Kde ste si našli kamarátky?
Ahojte, chcela by som sa opýtať kde ste sa spoznali s priateľmi? Už dlhšiu dobu sa cítim byť sama, staré kamarátky sa všetky odsťahovali aj ja som sa presťahovala za partnerom. Už tu bývam skoro 4 roky a s nikým som sa nespriatelila. Skúška som aj chodiť cvičiť aj na kávu aj sama do reštaurácie. Stále sa cítim byť sama , aj vo vzťahu, chcela by som sa s niekým o tom porozprávať ani nemám s kým.
Rôzne. Jedna je kamoška z výšky (irónia, na výške sme sa sotva bavili, začali sme sa, až keď sa nám narodili deti). Ďalšia je bývalá frajerka manželovho kamoša z detstva (tiež irónia, že s ním sme už sotva v kontakte, nejak nezniesol rozchod a nepáči sa mu, že sa kamošíme s jeho bývalou). Ďalšiu som spoznala cez internet, keď hľadala informácie o nemocnici (a to sme sa stretli naživo až po roku prvýkrát, ale vieme o sebe asi všetko). A tiež jednu nedávno cez net, lebo hľadala kamošku na písanie a pomoc, mali sme nejaké spoločné veci a dosť sme si sadli (a s ňou som sa dokonca naživo ani nevidela, ale určite to skoro zmeníme, aj keď bývame od seba ďaleko). A obe to mali podobne, že sa za mužom odsťahovali preč, nevedeli si tam nájsť nejaké kamošky, tak to skúsili cez net a celkom im to vyšlo (lebo našli mňa 😁).
S týmito všetkými som v kontakte takmer denne, aj keď väčšinou správami a hlasovkami, lebo bývame ďaleko od seba, niektoré aj 200km.
A mám samozrejme aj také z detstva, školy, puberty, s ktorými sa stretneme 1-2x za rok a dobehneme stratený čas a zároveň naše priateľstvo je také, akoby sme sa videli len včera.
Ale chápem. Mám aj také, kde som myslela, že spolu zostarneme, boli sme spolu často, ale nejak life happened a už z najlepších priateľov sú známi. Ale neberiem to tragicky, skôr ako kolobeh života. A kľudne sa to môže stať aj s tými vyššie spomínanými. Ale prídu nové kruhy, nové príležitosti, nové životné etapy, noví ľudia.
Ja mám asi 4 naj kamarátov. Resp. kamarátov všeobecne, lebo ostatných volám známych. Ale oni sa tie vzťahy 3 zo 4 vyvinuli maximálne na SŠ. V dospelosti už ťažko, lebo už ťažko niekoho spoznať tak, aby sa mu naozaj dalo dôverovať, to trvá roky.
Jednu kamarátku som spoznala tak, že nás učiteľka na 1. stupni ZŠ posadila spolu do lavice, druhú na letnom projekte, kde prišli zahraniční študenti a učili nás angličtinu a soft skills, tak sme sa spoznali, že sme spolu boli v skupinke a ona ma potom zavolala pomáhať s oslavou jej malého brata, tretiu som spoznala cez kamarátov z cirkevných stretnutí (nie som kresťanka, ani oni už nie, ale tam som ich spoznala a keď sami už nechodili, tak ma zavolali vonku oslavovať kamarátkinu maturitu...) a štvrtého jediného chlapca kamaráta som spoznala na VŠ cez jeho sestru (obaja boli moji spolužiaci), ale cez ňu som sa s ním začala baviť a ona sa mi prihovorila v rade na podávanie prihlášok do prváku..
takže ono je to fakt také random
ale asi by som fakt dodala, že chodiť sama von a do reštaurácií veľmi nezaberie, pretože nemyslím, že ľudia sa zvyčajne len tak niekomu prohovárajú, lebo ho vidia niekde sedieť v parku či na káve.. proste skôr by som skúsila napr. zoznamky (dá sa vyfiltrovať, že chceš len kamarátov a si trebars dáš rovnaké pohlavie a že len kamošky.. ) alebo by som šla niekde, kde sa tí ľudia koncentrujú, nejaká komunita, skupinové kurzy atď.
Na každom pracovisku som si našla kamarátky.
Môj manžel je turbokamarátsky a turbopriateľský. V podstate všetky kamošky s ktorými sa stretávam poznám vďaka jeho kamošom lebo sú to ich manželky/priatelky/expriateľky 😂
Tak napis odkial si, mozno sa aj tu niekto najde🙂
Ano, napis odkial si🙂
1 kamošku mam z detstva a 3 sú bývalé kolegyne. Plus na vysokej som spoznala najlepšieho kamaráta a stretávam sa teraz aj s jeho partnerkou, rozumieme si 🙂 viac priateľov nepotrebujem
Podľa mňa skutoční kamaráti, na ktorých sa môžeš spoľahnúť a mate spoločne témy a ozaj sa môžeš zdôveriť hocičím, sa hľadajú ťažko. Myslím si, že tých ľudí človek v živote nejako náhodne stretne, ale nie tak, že ich cielene hľadá (rovnako, ako partnera).
Ja som kamarátky našla na gymply, na výške a potom v práci, menej hlboké kamarátstva počas kúpeľnej liečby.
Avšak všetky kamarátky mám vzdialené vyše 200km, napriek tomu sú to dlhoročné silné priateľstva, voláme si, alebo komunikujeme hlasovými hovormi.... Ano, chyba nám, že si nevieme zbehnúť spolu po práci na kávu napr, ale vieme o sebe navzájom všetko a sme jedna druhej oporou.