a este pri plnom zdravi, ziadna psychosomatika, nic. Niekto je proste velmi odolny a moze si teda dovolit sa na to pozerat prakticky.
@anonym_autor deti sú len výhovorky? Bola si ty v detstve, alebo tvoje deti vystavení rozpadu rodiny a čelila si ako dieťa životu bez otca za tvojim chrbtom? Vieš čo si dovoľujú ľudia k rozvedeným a k ich deťom? Ako samotné dieťa poznačí rozpad rodiny a s tým aj strata pocitu bezpečia a identity kde patrí a kto je ono samo? Ak nie, tak netrep hlúposti, že dieťa je len výhovorka, lebo nie, nie je. Do istého veku sa každý normálny rodič snaží uchrániť to svoje dieťa pred útokmi divej zvery s ľudskou tvárou, lebo ľudia sú horší ako zvery. Pokiaľ vzťah nefunguje, ale nie sú tam vážne dôvody (agresia, závislosti….), tak úplne chápem každého kto v takom vzťahu z pocitu zodpovednosti zostane dlhšie, možno navždy. Nesúď nikoho, každý má svoje dôvody na svoje rozhodnutia do ktorých ty nevidíš a ani nik iný okrem dvojice.
@anonym_03a316 ty byvas na nejakej dedine, kde sa ludia skaredo pozeraju na rozvedenych a posmievaju sa za to detom? nechcem to nejako spochybnit, len ma to zaujima, lebo ja som z Ba a tu som sa s tym nestretla. dakujem za pripadne vysvetlenie 🙂
@anonym_autor nemajú kam odísť, nemajú peniaze, majú starosť o deti, nemajú žiadnu podporu z okolia, sú bez primeraneho príjmu,....
@anonym_03a316 ty byvas na nejakej dedine, kde sa ludia skaredo pozeraju na rozvedenych a posmievaju sa za to detom? nechcem to nejako spochybnit, len ma to zaujima, lebo ja som z Ba a tu som sa s tym nestretla. dakujem za pripadne vysvetlenie 🙂
@deedol nie som z dediny, ale z mesta a Bratislava je pre mňa tiež väčšia dedina takže to môžeme zobrať globálne. Mne, za mojich detských čias, bolo veľmi dávané na javo, že naši rodičia spolu nežili a hlavne učiteľky, rodičia detí a detí samotné nám to dávali vyžrať. Každý si k nám dovolil a dokonca aj ku mame a najhoršie aj úplne cudzí ľudia. Raz môj brat ukázal jazyk jednému takému nahodnému cudziemu čo si rýpol do mojej matky a to mal len 6 rokov. Dva krát sa mi stalo ako dieťaťu, že nám v obchode povedali, že toto si my dovoliť nemôžeme (matka bola pravujúca a bývali sme v dome). Strojček na zuby tiež lekár automaticky zobral len deti, ktoré mali oboch rodičov a nás s mamou poslal že niekedy máme prísť keď bude mať menej … mohla by som pokračovať do rána, ale ten pocit, že si posledná v rade keď ide o rovný prístup, spravodlivosť v známkovaní a elementárny rešpekt, to ti neviem vysvetliť slovami. To by si musela zažiť celé detstvo a na svojej koži. My ešte len ideme s mužom od seba a už si ľudia rýpnu, takže doba sa nezmenila a kým rypnu do mňa, viem ich poslať kade ľahšie väčšinou, ale keď si dovolia do deti a postavia ich v rade posledných, úmyselne prehliadnu všetko čo dieťa vie a vypichnú všetko čo nevie a obvinia ho zo všetkého čo im príde pod ruku, lebo si môžu dovoliť, tak to nechcem aby žili aj moje deti toto. Je veľký rozdiel či dieťa má otca, alebo nemá a učiteľky si rady dovolía k jednorodičom a ich deťom.
@deedol nie som z dediny, ale z mesta a Bratislava je pre mňa tiež väčšia dedina takže to môžeme zobrať globálne. Mne, za mojich detských čias, bolo veľmi dávané na javo, že naši rodičia spolu nežili a hlavne učiteľky, rodičia detí a detí samotné nám to dávali vyžrať. Každý si k nám dovolil a dokonca aj ku mame a najhoršie aj úplne cudzí ľudia. Raz môj brat ukázal jazyk jednému takému nahodnému cudziemu čo si rýpol do mojej matky a to mal len 6 rokov. Dva krát sa mi stalo ako dieťaťu, že nám v obchode povedali, že toto si my dovoliť nemôžeme (matka bola pravujúca a bývali sme v dome). Strojček na zuby tiež lekár automaticky zobral len deti, ktoré mali oboch rodičov a nás s mamou poslal že niekedy máme prísť keď bude mať menej … mohla by som pokračovať do rána, ale ten pocit, že si posledná v rade keď ide o rovný prístup, spravodlivosť v známkovaní a elementárny rešpekt, to ti neviem vysvetliť slovami. To by si musela zažiť celé detstvo a na svojej koži. My ešte len ideme s mužom od seba a už si ľudia rýpnu, takže doba sa nezmenila a kým rypnu do mňa, viem ich poslať kade ľahšie väčšinou, ale keď si dovolia do deti a postavia ich v rade posledných, úmyselne prehliadnu všetko čo dieťa vie a vypichnú všetko čo nevie a obvinia ho zo všetkého čo im príde pod ruku, lebo si môžu dovoliť, tak to nechcem aby žili aj moje deti toto. Je veľký rozdiel či dieťa má otca, alebo nemá a učiteľky si rady dovolía k jednorodičom a ich deťom.
@anonym_03a316 tak potom si mozno ina generacia ako ja? lebo teda u nas bola v triede minimalne 1/3 deti z rozvedenych rodin a nikto to neriesil. takisto u lekara a pod. o tom neviem. akurat viem, ze sa tym detom tazsie zilo, ak jeden z rodicov (zvycajne otec) neplatil vyzivne.
Podpora z okolia je veľmi dôležitá. Ak ju matka s deťmi nemá, len ťažko sa oslobodí z nefunkčného vzťahu a to aj z takého, kde sú vážne problémy.
@deedol nie som z dediny, ale z mesta a Bratislava je pre mňa tiež väčšia dedina takže to môžeme zobrať globálne. Mne, za mojich detských čias, bolo veľmi dávané na javo, že naši rodičia spolu nežili a hlavne učiteľky, rodičia detí a detí samotné nám to dávali vyžrať. Každý si k nám dovolil a dokonca aj ku mame a najhoršie aj úplne cudzí ľudia. Raz môj brat ukázal jazyk jednému takému nahodnému cudziemu čo si rýpol do mojej matky a to mal len 6 rokov. Dva krát sa mi stalo ako dieťaťu, že nám v obchode povedali, že toto si my dovoliť nemôžeme (matka bola pravujúca a bývali sme v dome). Strojček na zuby tiež lekár automaticky zobral len deti, ktoré mali oboch rodičov a nás s mamou poslal že niekedy máme prísť keď bude mať menej … mohla by som pokračovať do rána, ale ten pocit, že si posledná v rade keď ide o rovný prístup, spravodlivosť v známkovaní a elementárny rešpekt, to ti neviem vysvetliť slovami. To by si musela zažiť celé detstvo a na svojej koži. My ešte len ideme s mužom od seba a už si ľudia rýpnu, takže doba sa nezmenila a kým rypnu do mňa, viem ich poslať kade ľahšie väčšinou, ale keď si dovolia do deti a postavia ich v rade posledných, úmyselne prehliadnu všetko čo dieťa vie a vypichnú všetko čo nevie a obvinia ho zo všetkého čo im príde pod ruku, lebo si môžu dovoliť, tak to nechcem aby žili aj moje deti toto. Je veľký rozdiel či dieťa má otca, alebo nemá a učiteľky si rady dovolía k jednorodičom a ich deťom.
@anonym_03a316 neprojektuj do deti svoje vlastne traumy z doby kamennej …
@anonym_autor zo svojej skúsenosti spred 10 rokov.. bola som s debilom, deti sme nemali 🙏. vedela som, že sa chodí honcovat snáď do každého kúta s inou.. časom sa z neho stal ešte väčší kreten, dovoľoval si, honil si na mne ego.. odišla som od neho po piatich!! rokoch, keď som vnutorne k tomu rozhodnutiu dozrela. Aj keď som občas mala abstak a snažila som sa presvedčiť, že to až také strašné nebolo, tak som to nutkanie ustála, lebo som bola presvedčená. Nie raciom, ale každou bunkou svojho tela. A prečo som s ním tak dlho zostávala? Nuž, strach zo samoty, presvedčenie, že život sama nezvládnem , proste stratená ovečka.
@anonym_03a316 tak potom si mozno ina generacia ako ja? lebo teda u nas bola v triede minimalne 1/3 deti z rozvedenych rodin a nikto to neriesil. takisto u lekara a pod. o tom neviem. akurat viem, ze sa tym detom tazsie zilo, ak jeden z rodicov (zvycajne otec) neplatil vyzivne.
@deedol ako ty pozeráš na to z von a ako to vnímajú deti rozvedených rodičov, je úplne iný pohľad a o pocite ti nebudem ani písať, lebo to neprecítiš, kým nezažiješ. Dieťa cíti stratu, je ako bez nohy. Mohlo by utekať, smiať sa a loziť po stromoch, ale chýba mu tam bezpečie, pocit zázemia, že aj keď spadne, bude v bezpečí a obaja rodičia ho môžu zachytiť. Keď dieťa vyrastá len s matkou, cíti pocit neistoty, stratu rodiny (amputáciu nohy). Keď si ma dovoliť byt šťastné, musí cítiť pocit bezpečia. Matka sama nikdy nenaplní všetky potreby dieťaťa a ak je aj silná a odolná pokiaľ nemá rodinu, ktorá by muža zastala, pocit osamelosti a neúplnosti sa v dieťati násobí a zostane často navždy. Dieťa cíti, že ak sa niečo matke stane, budú ohrozené aj životy a prežitie detí a z toho vyplýva neustály hlboký pocit nebezpečia a neistoty. Keď pridaš k tomuto všetkému nevhodný, takmer denný pristup okolia, tak si možno vieš predstaviť aspoň zhruba, čo také dieťa môže zažívať.
Je jedno o akej dobe rozprávame. Stale som presvedčená, že ak sú vážne dôvody, je lepšie byť dieťaťu len s matkou a to aj napriek vyššie popísanému.
@anonym_03a316 neprojektuj do deti svoje vlastne traumy z doby kamennej …
@bonboniera rada, ale zistila som, že sa nič nezmenilo a stále to dajú dieťaťu vyžrať.
@deedol ako ty pozeráš na to z von a ako to vnímajú deti rozvedených rodičov, je úplne iný pohľad a o pocite ti nebudem ani písať, lebo to neprecítiš, kým nezažiješ. Dieťa cíti stratu, je ako bez nohy. Mohlo by utekať, smiať sa a loziť po stromoch, ale chýba mu tam bezpečie, pocit zázemia, že aj keď spadne, bude v bezpečí a obaja rodičia ho môžu zachytiť. Keď dieťa vyrastá len s matkou, cíti pocit neistoty, stratu rodiny (amputáciu nohy). Keď si ma dovoliť byt šťastné, musí cítiť pocit bezpečia. Matka sama nikdy nenaplní všetky potreby dieťaťa a ak je aj silná a odolná pokiaľ nemá rodinu, ktorá by muža zastala, pocit osamelosti a neúplnosti sa v dieťati násobí a zostane často navždy. Dieťa cíti, že ak sa niečo matke stane, budú ohrozené aj životy a prežitie detí a z toho vyplýva neustály hlboký pocit nebezpečia a neistoty. Keď pridaš k tomuto všetkému nevhodný, takmer denný pristup okolia, tak si možno vieš predstaviť aspoň zhruba, čo také dieťa môže zažívať.
Je jedno o akej dobe rozprávame. Stale som presvedčená, že ak sú vážne dôvody, je lepšie byť dieťaťu len s matkou a to aj napriek vyššie popísanému.
@anonym_03a316 ja chapem tie pocity, ktore opisujes, a tie vobec nespochybnujem. jedine, co sa mi nezda, je prave ta reakcia okolia, ktoru opakovane spominas. ale zaroven je jasne, ze mozes mat inu skusenost ako ja, len ma to zarazilo.
@anonym_autor lebo lepší nefunkčný vzťah ako žiadny 😁
@anonym_03a316 ja chapem tie pocity, ktore opisujes, a tie vobec nespochybnujem. jedine, co sa mi nezda, je prave ta reakcia okolia, ktoru opakovane spominas. ale zaroven je jasne, ze mozes mat inu skusenost ako ja, len ma to zarazilo.
@deedol aké čo si ty zažila, videla? Si dieťa z rozvedenej rodiny? Z tvojho príspevku som pochopila, že nie, tak nemôžeš písať o tom, čo si videla keď si to nezažila. Na fotke tiež nevidíš pocity detí, len zachytený moment.
@anonym_autor deti sú len výhovorky? Bola si ty v detstve, alebo tvoje deti vystavení rozpadu rodiny a čelila si ako dieťa životu bez otca za tvojim chrbtom? Vieš čo si dovoľujú ľudia k rozvedeným a k ich deťom? Ako samotné dieťa poznačí rozpad rodiny a s tým aj strata pocitu bezpečia a identity kde patrí a kto je ono samo? Ak nie, tak netrep hlúposti, že dieťa je len výhovorka, lebo nie, nie je. Do istého veku sa každý normálny rodič snaží uchrániť to svoje dieťa pred útokmi divej zvery s ľudskou tvárou, lebo ľudia sú horší ako zvery. Pokiaľ vzťah nefunguje, ale nie sú tam vážne dôvody (agresia, závislosti….), tak úplne chápem každého kto v takom vzťahu z pocitu zodpovednosti zostane dlhšie, možno navždy. Nesúď nikoho, každý má svoje dôvody na svoje rozhodnutia do ktorých ty nevidíš a ani nik iný okrem dvojice.
@anonym_03a316 prosím ta nedramatizuj, polovica manželstiev sa rozvádza, s pármy, ktoré spolu žijú bez sobáša to bude podobné. Rozvod už nie je ničím výnimočným ani na zapadnutej dedinke. Možno pred 25-30 rokmi to bolo niekde tak, ako opisuješ, ale dnes? Samozrejme, že je každý za to, aby ostala rodina pokope, aby deti videli spolužitie muža a ženy, lásku a úctu medzi nimi. Ale ak vidia denne hádky, ponižovanie, psychické, ekonomické, nebodaj fyzické týranie, čo myslíš, že je pre tie deti lepšie? Ja som nezažila našťastie otca alkoholika, ale čítala som tu na MK veľa krát, ako písali ženy, že prosili mamu, aby sa rozviedla, tá to odkladala, alebo neurobila nikdy a oni trpeli celé detstvo. O tom, že je sto krát lepší rozvod, ako žiť s debilom, ktorý gamblerstvom, či užívaním drog privedie rodinu do biedy, alebo o rodine, kde otec zneužíva deti, radšej ani nepíšem.
@anonym_03a316 prosím ta nedramatizuj, polovica manželstiev sa rozvádza, s pármy, ktoré spolu žijú bez sobáša to bude podobné. Rozvod už nie je ničím výnimočným ani na zapadnutej dedinke. Možno pred 25-30 rokmi to bolo niekde tak, ako opisuješ, ale dnes? Samozrejme, že je každý za to, aby ostala rodina pokope, aby deti videli spolužitie muža a ženy, lásku a úctu medzi nimi. Ale ak vidia denne hádky, ponižovanie, psychické, ekonomické, nebodaj fyzické týranie, čo myslíš, že je pre tie deti lepšie? Ja som nezažila našťastie otca alkoholika, ale čítala som tu na MK veľa krát, ako písali ženy, že prosili mamu, aby sa rozviedla, tá to odkladala, alebo neurobila nikdy a oni trpeli celé detstvo. O tom, že je sto krát lepší rozvod, ako žiť s debilom, ktorý gamblerstvom, či užívaním drog privedie rodinu do biedy, alebo o rodine, kde otec zneužíva deti, radšej ani nepíšem.
@anonym_d87f90 čítaj s porozumením. Nikde nepíšem, že treba ostať. Ak je vzťah “iba” nefungujúci a nie sú v ňom vážne problémy, vtedy chápem, ak kvôli deťom žena ešte ostáva. Poukazujem len nato, že kvôli deťom ostať nie je výhovorka ak by sa nejednalo o vážny problém v rodine. Darmo píšeš že doba je iná. Deti, ktoré majú oboch rodičov (aj keď majú nefunkčný vzťah no bez ďalších vážnych problémov), lepšie prospievajú, sú vyrovnanejšie a cítia väčšiu istotu a bezpečie. Učiteľky si tiež vedia vytypovať takéto oslabené deti a dovolia si. Niektoré podvedome sústavne prekračujú hranice, niektoré vedome neustále škodia, lebo veď ide o dieťa tej matky, ktorá nezvláda výchovu sama a už sa to vezíe. Dieťaťu dá nálepku cez celé čelo a takto ho odovzdáva z hodiny na hodinu, z ročníka do ročníka. Až sa dieťa zobudí v tridsiatke a zistí, že okrem krikľavej nálepky od učiteľky nič pekné o sebe na základnej škole nezistilo. Napíšem našu situáciu ak by ťa zaujímala. Máme s ex konfliktný vzťah a bolo v ňom tiež dlhodobé ekonomické týranie čo sú pre mňa relevantné dôvody, pre ktoré sme s deťmi bez ich otca.
@bonboniera rada, ale zistila som, že sa nič nezmenilo a stále to dajú dieťaťu vyžrať.
@anonym_03a316 extrémne dramatizujes a preháňaš. Sama som decko z rozvedenej rodiny - upozorňujem aby si ma nemusela spochybňovať - žiadny pocit “amputácie končatiny” som nikdy nemala. Fantasmagorie o tom ako si ľudia k decku z rozvedenej rodiny viac dovoľujú, nespravodlivo ho známkujú a “obvinia ho zo všetkého co môžu” to úplne hučí nejakou tvojou traumou a otázka od @deedol bola úplne na mieste lebo to znie jak z pásla kone na betóne. Ak do teba ľudia rýpu za to ze sa ideš rozvádzať (neverím ale dobre), je na čase naučiť sa asertivite, vzhľadom na to neuveriteľne nespravodlivé správanie ktoré ta podľa vlastných slov čaká.
A teda keď už generalizujeme a všetky deti z rozvedenej rodiny sú viacmenej postihnuté podľa toho co píšeš a ak nie sú väčšie problémy tak v manželstve treba “kvôli deťom” zostať, poviem ti len toľko ze mam kamaráta ktorý vyrastal v rodine kde iba kvôli deťom rodičia zostali spolu, ten vzťah je absolútne mŕtvy už snáď 20 rokov, a videli sme to aj my, jeho kamosi, to je určite skvelý vzor a na decku to určite nezanechá žiadne následky, žiť pri rodičoch ktorý medzi sebou nemajú absolútne žiadny vzťah 🙂
@bonboniera rada, ale zistila som, že sa nič nezmenilo a stále to dajú dieťaťu vyžrať.
@anonym_03a316 o tomto veeelmi pochybujem. Syn má v triede chlapca, ktorého mamina vychováva sama a nik naňho neukazuje prstom. Praveze aj jeho mamine sa snažíme všetci pomáhať. Či už so strážením, kým je ona v práci, a podobne. Doba sa posunula.
Odpoviem, prečo som v nefuknčnom vzťahu, nie v toxickom, lebo o tom nebola otázka. Pre mňa je lepšie takýto vzťah, ako žiadny. Poznáme sa 20 rokov, vie o mne absolútne všetko a akceptuje ma takú, aká som. A že nie som vôbec jednoduchá. Žiť so mnou nie je jednoduché, a ja si to uvedomujem. Preto som rada aj za takýto 20% vzťah.
@anonym_autor pretože je ťažké pozrieť sa realite do oci... Je ľahšie, si ju pri prikrasľovať, sam seba klamať, sam seba presviedčať....
Ako vstať vziať zodpovednosť a postaviť sa neprávosti "zoči voči" ...pri tom už len týmto krokom nastáva zlom, kedy sa človeku uľaví, lebo sa postaví kameňu, ktory na neho tlači... A ked do zatlačiť zisti vlastne ze to mal spraviť už dávno....
Ja som mala tiež obrovský kameň...ulavilo sa mi, az ked som si ho priznala. A pozrela sa mu z tváre do tváre.... Od vtedy už neexistuje.
@anonym_autor ja si uvedomujem že mám nefunkčný vzťah a ide to dole vodou. Ale mám postihnuté dieťa mňa čaká operácia chrbtice ak by som sa rozhodla dať zajtra žiadosť o rozvod neviem čo by som robila. Jednak nemám rodinu čo by mi pomohla a svokra by sa ani neotocila a to mi momentálne dosť pomáha nakoľko nevládzem fyzicky. Tak asi preto
@anonym_autor deti sú len výhovorky? Bola si ty v detstve, alebo tvoje deti vystavení rozpadu rodiny a čelila si ako dieťa životu bez otca za tvojim chrbtom? Vieš čo si dovoľujú ľudia k rozvedeným a k ich deťom? Ako samotné dieťa poznačí rozpad rodiny a s tým aj strata pocitu bezpečia a identity kde patrí a kto je ono samo? Ak nie, tak netrep hlúposti, že dieťa je len výhovorka, lebo nie, nie je. Do istého veku sa každý normálny rodič snaží uchrániť to svoje dieťa pred útokmi divej zvery s ľudskou tvárou, lebo ľudia sú horší ako zvery. Pokiaľ vzťah nefunguje, ale nie sú tam vážne dôvody (agresia, závislosti….), tak úplne chápem každého kto v takom vzťahu z pocitu zodpovednosti zostane dlhšie, možno navždy. Nesúď nikoho, každý má svoje dôvody na svoje rozhodnutia do ktorých ty nevidíš a ani nik iný okrem dvojice.
@anonym_03a316 ja som bola "rozvedena", moje dieta teda z rozpadnutej rodiny a absolutne nikto nas neriesil, netusim, ake utoky sa to mali diat. Mam pocit, ze traumu mas akurat tak ty a snazis sa vsugerovat ju vsetkym okolo.
@deedol nie som z dediny, ale z mesta a Bratislava je pre mňa tiež väčšia dedina takže to môžeme zobrať globálne. Mne, za mojich detských čias, bolo veľmi dávané na javo, že naši rodičia spolu nežili a hlavne učiteľky, rodičia detí a detí samotné nám to dávali vyžrať. Každý si k nám dovolil a dokonca aj ku mame a najhoršie aj úplne cudzí ľudia. Raz môj brat ukázal jazyk jednému takému nahodnému cudziemu čo si rýpol do mojej matky a to mal len 6 rokov. Dva krát sa mi stalo ako dieťaťu, že nám v obchode povedali, že toto si my dovoliť nemôžeme (matka bola pravujúca a bývali sme v dome). Strojček na zuby tiež lekár automaticky zobral len deti, ktoré mali oboch rodičov a nás s mamou poslal že niekedy máme prísť keď bude mať menej … mohla by som pokračovať do rána, ale ten pocit, že si posledná v rade keď ide o rovný prístup, spravodlivosť v známkovaní a elementárny rešpekt, to ti neviem vysvetliť slovami. To by si musela zažiť celé detstvo a na svojej koži. My ešte len ideme s mužom od seba a už si ľudia rýpnu, takže doba sa nezmenila a kým rypnu do mňa, viem ich poslať kade ľahšie väčšinou, ale keď si dovolia do deti a postavia ich v rade posledných, úmyselne prehliadnu všetko čo dieťa vie a vypichnú všetko čo nevie a obvinia ho zo všetkého čo im príde pod ruku, lebo si môžu dovoliť, tak to nechcem aby žili aj moje deti toto. Je veľký rozdiel či dieťa má otca, alebo nemá a učiteľky si rady dovolía k jednorodičom a ich deťom.
@anonym_03a316 A myslis, ze je lepsie, ak tie deti ziju v pretvarke?
@anonym_autor pohodlnost a strach zo zmeny
Asi nemajú inú možnosť alebo sa nechcú vrátiť do predchádzajúceho stereotypu.