Kde sú hranice žiarlivosti vo vzťahoch?
Nejde ani tak o radu lebo niečo také že "priatelka mi robí toto a tamto" sem nepatrí lebo to si musia riešiť dotyční medzi sebou a nie fórum. Aby sa nestalo že ženy mám za koketné a pod. tak téma bude konfliktuvzdorná. A to takto:
Je len osoba A a osoba B. Bezohladu na to kto je žena a kto muž. Takže ide o to že osoba A dvorí osobe B. Idú napríklad spolu do krčmy a osoba B sa začne správať tak že sa tam liepa po iných osobách opačného pohlavia. Keď osoba A naznačí že jej to vadí, tak sa osoba B hneď začne oháňať žiarlivosťou že niesom tvoj majetok atď. Z časti má pravdu lebo to má prvky žiarlivosti. Ale na druhej strane ani vám by sa nepáčilo keby ste išli s niekym koho máte radi do spoločnosti a takto sa začne správať. Ide o tú spornosť veci. Nieje to podvádzanie lebo milostný akt tam nieje. Ale už aj to že ona ide s ním niekam, on ju dovezie, zaplatí, chce s ňou tráviť čas a ona sa baví s inými mužmi len nie s ním. Samozrejme má na to právo. Nieje ničí majetok. Ale tak kde je tá hranica? Ako sa môže osoba A brániť, keď sa osoba B takto správa? Ale osoba A nemôže prakticky nijako namietať, lebo ho osoba B hneď začne obviňovať že je amjetnícky žiarlivec. Majú také situácie riešenie? Čo si o tom myslíte? Stalo sa vám? Ako ste riešili?
Podobne si to myslím aj ja. Pokial spolu nechodia tak jediné východisko je nesnažiť sa o takú osobu. Avšak pri prvom vyrazení si, ešte nikto nevie ako sa tá osoba zachová. Vtedy netreba riešiť žiadne výčitky ale ukončiť priateľstvo slovami: Vidím že ťa nezaujímam, čo je v poriadku, veď nemusím sa každej páčiť, ale nabudúce ťa už nikam nezoberiem vzhladom na to ako si sa správala. Choď kľudne s inými, s tými čo sa ti páčia a cítiš sa s nimi dobre. Ale ja našu spoluprácu ukončujem a nájdem si niekoho komu bude vyhovovať že je tam so mnou. Môže byť?
Pokial sú pár tak to je vážnejšie ale mnohé osoby ešte aj počas vzťahu sa takto správajú. A používajú aj rovnaké argumenty. V tom prípade treba inicializovať rozchod predpokladám. Súhlasíte?
Ale už som zažil aj to že keď som navrhol ukončiť dvorenie, tak dotyčná namietala že mám u nej šancu, nech pokračujeme vo výjazdoch, flákaní sa, výletoch pozvaniach. Ale potom sa zase začala správať tak.
AK uvazujem o chodeni s niekym, alebo uz.mozno mame vztah, je to obdobie spoznavania sa a zistenia, ci si navzajom vyhovujeme V podstatnych AJ menej podstatnych veciach. AK mi spravanie druhej osoby nevyhovuje a neviem sa s nim nijako stotoznit, je to dovod na ukoncenie stretavania. Dospelu osobu nezmenim, resp. nepretvorim na to, aby mi vyhovovala.
@zuzuliatko18 ďakujem za názor. Presne o to išlo že v tejto fáze. I keď niekto to robí aj v manželstve, kde je to jasné. Ale ten kto podvádza sa neustále bráni tým že označí človeka za žiarlivca a majetníckeho, a začne robiť scény že ja niesom tvoj majetok, môžem chodiť kam chcem a s kým chcem atď. Ja ani nechcem aby sa nasilu držali ludia pri sebe ale existujú ludia ktorí vedia byť verní automaticky? A tu je pointa o čo mi ide:
Vyžadovanie vernosti = žiarlivosť majetníctvo.
@babkaland vernost a majetnickost nijako nesuvisia. Kto je ziarlivy, moze podozrieval aj verneho partnera z kadecoho.
Co znamena vyzadovat vernost? Ake konanie? Lebo pre mna napriklad je dovera a vernost podstaynym znakom vztahu, ale ziadnym sposobom si s manzelom toto nevynucujeme, berieme to ako prirodzenu sucast vztahu. AK by mi niekto opakovane nieco v tej to suvislosti vycital alebo sa dozadoval, to by mi prekazalo a brala by som to ako prekazku vztahu. Ale tak toto su vsetko veci, ktore si musi nastavit dany par k svojej vzajomnej spokojnosti.
Pri vernosti neverit, je take. Ale kde je istota ze nepodvedie? A preto je na mieste otazka ze kde je hranica medzi vernostou a ziarlivostou.
Ziarlivost prebieha v rovine emocii, ci je odovodnena alebo bez dovodu.
Vernost je spravanie sa na zaklade vedomeho rozhodnutia, nezavisle od toho, ci ten druhy preziva ziarlivost alebo nie. Tieto dve veci by som nepostavila proti sebe, pretoze ide o nieco ine. Vernost je vzdy rozhodnutie, ako aj nevera, aj ked nevernici casto maju tendenciu sa tvarit, ze to bola nahoda.
Istota ze nepodvedie je otazka dovery. Je to vlastne tiez rozhodnutie, ze danu osobu si oznacis za doveryhodnu (s tym, ze sa mozes aj mylit, ciastocne podla toho, ako dobre poznavas ludi). Samozrejme osoba, ktora pojde s tebou na kavu a tam koketuje s inym chlapom, doveryhodna nie je.
Ak je A zamilovany/a do B ale tam to konci, tak B moze robit, co chce, je slobodny/a. Samozrejme nie je pekne sa provokacne spravat, ked vie, ze jemu/jej tym ublizuje. Ale naozaj k nemu/nej nema ziaden zavazok.
Ak spolu chodia, tak sa da ocakavat, ze sa B nebude obzerat po inych, flirtovat atd. Je to absolutne nevhodne vo vztahu.
Ak A pozve B niekam a B to pozvanie prijme, ale venuje sa inym, tiez je to neuctive.
Riesit sa to da asi iba rozchodom, taka osoba sa pravdepodobne nezmeni.