Keď muž uvažuje "byť len priateľmi"
Zravím Vás,
po roku a pol sa rozpadol vzťah, bol to už druhý pokus, aj keď ten prvý by sme ani nemuseli rátať (ukončila som to po 4mes. pre jeho nie vhodné správanie).
Aktuálne ukončenie som iniciovala ja, pretože som cítila, že je voči mne odťažitý, nikde sa to neposúvalo, cítila som, že len ja do toho dávam. Síce veľmi veľa nasľuboval, keď sme to obnovovali (2 mes.ma prehováral) ale už po 2-3mes.to začalo na jeho strane chladnúť. Sme už dosť po 30tke, zrelí, bezdetní. Keď som to končila, tak potvrdil, že eviduje, že to dáko nefunguje, ale že tým, že máme veľa spoločného, rovnaké názory, postoje, ciele, nechce spáliť mosty, t. j. vraj už dlho zvažoval ako sa k tomu postaviť, a či neostať aspoň priateľmi (ho napadlo). Že tiež v sebe zvádzal boj. Ale keď som mu vyčítala, že to nechal zájsť až tak ďaleko (rok a niečo), že ma nechal celý čas mu robiť plnohodnotnú partnerku, pričom on mne partnera nie a to som mala naozaj náročné životné obdobie (2 pohreby najbližších, prac. vyhorenie, zmena práce, dedičské konanie náročné), a navyše nebol ku mne ani úprimný, keď sa to v ňom začalo meniť, iba povedal, že ho to mrzí, táto doba ho tak otupila a všeobecné výhovorky. Bez konkrétneho dôvodu prečo to z jeho strany nefunguje, iba že nevie, čo je uňho rozhodujúce (prečo má taký postoj). Ale že vždy mu na mne záležalo, len on to nevie prejavovať. Priateľstvo som odmietla a je mu vraj špatne, keď nebudeme v kontakte. Ale inak si to ja predstaviť neviem. Ja som už zamilovaná, trhalo by mi to srdce, ako aj doteraz keď som bola s ním a zároveň "bez neho". Došli mi sily. Váš názor na túto situáciu? Čo tým chcel chlap povedať? Ďakujem.
@zmrzlinka2021 lahsie by som to asi chapala, keby ideme skusit vztah a povie mi to po prvom spoznavani, ze asi teda to nevidi na naplneny vztah. Lenze on mi nasluboval deti, rodinu, ked sme sa davali druhy krat dokopy. Ze ma mal na rukach nosit, lutuje, ze sa ku mne predtym spraval ako idiot. Ze aj sex bol dobry, ze to chce dat dokopy. A toto bombardovanie trvalo 2 mesiace. Tak, kde nastal problem, ked tam bola aj pritazlivost, aj rovnake nazory a hodnoty, ciele. všetko.
@janiely Teraz vies, ze to nie je vhodny clvoek do manzelstva a na otcovstvo tvojich deti. Chapem, ze si dost pozranovana a trpis ako pes, ale skus sa na to pozerat z pohldu buducnosti. On pravdepodobne ani nie je nejaky zrely clovek, nevie si stat za svojim a z toho co pises, ani si ta nevazil a pravdepodobne ani skutocne nelubil. S takymto typom cloveka by ta cakalo skor utrpenie. Striedanie faz radosti, nosenia na rukach a bum zas navrat do depresie, smutku, chladu z jeho strany.... a teraz si predstav, ze mate spolocnu domacnost, doma male vecne chore deti, si vycerpana z prace a namiesto milujuceho manzela, ktory ta podpori, podrzi, mas dotycneho chlapa, u ktoreho sa to strieda snad podla pocasia.
Je to 1,5 roka, v ramci ktoreho si sa nieco naucila a nieco ti to dalo a ty teraz mozes vediet, co realne ocakavas od partnera, ake su tvoje priority, a hlavne - vaz si seba.
@zmrzlinka2021 na jednej strane mas pravdu, lenze tazko sa cez to prenesiem, ked ja sama viem, coho by bol schopny, kebyze ma lubi (viem, nelubil ma), videla som to na jeho pristupe k vlastnej rodine, ako im pomahal a vzdy za kazdych okolnosti pri nich stal. vazi si rodinu. Ma uz vlastne krátko po 40tke. Mali sme v tomto uplne rovnake pohlady a pristupy. Len teda voci mne nerozumiem co bolo, keby mi aspon povedal konkretne, lahsie by sa mi posuvalo dalej :-/
@janiely Podstatne vsak v tomto smere je to, ako sa k tebe spraval, nie k rodine. Aj ak ta nelubil, mal byt k tebe od zaciatku ferovy a netahat ta za nos, netrapit ta. V tomto smere zial uplne zlyhal, pretoze vztah medzi partnermi je vzdy iny ako vztah s bratom, s rodicmi...
Vypusti ho uplne z hlavy - to on stratil skvelu zensku!
@zmrzlinka2021 to si trefne vystihla. Tiez mam pocit, ze aspon mal byt ferovy, ked uz mi nevedel nic viac ponuknut. Mozno keby bol uprimny vcas, aj to priatelstvo by som zvazila, ale teraz uz nie. A dokonca, raz som uz rozchod navrhovala (pol rok dozadu) - ten este uhral. No teraz, ked som sa posledny mesiac zacala vyhybat sexu, a celkovo zvolila iny postoj, tak uz aj rozchod bol lahsie zrealizovatelny - ako som zistila. Mala som tymto pocit, ze ma cely cas vlastne len vyuzival.
@janiely Ale to je skor asi o nom. Je mozne, ze sa v skutocnosti neciti na manzelstvo a rodinu. Kedze ma uz po 40ke a doteraz sa neusadil, tak je mozne, ze ma s tym nejaky problem a ten problem nie si ty.
Ja mam jedneho takehoto kamarata a ten vzdy fungoval so zenami velmi podobne. Snival o takych, ktore boli nedostupne, ked s nejakou bol, tak sa mu vzdy zdalo, ze to dako nefunguje, ze nie je zalubeny, pred zavazkami a vacsim zblizovanim utekal. Ked ho tie zeny nechali, tak ich chcel naspat a lutoval. Dnes ma 48 a stale je slobodny, no medzitym presiel nejakymi vnutornymi zmenami, mal problemy, ktore ho posunuli a teraz ma naloniec aj frajerku, o ktorej hovori s nadsenim.
@janiely Ano vyuzival ta.
Prosim ta, nema zmysel analyzovat toho cloveka a preco tak konal a z akeho popudu a neviem co. Zbytocne tym len seba trapis. Chce to u teba len cas. Daj ho prec zovsiadial, z FB, z mesingerov, zabudni na jeho existenciu... uvidis, casom to bude lepsie, len musis ho ignorovat.
@marianarem on je v tomto dost podobny, ak nie rovnaky, podla toho co opisujes. Tiez ma velke naroky, ale tie vztahy mu napokon nevysli a bol dost sklamany z nich (rozpraval mi o tom). No a ked mal iba obycajne zeny, nevedel precitnut a najst v nich to ine caro (moja domnienka). Mne sa teraz na konci priznal, ked som mu vycitala ze sme sa cely cas stretavali len max. 2x do tyzdna, ze to je ten vztah, ktory mi sluboval? A on ze ja neviem o depresivnych stavoch co ma, ze potrebuje byt casto sam. A myslel si, ze mi to ani nikdy nepovie. A ze asi to uz musi zacat riesit. Ale zas to bolo len o nom, voci mne nic, naozaj nic nepovedal, co by mu vadilo, alebo co by trebalo riesit, aby sme ostali spolu.
@zmrzlinka2021 to som presne aj urobila, žiadne kamaratstvo, ziaden kontakt, nic uz od neho nechcem. Naposledy som mu len napisala, ze nech respektuje, ze uz nechcem aby ma viac kontaktoval. Ze mam pravo to cele vnimat takto. Tak nech to respektuje. A ze nech veci, ktore nas spajali hodi za hlavu a nech sa zameria na to, co nas podla neho rozdelovalo, ak to bolo to podstatne, co ovplyvnilo jeho postoj voci mne. bodka.
@janiely No tak asi to ozaj nebolo o tebe, ale o nom. Tam je lepsie ked sa pohnes dalej, lebo ak ma problemy sam so sebou, tak by si ani svadbou nic moc neziskala. Boli by ste svoji, ale jeho vnutorny stav by sa nezmenil..
@janiely Bude dobre, fakt to chce len cas a hlavne, nemaj problem sa aj dobre vyrevat...clovek to potrebuje
@marianarem tak kazdy mame nejake zdrav.problemy, to by ma neodradilo. Skor som to brala tak, ze aj v tomto nebol voci mne uprimny. Mal mi to povedat, a mozno by som iny postoj zvolila, alebo by sme spolocne nasli riesenie (ja som v tomto uplne idealna zena, ak vznikne takyto problem, kedy treba citlivo vec riesit, mam vela pochopenia a ludskosti). No ale asi si to nezasluzil.
@zmrzlinka2021 no, revem uz tyzden vkuse, kazdy jeden den. Tesim sa z prace domov, kedy uz mozem pustit emocie a opat revat. Takto zle som sa asi nikdy necitila. Naozaj.
@janiely Jasne, ani mna by to neodradilo. Ale ide o to, ze ked niekto v sebe riesi nieco, kvoli comu sa neciti dobre vo vztahu a nevie sa donho vlozit, tak je lepsie, nech je sam. Pre takeho cloveka je vztah vlastne zataz a aj keby chcel, tak nema velmi z coho davat.Partner/ka sa vtedy moze aj roztrhat.
Toro hovorim aj z vlastnej skusenosti, mala som 2 roky jeden vztah, mali sme sa velmi radi, ale on po nejakom case kvoli istym problemom tiez zacal trpiet aj depresiami a pocitom vlastnej neschopnosti. Ja som sa hrozne snazila, vymyslala som do nemoty, co sa sa robit. Ale umho nebola odozva, lebo nejako vnutorne nebol.ochotny vykrocit z komfortnej zony a nieco zmenit. Proste este nedozrel na zmenu, len stale hovoril ze "mal by". Nakoniec sme sa rozisli a on mi o nejaky cas povedal presne to, ze ten vztah bol prenho uz na konci zataz, moje snahy a aktivity vlastne asi prehlbovali jeho pocit neschopnosti. Zmenil sa nakoniec po tom, co mu zomrel otec a mama sa zblaznila. Zrazu sa musel postavit uplne na vlastne nohy a ustal to, uz je aj stastne zenaty. Ale najprv musela prebehnut ta zmena a az potom mohol prist vaznejsi vztah.
@miriam11 no tazko to chapem, ked tam bolo skoro vsetko, co vztah ma mat, porozumenie, dobry sex, rovnake nazory, zaluby, este aj rovnaka profesia. Vzdy sme sa mali o com rozpravat, ale samozrejme nie len o praci. Mal vo mne oporu, ked boli tazke okolnosti. Pacit som sa mu asi pacila, aj vonala. Som pracovne uspesna, mam aj svoje zazemie, nebola som odkazana len nanho. Davala som mu priestor, na nic netlacila. Tak co tam este mohlo chybat? Preto to neviem pochopit. Co v takom veku este ludia potrebuju na to, aby sa zamilovali.
@janiely mozno tam nechybalo nic, mozno tam bolo niecoho privela. Btw zamilovanost sa neda ponat racionalne typu splna bod 1, 2, 3, 4, 5 ja tiez, ok zamilujme sa. Na to, aby sa ludia zamilovali dokonca nemusia mat spolocne vobec nic.
@katkine_terapie chapem, ze to nejde z rozumu. Ale aj ja som minimalne raz zazila vztah, kedy ten muz mal vsetko, co som v tom case potrebovala a neslo mi zalubit sa, no vedela som, co musim robit, aby to do lasky preslo. Proste vacsia prepojenost, intimita, fyz.kontakt a pod. Cize ciastocne sa to rozumom ovplyvnit da, ale musia byt k tomu aj ine predpoklady. Nie nadarmo sa hovori ze laska je vlastne rozhodnutie byt oddany jeden druhemu. Ale to uz asi filozofujem ... a zbytocne asi hladam ten element, ktory jemu pri mne chybal. Asi sa to nikdy nedozviem.
@janiely mas v tom vela racionality a rozumu. Plus za mna hladas prilis vela dokonalosti. Vztahy nie su dokonale a napriek tomu mozu byt pekne. A co mu chybalo (alebo coho bolo vela) pravdepodobne nikdy nezistis, pretoze to mohla byt taka podporahova emocia, ktoru on mozno ani nedokazal pomenovat. Aj ked velmi chcel, proste to neslo, nieco nebolo kompatibilne s nim.
@katkine_terapie ani by som nepovedala ze hladam dokonalost. Ja len hladam rovnocenneho partnera, viem co dokazem ponuknut a co potrebujem od neho ja. Ja sama som bola vychovavana prisne, chladne, nikdy nic nebolo dobre, to ma dost razantne okresalo - a najma formovalo - podavat vykon, davat maximum a robit to najlepsie ako len viem. Jednoducho uz taka som, nieco som v zivote dosiahla, tazko sa mi to vsetko budovalo a plus mam silne moralne a charakterove danosti (lebo som si prezila dost tazky zivot). V com mam polavit, tolerovat mensi charakter u partnera, alebo jeho neambicioznost, ze nema snahu na sebe pracovat, len sa zviezť? V tomto to vidim, ze mam tazke a chapem ze niekto povie, ze hladam dokonalost. Ja si skor myslim, ze len hladam rovnocenneho partnera s beznymi ludskymi chybami, na ktorych sa da pracovat a ktore vieme navzajom napravat a tolerovat sa. Nic viac nic menej
@janiely
Chcel ti povedat to, ze nevnima ta ako svoju partnerku, ale ako kamosku ano.
Proste zivot sa niekedy tak vyvinie. Spoznavali ste sa a proste on zistil, ze nevie s tebou fungovat ako s frajerkou ale ako kamoskou ano.